Publikované  od Anton Čulen

Z redakcie webovej stránky Aliancia za nedeľu – Slovensko o.z. (AZN) som dostal podnet, aby som sa vyjadril k novému dokumentu, ktorý vydala Kongregácia pre náuku viery s pápežským podpisom o možnosti požehnávania homosexuálnych párov.

Čiže v tomto prípade sa jedná doktrinálne vyhlásenie pod názvom Fiducia supplicans, podľa ktorého bude možné požehnávať páry rovnakého pohlavia. V úvodnej časti dokument hovorí, že toto požehnanie je možné udeliť, ale je potrebné zamedziť obradovej forme, aby sa nevytvoril dojem, že sa tu uskutočňuje napodobenie manželstva. Dokument tiež hovorí, že sa náuka o manželstve nemení a že toto požehnanie nie je potvrdením zväzku.

A. Čulen: Veľadôstojný pán farár, chcel by som Vám aj v tomto prípade položiť niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú aby na ne opäť niekto fundovane zareagoval.

Už v prvých statiach knihy Genezis čítame, že všetko čo Boh stvoril bolo dobré.

„Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!“ (Gn 1, 26) „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“ (Gn 1, 27)

Boh im dáva požehnanie: „Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“ (Gn 1, 28)

„A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ (Gn 1, 31)

Teda všetko, čo Boh stvoril bolo dobré. Boh nestvoril nič zlé. Boh požehnáva nielen zvieratá (Gn 1, 22) ale aj ľudí. Toto požehnanie sa vzťahuje na ich množenie, aby natrvalo zachovali svoj rod. Hriech prichádza na svet až z ľstivosti hada (diabla) a hriechom prvých rodičov.

Veľadôstojný pán farár, je možné, aby na základe týchto statí z knihy Genezis, Cirkev vôbec mohla začať uvažovať nad možnosťou požehnania párov rovnakého pohlavia, ktoré nie sú stvorené na Boží obraz a teda nemôžu naplniť nijaké Božie poslanie ktoré tvorom prepožičiava Boh cez svoju tvoriteľskú moc?

Doc. ThDr. Štefan Mordel: Pri odpovedi na túto otázku je užitočné uviesť tento biblický text o stvorení človeka. Doslovne sa tu hovorí: „Nato Boh povedal, urobme človeka na náš obraz a podľa našej, podoby. A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“. (Gn 1, 26-27) V tejto správe o stvorení sa ďalej uvádza, že „Boh videl všetko, čo urobil a bolo to veľmi dobré“. Potom správa poukazuje na veľmi dôležitý moment, ktorý je treba mať na zreteli, totiž že Boh svoje stvorenie požehnal. Doslovne hovorí toto: „Boh ich požehnal a povedal im; Ploďte sa a množte sa a naplňte zem. Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi.“ (Gn 1, 28). Ak máme uviesť požiadavku udeľovať požehnávanie homosexuálnych párov do súladu s touto biblickou správou, potom vidíme, že požadovať takéto niečo, je to absolútne nemožné. Pretože, keď čítame pozorne tento text, tak vidíme, že Boh dáva mužovi a žene požehnanie a zároveň aj ukazuje k čomu smeruje toto požehnanie.

Toto požehnanie smeruje k ich plodnosti a schopnosti odovzdávať život. Touto plodnosťou dostávajú účasť na stvoriteľskej moci Božej. Ich schopnosť byť plodní vedie k tomu, aby sa naplnila zem. Toto je Boží zámer a k tomu smeruje aj Božie požehnanie. Požehnanie homosexuálneho vzťahu je niečím úplne absurdným, pretože nesmeruje ku odovzdávaniu života, ale ku samoúčelnému zneužívaniu pohlavnej sily, ktorej primárnym cieľom je odovzdanie života. Tu sa žiada dodať, že pohlavná sila v človeku nie je samoúčelná, alebo len slepým pohlavným pudom, ktorý človekom zmieta sem a tam, ale tento pohlavný pud má svoje presné zameranie. Je to schopnosť odovzdávať život. Je pravda, že aj tento pohlavný pud bol zasiahnutý skazou dedičného hriechu a preto sa môže, ako aj ostatné pudy, zneužívať. Homosexuálne vzťahy sú zneužívaním tohto Božieho daru, ktorý je určený na odovzdanie života a preto ich nemožno nijakým spôsobom požehnávať a to ani jednoducho, ako sa v dokumente Fiducia supplicans uvádza.

