Archive for január, 2020


Londýn 30. januára 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Aaron Favila)

 

Podľa oficiálnych informácii je nebezpečným koronavírusom, ktorý má „epicentrum“ v  Číne, nakazených približne 7 000 ľudí. Podľa významných vedcov je však toto číslo oveľa vyššie. Niektorí to odhadujú na 30 000, 40 000, či dokonca 100 000 nakazených

Ilustračné foto

Niektorí experti varujú, že asi 100 000 ľudí po celom svete môže byť infikovaných novým koronavírusom. Konkrétne to tvrdí Profesor Neil Ferguson, odborník v oblasti verejného zdravotníctva. Informuje denník The Guardian.

Uviedol, že jeho najlepší odhad je, že vírusom bolo postihnutých približne 100 000  ľudí, aj keď zatiaľ existuje „len“ 7 000 potvrdených prípadov, väčšinou v meste Wuhan v Číne, kde sa vírus objavil.

Hoci vo Veľkej Británii sa ešte tento vírus oficiálne neobjavil, profesor Neil Ferguson svojich krajanov varuje:

„Skôr alebo neskôr príde aj k nám,“ povedal a dodal:  „V súčasnosti je v celej Európe veľmi veľa čínskych turistov. Pokiaľ to Čína nedokáže dostať pod kontrolu a som v tomto skeptický, budeme mať prípady tohto vírusu aj u nás.“

Britskí vládni predstavitelia ale obyvateľstvo ubezpečujú, že všetko majú pod kontrolou a vláda prijíma potrebné preventívne opatrenia, aby sa zabránilo rozšíreniu koronavírusu do Veľkej Británie.

Odborníci tiež tvrdia, že koronavírus nie je až taký nebezpečný ako sa predpokladalo na začiatku vypuknutia epidémie. Tvrdia, že mnohí nakazení ľudia ani nevyhľadali lekársku pomoc, pretože nepociťovali takmer žiadne príznaky.

Vzhľadom na vysoké číslo nakazených koronavírusom je podľa vedcov úmrtnosť veľmi nízka. Doposiaľ bolo potvrdených len niečo vyše 170 úmrtí v dôsledku tohto vírusu.

Kvôli slabým príznakom väčšiny obyvateľstva sa ale tento vírus môže šíriť veľmi rýchlo a prenášať sa na zraniteľné osoby po celom svete. Obeťami koronavírusu sa stávajú hlavne ľudia s oslabenou imunitou, s pretrvavajúcimi inými chorobami a starší ľudia.

Okrem pevninskej Číny hlásia potvrdené prípady koronavírusu aj z Hongkongu, Macaa, Taiwanu, Thajska, Japonska, Južnej Kórey, Spojených štátov, Vietnamu, Singapuru, Malajzie, Nepálu, Francúzska, Austrálie, Srí Lanky, Kanady, Nemecka či Spojených arabských emirátov.

Samuel Gdovin

Cirkev si pripomenula storočnicu narodenia Chiary Lubichovej

Hnutie Fokoláre si v týchto dňoch na rozličných miestach sveta pripomína 100. výročie narodenia svojej zakladateľky, Božej služobníčky Chiary Lubichovej. Narodila sa 22. januára 1920 v severotalianskom meste Trento, historickom dejisku Tridentského koncilu.

Bratstvo a pokoj – to sú hlavné podnety, na ktorých založila Chiara Lubichová  hnutie Fokoláre, známe aj pod názvom Máriino dielo. Laické cirkevné hnutie, ktoré sa od svojho vzniku v roku 1943 rozšírilo po celom svete, Slovensko nevynímajúc, slávi výročie svojej zakladateľky s mottom „Oslavujme, aby sme sa stretli“ (Celebrare per incontrare).

Chiara Lubichová už od detstva vo svojej rodine získavala pevnú kresťanskú vieru, sociálne cítenie a naučila sa umeniu dialógu, vďaka čomu sa zaviazala budovať mosty pokoja a jednoty medzi ľuďmi, generáciami, sociálnymi vrstvami a národmi.

