Po vybudovaní ich (Karmelitánok) nového sídla v Drastech na Prahe-východ bude ctihodná matka Marie Elekta od Ježiša prevádzať do jej nového domova.[2] Proces jej blahorečenia prebieha od roku 1924.[3] === [2]SR. M. JOHANKA OD KRISTA KRÁLE. Karmelitka, která se stěhovala. Katolický týdeník. Katolický týdeník, 31. 12. 2019 – 6. 1, 2020, roč. XXXI, čís. 1, s. 15.
Matka Elekta byla vždy tam, kde se nacházela komunita jejích sester. Při první internaci v 18. století si zachovalé tělo matky Elekty sestry odvezly s sebou do Pohledu. V době komunistické internace to nebylo možné, proto muselo její neporušené tělo zůstat v kostele sv. Benedikta.
I když jsme si vědomé, že kostel sv. Beneditka se stal poutním místem, kam se lidé přicházejí k naší zakladatelce pomodlit, domníváme se, že zachovalé tělo matky Elekty by mělo být nadále tam, kde sídlí komunita sester.
Proto bychom chtěly neporušené tělo matky Elekty přemístit do krypty nové kaple v Drastech. Věříme, že ctitelé matky Elekty si oblíbí i toto nové místo a budou nadále přijíždět se k ní pomodlit.
V sliezskom Vroclave v dnešnú sobotu 11. júna blahorečili skupinu desiatich mučeníčok, rehoľných sestier alžbetínok, zabitých v roku 1945 sovietskymi vojakmi. V mene pápeža Františka slávnosti predsedal prefekt Dikastéria pre kauzy svätých kard. Marcello Semeraro.
Desať rehoľníčok z Kongregácie sestier sv. Alžbety sa stalo terčom násilia vedeného nenávisťou k viere. Sestry, ktoré slúžili najmä chorým a starým ľuďom, boli zabité vojakmi Červenej armády na konci Druhej svetovej vojny na rôznych miestach od februára do mája 1945. Niektoré z nich boli vojakmi brutálne trýznené a znásilnené. Veriaci ich okamžite považovali za mučeníčky a ich hroby sa stali cieľom pútí.
V skupine blahoslavených alžbetínok je deväť poľskej národnosti a jedna nemeckého pôvodu. Sú to sestry Paschalis Jahnová, Edelburga Kubitzkiová, Rosaria Schillingová, Adela Schrammová, Sabína Thienelová, Sapientia Heymannová, Adelaida Töpferová, Melusia Rybková a Acutina Goldbergová. Nemeckej národnosti bola sestra Felicitas Ellmererová. Dekrét umožňujúci blahorečenie schválil pápež František 19. júna 2021.
Sestra Paschalis Jahnová bola vojakmi Červenej armády zabitá v českom Sobotíne, kam sa presunula v poslušnosti voči rehoľným predstaveným v snahe uniknúť pred armádou.
Sr. Paschalis a jej spoločníčky
Kard. Semeraro: Zoči-voči násiliu svedčia o Božej milosrdnej láske
Kardinál Semeraro pri slávnosti vo Vroclavskej katedrále pripomenul aj slová sv. Jána Pavla II., keď v homílii povedal:
„Mohli by sme povedať, že prostredníctvom svätého života a príkladnej mučeníckej smrti Paschalis Jahnovej a jej spoločníčok chcel Pán povedať (…): „Si pre mňa milovaným ľudom, tvojou nádejou je moja vernosť, neopustil som ťa a nikdy ťa neopustím. Nič si od teba neberiem, lebo nehľadám nič iné než tvoju náklonnosť, tvoju oddanosť, tvoju lásku“.
Svätý Ján Pavol II. hovoril o tejto milosrdnej Božej láske počas svojej poslednej cesty do Poľska. Povedal: «Posolstvu milosrdnej lásky musíme dať zaznievať s novou silou. Svet potrebuje túto lásku. Nastala hodina, aby sa Kristovo posolstvo dostalo ku všetkým: osobitne k tým, ktorých ľudskosť a dôstojnosť sa zdajú byť stratené v tajomstve neprávosti (mysterium iniquitatis). Nadišla hodina, aby posolstvo Božieho milosrdenstva vlialo do sŕdc nádej a stalo sa iskrou novej civilizácie: civilizácie lásky» (Błonie Park – Krakov, 18. augusta 2002).“
Nové blahoslavené mučeníčky nám ukazujú, že prostredníctvom konkrétnych gest nezištnej lásky, obetavosti a vernosti možno budovať pokoj, povedal kardinál Semeraro:
„Ich mučeníctvo nám dáva zamyslieť sa nad okolnosťami, ktoré zažívame dnes, v Európe 21. storočia. Sú to okolnosti, pri ktorých, zoči-voči scénam páchaného násilia, krutosti a neoprávnenej nenávisti, cítime potrebu živiť túžbu po mieri a budovaní svornosti gestami lásky, otvorenosti, prijatia a pohostinnosti. (…)
Pokoj sa buduje prostredníctvom konkrétnych skutkov nezištnej lásky, slúžime mu prostredníctvom obetavosti a vernosti, keď sa od nás žiada, aby sme sa starali o druhých. Toto je konkrétna odpoveď, ktorú môže popri modlitbe ponúknuť každý z nás tvárou v tvár toľkej krutosti, barbarstvu a nespravodlivosti, ktorých sme svedkami. V tomto sú pre nás nové blahoslavené veľkým príkladom.“
Svätá omša v Krivej na spomienku blahoslavenej sestry Zdenky
Foto: Jan Dzubek
Krivá 1. augusta (TK KBS) Ctitelia blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej sa aj v tomto roku zišli v jej rodnej obci v Krivej na Orave. V tejto farnosti už od štvrtku prebieha duchovné stretnutie s touto slovenskou blahoslavenou, pričom až do nedele má každý deň svoj osobitný program.
