Zaujímavé, ako si kňaza našli markizáci a dotlačili ho na verejnosť, aby ho zneužili na vakcinačnu kampaň
o.Kufa hovorí, že sa mu množia pripady nakazených a tak sa rozhodol, že nechá očkovať svojich zverencov, prednostne starších.
o.Kuffa už skôr sa vyjadril ku očkovaniu, že ak biskup toto schváli, tak je to na jeho zodpovednosť a to aj keď sa jedná o vakcínu z potratených detí.
o.Kufa podľahol mediálnym klamstvám o bezpečnosti vakcín, ktoré ani nie su typickými vakcínami, ale biotechnologickými nástrojmi, nakoľko ich budu očkovať buď od zn. Pfizer – Biontech alebo Moderna.
Vážení predsedovia politických strán, vážení 93 – statoční poslanci NR SR,
Týmto listom Vám úctivo všetkým ďakujem, že ste dnes vyslali opäť jasný signál do EÚ a celého sveta, že hoci sme len maličký národ, stále sme národ suverénny, ktorý si nie len chce, ale aj vie odvážne brániť pravé hodnoty – dedičstvo našich otcov.
Sme dnes na križovatke dejín nášho národa, ba možno aj celej Európy.
A ste to práve Vy, ktorí ste dnes znova múdro a odvážne odmietli ID v parlamente. V ID je prefíkane ukrytá škodlivá ideológia gender, ktorá je:
1.Proti Bohu.
2.Proti solídnej vede a zdravému rozumu.
3.Proti prírode.
Tohto roku je to už druhá výchovná facka, ktorú znova v NR SR dnes dostal extrémny liberalizmus.
Tretiu výchovnú facku by mohol ešte Vaším pričinením dostať, ak opäť v parlamente spoločne podporíte v týchto dňoch protipotratový zákon.
Tieto 3 výchovné facky, by mohli byť pred voľbami veľmi užitočné, možno aj rozhodujúce. Nazdávam sa, že práve to by ešte lepšie zorientovalo a zmobilizovalo celý náš národ správnym smerom, na tej dnešnej križovatke.
Vy ste tí, ktorí teraz rozhodujete o budúcnosti našich deti. Aj o tom, či budú, alebo nebudú vychovávané v „genderovom hnoji“, alebo v kresťanských hodnotách.
Vyprosujem Vám znova veľa múdrosti a odvahy v tieto dni.
Verím, že spoločne liberalizmus porazíme.
Tiež verím, že po Vás zostane hlboká historická a hodnotová stopa, za čo Vám budú vďačné aj budúce generácie a odmení Vás aj Všemohúci Boh.
Bratislava 29. júla (TK KBS) Už o dva mesiace (26. septembra 2019) sa začne putovanie relikvií sv. Vincenta de Paul. Kam všade má relikviár namierené a kto bol vlastne sv. Vincent?
Svätý Vincent de Paul sa narodil 24. apríla 1581 v dedinke Pouy, v Gaskónsku. Za kňaza bol vysvätený 23. septembra 1600. Väčšinu života strávil v Paríži, kde aj zomrel 27. septembra 1660. Nad jeho smrťou smútilo celé Francúzsko. Jeho bohatý život nie je možné opísať na pár riadkoch. Keď bol duchovným v šľachtickej rodine de Gondi, jedného dňa ho požiadali, aby vyspovedal sedliaka na ich majetkoch v dedine Gannes. Vincent mu navrhol generálnu spoveď. Po nej chorý muž pred grófkou i pred svojimi príbuznými prehlásil, že by bol určite zatratený, lebo od mladosti zatajoval ťažké hriechy, z ktorých sa hanbil vyznať. Takto Vincent objavil duchovnú chudobu. Pani de Gondi vyzvala Vincenta, aby poučoval dedinský ľud o viere v Boha. Prvú kázeň mal Vincent v dedine Folleville 25. januára 1617. Tento dátum sa považuje za zrod vincentskej charizmy. To dalo podnet na založenie Misijnej spoločnosti (1625) a na konanie ľudových misií.
Vo farnosti Chatillon-les-Dombes mu povedali o chudobnej rodine, ktorá nemala peniaze na lieky ani na jedlo. Keď vyzval ľudí pomôcť im, nanosili naraz veľa jedla. Uvedomil si potrebu organizácie milosrdenstva, a preto založil prvý laický spolok „Bratstvo kresťanskej lásky“. Vincent potom zakladal podobné charitné spolky vo všetkých farnostiach, kde konal misie. Takto spoznal materiálnu chudobu. Tretie spoločenstvo, ktoré Vincent založil, sa úzko spája so sv. Lujzou de Marillac. Dňa 29. novembra 1633 prijala Lujza do svojho bytu prvých päť dievčat, aby ich pripravila na nové povolanie – pre službu chudobným. To je pamätný deň založenia Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, ktorá sa pod vedením Vincenta a Lujzy s Božou pomocou veľmi rýchlo rozšírila. V roku 1631 začal Vincent konať dielo, po ktorom snáď najviac túžil: pripravovať kandidátov na kňazskú vysviacku. Parížsky arcibiskup nariadil všetkým seminaristom vo svojej diecéze absolvovať desaťdňové duchovné cvičenia.
Vincent mal neustále otvorené oči a snažil sa zmierňovať biedu, kdekoľvek sa mu naskytla príležitosť. Vo všetkých svojich dielach dôveroval v Božiu prozreteľnosť. Vincent povzbudzoval svojich nasledovníkov k tzv. indiferentizmu, či svätej ľahostajnosti. Spočíva v prijatí vonkajších okolností, ktoré nemôžeme ovplyvniť, ako Božej vôle, ktorá nás sprevádza a nebojí sa použiť aj prípadné prekážky a utrpenie k vyliatiu nových milostí. Vincent žil v úplnom sebadarovaní v Božej službe. Ako sám hovoril, on iba pokračoval v diele Ježiša Krista. Vo viere hľadel na chudobných ako na trpiace údy Kristovho tela. Za blahoslaveného bol vyhlásený roku 1729; za svätého 16. júna 1737. Pápež Lev XIII. ho vyhlásil za patróna charitatívnych diel, ktoré sa ním na celom svete inšpirujú. Liturgickú spomienku slávime 27. septembra. Podrobnejší životopis ako aj najnovšie informácie ohľadom putovania môžete nájsť na našich stránkach: www.vincentini.sk; www.facebook.com/putovanierelikvii a http://instagram.com/putovanierelikvii.
Program putovania relikvií na Slovensku (26. 9. – 15. 12. 2019):
tvfilmvideohudba.wordpress.com 