Medzi zaujímavosti patrí, že Chiara Lubichová dostala v roku 2000 čestné občianstvo mesta Rím od vtedajšieho primátora Francesca Rutelliho. Čestný doktorát jej udelila aj Trnavská univerzita. Slávnostný akt sa konal v roku 2003 Ríme.

Súčasná predsedníčka hnutia Maria Voceová zdôrazňuje aktuálnosť Chiarinho „sna“ o jednote vo svete, v ktorom „neustále vystupujú prúdy partikularizmov a rozdelení a objavujú sa vždy nové múry a  nové hranice“.

Medzi početnými iniciatívami osláv storočnice Chiary Lubichovej v Taliansku pripomeňme napríklad stretnutie v Lorete 14. marca, ktoré bude aj súčasťou programu Loretského jubilea. Ďalšie podujatia budú i v mestách Florencia, Verona, Bergamo, Janov či Rieti. Samozrejme nebudú chýbať v máji oslavy v Loppiane, komunitnom mestečku Hnutia Fokoláre, neďaleko Florencie.

Storočnicu narodenia zakladateľky Chiary Lubichovej si včera pripomenula aj Cirkev na Slovensku ďakovnými svätými omšami v Bratislave, Košiciach i na ďalších miestach.

V Katedrále sv. Martina v Bratislave koncelebrovali so žilinským biskupom Mons. Tomášom Galisom biskupi Ján Orosch a Peter Rusnák, ako aj bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko, ktorý v homílii predstavil kľúčové prvky spirituality Hnutia Fokoláre.

Zakladateľka Hunutia Fokoláre je kandidátkou blahorečenia. Prvá fáza procesu kánonického preskúmania svätosti Božej služobníčky Chiary Lubichovej sa konala v Diecézy Frascati. Dňa 10. novembra 2019 bola úspešne ukončená a postúpila do Ríma na Kongregáciu pre kauzy svätých.

Už druhé predvolebné videjko, v ktorom Smer útočí na lídrov opozície okrem Mariána Kotlebu naznačuje, že by sa mohol s jeho stranou po voľbách pobratať vo vládnej koalícii. Kočner azda niečo o tom tušil, keď to takto prezentoval novinárke: „Bude vládnuť Fico s podporou Kotlebu.“ Aj inokedy spomína, ako v minulosti Kotleba figuroval ako posledná možná záchrana pri hlasovaniach Smeru. Kotlebovci zas rovnako ako Smer neustále útočia na rovnakých lídrov opozície a nikdy nie na Smer – azda len spomenú všeobecne oligarchov a rozkrádanie, s ktorým chcú skoncovať. Celá opozícia je podľa ĽSNS prívržencov liberálnou fašistickou čižmou, hoci mnohí v opozícii statočne bojovali a hlasovali za konzervatívne hodnoty, kým Smer ich podrýval a nabúraval, kde sa dalo. Pravidelne zato je konkurenčné SNS kritizované v obežníkoch ĽSNS.

Kresťanom, čo podporujú ĽSNS, stačí, že Kotleba je za zákaz potratov na žiadosť. Nikto iný vraj nie je pravý kresťan, keď toto nevidí. Ak však ĽSNS a KDŽP sú naozaj tak pevne kresťansky zakorenení a odhodlaní brániť nenarodených pred potratom, nemôžu ani na chvíľku pomyslieť, že by išli do vlády so Smerom. Tento sa za svoje tri vlády ukázal byť najviac genocidálny voči nenarodeným. Pripomeňme si len zavedenie potratovej tabletky v rozpore s potratovým zákonom, či snahu ministra Rašiho zrušiť už schválené poučenie pred potratom. Ak niekoho treba viniť za asociálne správanie niektorých Rómov a ich nezamestnanosť, nezodpovednosť, tak politiku troch Smeráckych vlád, ktoré tu vytvorili systém zákonmi, aby Rómovia boli takto ekonomicky vylúčení a podnecovaní k nezodpovednosti.