Sobota 31. júla 2021 bola zvlášť vzácna tým, že do Krivej zavítal spišský diecézny administrátor Mons. Ján Kuboš, ktorý tu slávil svätú omšu. Napriek spočiatku nepriaznivému počasiu sa na slávnosti zúčastnilo množstvo nielen domácich pútnikov. Prítomné boli mnohé rehoľné sestry z kongregácie Milosrdných sestier Svätého Kríža i viacerí kňazi.
Otec biskup v homílii pripomenul, aké je dôležité nežiť život len pre seba, ale vedieť ho v obetavej láske žiť pre Boha a blížnych. Dokonalý príklad takéhoto života máme v Ježišovi Kristovi, ktorého žitím hrdinských čností nasledovala vo svojom živote aj blahoslavená Zdenka. Vďaka jej životu obetovanému pre druhých sa mohlo konať aj toto duchovné stretnutie, ktoré povzbudilo mnohých vo viere a dodalo odvahy k nasledovaniu jej príkladu.
Blahorečenie sudcu Rosaria Livatina, zavraždeného v roku 1990 sicílskou mafiou, je naplánované na 9. mája 2021 v katedrále v Agrigente na Sicílii, pri výročí apoštolskej návštevy pápeža Jána Pavla II. na tomto mieste v roku 1993. Livatino bude prvým blahorečeným sudcom v histórii Katolíckej cirkvi.
Sudca Rosario Angelo Livatino (1952-1990) bol pre svoju kresťanskú a profesionálnu dôslednosť znenávidený mužmi mafie nazývanej Stidda, ktorá mala pod kontrolou časti Sicílie v 80-tych rokoch minulého storočia.
Kniha venovaná osobnosti budúceho blahoslaveného od Mons. Vincenza Bertoloneho, arcibiskupa kalábrijskej diecézy Catanzaro-Squillace, vyšla v týchto dňoch s úvodom pápeža Františka.
„Viera, ktorá sa stáva praktizovaním spravodlivosti, a preto koná dobro pre blížneho: toto sú duchovné vlastnosti Rosaria Angela Livatina. Už ako absolvent práva premýšľal nad tým, ako najlepšie vykonávať rolu sudcu.“
V úvode k publikácii „Od nekrvavého mučeníctva k mučeníctvu krvi“ (Rosario Angelo Livatino. Dal “martirio a secco” al martirio di sangue) pápež František poukazuje na ovocie životnej obety budúceho blahoslaveného:
„Rosariomu Angelovi Livatinovi, dnes aj cez jeho blahorečenie, ďakujeme za príklad, ktorý nám zanecháva, aby sme každý deň bojovali dobrý boj viery s pokorou, miernosťou a milosrdenstvom. Vždy a iba v mene Krista, bez toho, aby sme sa niekedy vzdali viery a spravodlivosti, a to ani v prípade bezprostredného nebezpečenstva smrti. Toto je zasadené semiačko, toto je ovocie, ktoré príde.“
O osobnosti sicílskeho sudcu, ktorý ako 37-ročný zaplatil svoju statočnosť životom, sa pápež František vyjadril už pri osobitnej audiencii 29. novembra 2019 v Klementínskej sále týmito slovami:
„Livatino je príkladom nielen pre sudcov, ale pre všetkých tých, ktorí pracujú v oblasti práva: vďaka dôslednej zhode medzi jeho vierou a jeho nasadením sa v práci i vďaka aktuálnosti jeho myšlienok.“
30. januára sa narodila moja najmladšia dcéra Blanca. 6. februára začala mať ťažkosti s dýchaním, tak som sa rozhodla, že ju zaveziem do nemocnice.
VYPOČUTÉ PROSBY11.03.2021
Skúšali jej uľahčiť dýchanie pomocou aerosólového spreja a soľného roztoku, no nič nezaberalo. Dýchala stále horšie, až ju museli presunúť na jednotku intenzívnej starostlivosti. Po návrate domov som náhodou zbadala modlitebnú kartičku manželov Alvirovcov a povedala som im: „Konajte.“ A zverila som im svoju dcéru.
Vrátila som sa do nemocnice, kde Blanca podstúpila bronchoskopiu. Povedali mi, že lekár chce so mnou hovoriť. Ukázal mi čierny plastový pripináčik, ktorý dieťa vypľulo. Spoznala som, že pochádza zo súpravy, s ktorou sa zvyknú hrávať moje staršie dcéry. Povedal mi, že je neuveriteľné, že malé dieťa mohlo žiť s takou prekážkou v dýchacom trakte osem dní a nevedel si vysvetliť, ako je možné, že nezomrela. Požiadali ma o súhlas s použitím tohto príkladu na hodinách medicíny.
Ukázala som ten pripináčik niektorým členom rodiny, a potom som ho niekam zapatrošila a nevedela som ho nájsť. Som presvedčená, že to celé dopadlo šťastne vďaka príhovoru Tomása a Paquity, no požiadala som ich o ešte jednu láskavosť: ak to boli naozaj oni, aby mi teraz ten pripináčik pomohli nájsť. …a presne tak sa aj stalo.
tvfilmvideohudba.wordpress.com 