Hoci sa niekomu môže zdať, že Smer bol zdržanlivý voči LGBTI, vieme, že to bolo divadlo na voličov. Tam, kde mohli skryte, či na MS SR založením Výboru pre LGBTI, či v EP v Bruseli, presadzovali LGBTI agendu. Až pred prezidentskými voľbami si zle spočítali, že zastavanie Istanbulského dohovoru v SR by pomohlo ich kandidátovi, čo ho v Bruseli presadzoval cez štruktúry Európskej socialistickej strany. No za celý čas skoro rok od schválenia vyhlásenia parlamentom, vláda neurobila nič a teraz to na poslednú chvíľu hodila na prezidentku, aby sa mohli na ňu vyhovoriť. Aj pri tejto iniciatíve si istí kresťania mysleli, že môžu pomôcť obrátiť aj samotný Smer proti ich lojalite Socialistickej internationále, kým Smer hľadal spôsob ako ich len využiť pre svoju záchranu.

KDŽP tvrdila, že nepôjdu do vlády s inými ako iba stranami, ktoré budú chcieť nastoliť právnu ochranu nenarodeného života. Nestačí, že sa teraz schovali do koalície s ĽSNS. ĽSNS nebude vládnuť samo, preto by prirodzene mali pozerať na strany ako OĽANO, Sme rodina, KDH, ktoré by mohli byť potenciálnymi partnermi v tomto ich pro-life snažení. Lenže ich hádžu do liberálneho vreca. Mentálne sú ĽSNS voliči totiž bližší Smeráckemu videniu sveta ako tomu opozičnému. Asi pre nostalgiu za socializmom a tiež potom, čo ich Smer presvedčil, že všetci politici sú rovnakí, všetci kradnú – tak čo. Znova potrebujú jedného silného vodcu, v ktorého môžu zložiť svoju dôveru, že znova prídu k nejakým istotám a ak nie, tak aspoň vedia koho viniť, že ich život nejde podľa ich predstáv.

ĽSNS je ideologicky krvná skupina Smeru, viac Blahovho razenia, okrem radikálnejšieho socialistického programu /a la KSS/ azda aj s pritvrdením v rómskej otazke. Z menej ako 1% verejných výdavkov na Rómov, čo im vezmú, chcú financovať svoje galaktické populistické sľuby, ktoré ekonómovia prerátali i odkrútili. Napr. štát sa má postarať o matky na materskej do 3 rokov (už nie manželia), ale i o prácu Rómom… Azda im vytvorí štátne stavebné firmy (lebo súkromné ich nechcú zamestnávať), ktoré ich zamestnajú na výstavbe štátnych nájomných bytov? Ak im za prácu bude doplácať, aby mali minimálnu mzdu, tak tie byty nebudú veľmi lacné ani kvalitné. Zoštátňovať sa majú energetické i vodárenské spoločnosti, zdravotné poisťovne, čo ďalej? Azda všetky tie fabriky, čo chcú, aby znova vyrábali zbrojársku techniku, bude tiež budovať štát, aby sme mali vojensky chránenú hranicu znova ostnatým drôtom okolo, aby nikto cezeň nemohol imigrovať dnu, ale ani von? Jednoducho hrozí, že nám tu chcú zaviesť vyšší stupeň socializmu a to mi fakt nevonia. Azda v koalícii s opozičnými stranami, čo bojujú za konzervatívne hodnoty a majú čistý kredit a integritu, by mohli tieto neracionálne ekonomické nápady ešte rozchodiť.

Svätý Otec vyzval k modlitbe pri 75. výročí oslobodenia Auschwitzu

V pondelok 27. januára 2020 si svet pripomína 75. výročie oslobodenia nacistických vyhladzovacích táborov Auschwitz-Birkenau. Svätý Otec František v tejto súvislosti vyzval veriacich k modlitbe a rozjímaniu.

„Ak strácame pamäť, ničíme budúcnosť. Nech je výročie Holokaustu, tej nevýslovnej krutosti, ktorú ľudstvo odhalilo pred 75 rokmi, výzvou zastaviť sa, zotrvať v tichu a pamätať. Potrebujeme to, aby sme sa nestali ľahostajnými.“

Týmito slovami sa pápež František prihovoril dnes cez sociálnu sieť. V nedeľu pri modlitbe Anjel Pána Svätý Otec formuloval svoju výzvu týmito slovami:

„Zajtra je 75. výročie oslobodenia vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Pri pohľade na túto nesmiernu tragédiu, na túto ukrutnosť, je neprípustná ľahostajnosť a je tu povinnosť pamätať. Zajtra sme všetci pozvaní ku chvíli modlitby a uzobranosti, v ktorej si každý vo svojom srdci povieme: už nikdy viac, nikdy viac!“

Slovenskí biskupi vyzvali veriacich ku konkrétnej forme zjednotenia sa v modlitbe na tento úmysel zapálením sviece o 15. hodine v deň výročia a modlitbou za všetkých, ktorí v koncentračných táboroch zahynuli a za ich príbuzných.

Konferencia biskupov Slovenska sa plne pripojila k Vyhláseniu predsedníctva Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) a predsedu Komisie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) pri príležitosti 75. výročia oslobodenia koncentračného nacistického tábora Auschwitz-Birkenau. Slovenskí biskupi veriacich pozvali oboznámiť sa s týmto vyhlásením, podpísaným 25. januára paralelne v Janove, Bruseli, Londýne a Varšave:

Vyhlásenie predsedníctva CCEE a predsedu COMECE

pri príležitosti 75. výročia oslobodenia koncentračného nacistického tábora Auschwitz-Birkenau

Prešlo 75 rokov od oslobodenia koncentračného a vyhladzovacieho nacistického nemeckého tábora Auschwitz-Birkenau (27. januára 1945), a toto miesto ešte stále vzbudzuje hrôzu.

1. Auschwitz-Birkenau je najväčším koncentračným a vyhladzovacím nacistickým táborom, ktorý bol otvorený v roku 1940 na okupovaných poľských územiach. Pôvodne bol určený pre Poliakov Osvienčim, potom značne rozšírený do blízkej oblasti Brezinka a v rokoch 1942-1945, v rámci programu „konečného riešenia“ sa stal miestom masového vyhladzovania židovskej populácie. V Auschwitz-Birkenau nemeckí národní socialisti zabili viac než milión Židov, desiatky tisíc Poliakov (asi 75 000), Rómov (21 000), Rusov (15 000) a tisíce ďalších väzňov rozličných národností. Kvôli enormnému počtu židovských obetí je to najväčší vyhladzovací tábor Židov a najväčšie miesto masovej genocídy na svete.

Pri 75. výročí oslobodenia Auschwitzu pápež prijal delegáciu Wiesenthalovho centra

Osvienčim sa stal symbolom všetkých nemeckých koncentračných táborov, a tiež všetkých vyhladzovacích miest. Je ako vrchol nenávisti k človeku, ktorá si vybrala svoju daň smrti v 20. storočí. Práve tu dosiahla téza o základnej nerovnosti osôb svoj limit. Tu si nacisti privlastnili moc rozhodovať o tom, kto je človek, a kto nie. Tu sa eutanázia stretla s eugenikou. Auschwitz-Birkenau je výsledkom systému založeného na ideológii národného socializmu, ktorá znamenala pošliapanie dôstojnosti človeka ako obrazu Boha. Aj ďalší totalitarizmus, komunizmus, konal tým istým spôsobom a vyžiadal si milióny obetí.

2. Pôvodný koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau navštevujú každoročne státisíce ľudí. Medzi návštevníkmi boli aj ostatní traja pápeži.

Svätý Ján Pavol II. navštívil Auschwitz-Birkenau počas svojej prvej púte do Poľska (7. júna 1979). Potom, čo prešiel cez bránu tábora, nad ktorou sa týči nápis „Arbeit macht frei“, navštívil celu smrti sv. Maximiliána Máriu Kolbeho a modlil sa na nádvorí Bloku 11, kde strieľali väzňov. Potom šiel do Birkenau, kde slávil svätú omšu, a pri homílii povedal:

„Predovšetkým sa zastavím spolu s vami, drahí účastníci tohto stretnutia, pred pamätnou doskou s nápisom v hebrejskom jazyku. Tento nápis vyvoláva spomienku na národ, ktorého synovia a dcéry boli určení na totálne vyhladenie. Tento ľud má svoj pôvod od Abraháma, ktorý je otcom našej viery (por. Rim 4,12), ako sa vyjadril Pavol z Tarzu. Práve tento ľud, ktorý od Boha dostal prikázanie “nezabiješ”, sám na sebe osobitným spôsobom zakúsil, čo znamená zabiť. … Nikdy nie je dovolené jednému národu posilňovať svoju moc na úkor iného, za cenu zotročenia iného, za cenu podmanenia, zhanobenia, vykorisťovania a smrti!”

Pápež Benedikt XVI. prekročil sám cez bránu tábora (28. mája 2006) a počas slávnosti pri Medzinárodnom pamätníku mučeníkov národov, predniesol príhovor, v ktorom povedal:

„Tak ako Ján Pavol II., i ja som prešiel popri pamätných doskách, ktoré v rozličných jazykoch pripomínajú obete tohto miesta. Je tam jedna v hebrejskom jazyku. Mocnári Tretej ríše chceli rozdrviť hebrejský ľud v jeho úplnosti; vymazať ho zo zoznamu národov zeme. …

V podstate, títo násilní zločinci zničením daného národa chceli zabiť Boha, ktorý povolal Abraháma, a na vrchu Sinaj ustanovil určujúce kritériá pre ľudstvo, platné naveky. … Zničením Izraela, Shoah, chceli napokon vytrhnúť aj koreň, z ktorého vyrastá kresťanská viera, a nahradiť ju definitívne inou vierou, ktorú si sami vytvorili – vierou v moc človeka, v silného. …

Áno, za týmito pamätnými doskami sa ukrýva osud nespočítateľných ľudských bytostí. Oni otriasajú našou pamäťou, lomcujú naším srdcom. Nechcú v nás vyvolať nenávisť: naopak, ukazujú nám, aké otrasné je dielo nenávisti”.

Počas svojej návštevy bývalého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau (29. júla 2016) pápež František kráčal po stopách oboch svojich predchodcov. Nepredniesol žiadny príhovor, avšak jeho tichá prítomnosť bola veľmi výrečná. Do pamätnej knihy zapísal: „Pane, zmiluj sa nad svojím ľudom! Pane, prosíme ťa o odpustenie za toľkú krutosť“. Svoju návštevu ukončil modlitbou pri Pamätníku umučenia národov.

3. Pred niekoľkými dňami pápež František apeloval: „Výročie nevýslovnej krutosti, ktorú ľudstvo objavilo pred 75 rokmi, nech je výzvou, aby sme sa zastavili, zostali v tichu a spomínali. Potrebujeme to, aby sme sa nestali ľahostajnými“ (Príhovor delegácii Centra Simona Wiesenthala, 20. januára 2020).

75. výročie oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau nás v duchu slov pápeža Františka zaväzuje pevne sa vzoprieť všetkým skutkom, ktoré ohrozujú ľudskú dôstojnosť: rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu. Na toto výročie vyzývame moderný svet k zmiereniu a pokoju, k rešpektovaniu práva každého národa na existenciu a život v slobode, na uznanie vlastnej nezávislosti, na uchovávanie vlastnej kultúry. Nemôžeme pripustiť, aby bola pravda ignorovaná alebo manipulovaná kvôli bezprostredným politickým záujmom.

Táto výzva je mimoriadne dôležitá práve dnes, pretože – napriek dramatickým skúsenostiam z minulosti – svet, v ktorom žijeme, je stále cieľom nových ohrození a prejavov násilia. Kruté vojny, prípady genocídy, prenasledovania, rozličné formy fanatizmu sú stále tu, aj keď nás dejiny učia, že násilie nikdy nevedie k mieru, ale – práve naopak – vyvoláva len ďalšie násilie a smrť.

4. Treba si pripomenúť, že aj keď po druhej svetovej vojne zmierenie medzi národmi vyzeralo ľudsky nemožné, spojení v láske Ježiša Krista sme boli schopní odpustiť a prosiť o odpustenie. Dokazuje to list poľských biskupov z roku 1965 adresovaný nemeckým biskupom. Skúsenosť minulosti nás učí aké je dôležité a užitočné budovať Európu zmierených národov, ktoré si vzájomne odpúšťajú.

27. januára o 15. hodine, v čase oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, zažneme sviecu a budeme sa modliť za osoby všetkých národností a náboženstiev usmrtené vo vyhladzovacích táboroch, a za ich príbuzných. Nech naša modlitba posilní zmierenie a bratstvo, ktorým protirečia nepriateľstvo, deštrukčné konflikty, a podnecované nedorozumenia. Nech v nás prevládne sila lásky Ježiša Krista!

Kardinál Angelo Bagnasco, predseda CCEE

Kardinál Jean-Claude Hollerich, predseda COMECE

Kardinál Vincent Nichols, podpredseda CCEE

Arcibiskup Stanisław Gądecki, podpredseda CCEE

Janov, Brusel, Londýn, Varšava, 25. január 2020

Bratislava 26. januára 2020 (HSP/Foto:ScreenShot Facebook)

 

Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Biháriova začína svoj príspevok klasickou floskulou že „v civilizovanej Európe“ nie je žiadna anomália, že konzervatívne a liberálne strany tvoria stabilné vlády. Samozrejme, ak sa bavíme o konzervatívnych stranách “nekuffovského typu”, teda konzervatívcoch, ktorí si ctia liberálnu demokraciu a rešpektujú pluralizmus morálnych konceptov, dodáva. Podľa nej budeme na Slovensku odkázaní vládnuť spolu, pretože vzdorujeme fašistickej hrozbe, ktorá popiera tak hodnoty liberálov, ako aj konzervatívcov

Na snímke vľavo podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Biháryova

Pred prekvapivou koalíciou, ktorá svoju nutnosť bude odvodzovať od vysokého výsledku kotlebovcov už varoval aj politológ Eduárd Chmelár.

Podľa Biháriovej, by ani takéto spojenie nemalo viesť k tradičnému “zaklínadlu“: “Neotravujte teraz s vašimi hodnotovými témami“, tu sme pri odstraňovaní korupcie a riešení reforiem“. Preto je podľa nej dnes dôležité otvárať hodnotové témy, lebo politika, je o hodnotách. Preto je pre ňu tak dôležitá napríklad rovnoprávnosť menšín a rovnaká ochrana štátu pre všetky typy rodiny, pretože aj o tomto je spravodlivosť a férovosť.

„Treba riešiť aj zdravotníctvo, korupciu a odstrániť Fica. Už sme z toho naozaj frustrovaní. Doteraz liberálne hlasy neboli nikdy dostatočne prezentované. Ja som prišla do politiky na to, aby som tieto hodnoty presadzovala a aby znova nemuseli liberáli ustupovať akýmsi vyšším cieľom, ale nevidím registrované partnerstvo ako prekážku riešenia ďalších problémov. Veď si to v zmluve môžeme upraviť v nejakej časovej postupnosti. Ak máme veľa roboty s opravou štátu, tak sa dohodnime, že tento rok opravíme justíciu a v ďalšom roku prijmeme zákon o registrovaných partnerstvách a tým pádom nám nikto nemôže povedať, že nedá sa, lebo iné veci treba riešiť“, uviedla Biháriová v debate Denníka N s Annou Záborskou.

Budúcim koaličným partnerom liberálov z Progresívneho Slovenska chce byť KDH pod vedením Alojza Hlinu. Ten sa už vyjadril, že registrované partnerstvá a potraty nie sú témy, lebo tu nemáme dokončené diaľnice. Taktiež sa vyjadril že jeho koaliční liberálni partneri nebudú nastoľovať registrované partnerstvá skôr ako po komunálnych voľbách v roku 2022, kde chce zrejme ešte využiť hlasy naivných voličov KDH, na získanie postov v komunálnej politike.

V najnovšej debate v denníku Pravda bol už Hlina o čosi jasnejší vo vyjadreniach, keď tvrdil, že jeho strana nikdy registrované partnerstvá nepodporí. „Ja neviem ako to mám ešte povedať, lebo to je také nepoctivé, keď niekto príde a povie, že nebude vo vláde, kde budú v programe registrované partnerstvá… My tiež nebudeme. No a čo? My sme niekedy povedali, že budeme v takej vláde?“ Reagoval Hlina v diskusnej relácii s Borisom Kollárom zo Sme rodina.

Pavol Novak