Toto možno potvrdiť aj ďalšími citátmi zo Svätého písma: napr. Boh dáva svoje požehnanie Izákovi; „Požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo kvôli môjmu služobníkovi Abrahámovi“. (Gn 26, 24). Napokon aj požehnanie Jakuba a zmena jeho mena na Izrael sa tiež nesie v tomto duchu: “Ja som všemohúci Boh. Ploď a množ sa! Z teba povstane národ, ba skupina národov, aj králi vyjdú z tvojich bedier“. (Gn 35, 11). Podobne žehná Jakub Jozefových synov: „Nech v nich ďalej trvá moje meno i meno mojich otcov, Abraháma, Izáka a nech rastú a množia sa na zemi!“ Z týchto biblických citátov jednoznačne vyplýva, že sám Boh je ručiteľom tohto vzťahu medzi mužom a ženou, ktorí dostávajú úlohu spolupracovať na stvoriteľskom Božom diele.

A. Čulen: Veľadôstojný pán farár, nebolo by Cirkevné požehnanie párov rovnakého pohlavia, ktoré praktizujú homosexuálny spôsob života útokom na Vykupiteľské dielo Nášho Pána Ježiša Krista ale aj urážkou Nepoškvrneného Srdca Panny Márie?

Doc. ThDr. Štefan Mordel: Treba tu zdôrazniť, že pestovanie homosexuálnych vzťahov je nemorálne, ktoré na mnohých miestach odsudzuje Biblia. Najvypuklejší je prípad Sodomy a Gomory, kde Boh potrestal tieto mestá práve za tieto hriechy, ktoré dostali po tomto meste aj prímenie „sodomské“. Propagovaním a presadzovaním tejto homosexuálnej agendy do Cirkvi je určite urážkou Boha a znevažuje sa vykupiteľské dielo Ježiša Krista, keď sa falošne vysvetľuje jeho milosrdenstvo. Nikde v evanjeliách nenájdeme jediný príklad, ktorý by naznačoval, že Ježiš schvaľoval hriech. Práve naopak, hriešnikov vyzýval na pokánie; hriešnej žene povedal, ani ja ťa neodsudzujem, ale choď a už viac nehreš! Vyzýval svojich učeníkov „buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Nebeský Otec“. A napokon tento nápad požehnávať gejov a lesby pripisovať Duchu Svätému, ktorý nám vraj „ukazuje nové cesty“ je skutočne scestné, ale aj nebezpečné, pretože sa pripisuje Duchu Svätému lož, čo je vlastne ťažkým hriechom; Pán Ježiš sám hovorí, že všetky hriechy sa ľuďom odpustia, ale nie hriechy proti Duchu Svätému.

A či je toto požehnávanie homo-zväzkov urážkou Nepoškvrneného srdca Panny Márie? Každý hriech uráža Srdce našej presvätej Matky, ale toto rúhanie sa Bohu ju uráža oveľa viac. Keď sa v mene jej Syna má žehnať niečo, čo je samo osebe hriešne a skazené. Preciťuje zrejme znova to isté, čo prežívala pod Kristovým krížom na Kalvárii, keď on v bolestnej agónii zomieral a tupý dav sa mu posmieval.

A. Čulen: Veľadôstojný pán farár, Arcibiskup kazašskej Astany poľského pôvodu Tomasz Peta a jeho pomocný biskup Athanasius Schneider podľa informácií z médií zakázali svojim kňazom požehnania párov v neregulárnej situácii a párov rovnakého pohlavia a žiadajú pápeža Franrtiška, aby dokument „Fiducia Supplicans“ zrušil. Biskupi Malawi aby predišli zmätku medzi veriacimi, nariaďujú, že z pastoračných dôvodov nie je v Malawi povolené požehnanie pre zväzky osôb rovnakého pohlavia.“ Nemala by aj KBS, aby sa predišlo zmätkom medzi veriacimi, vydať pre kňazov zákaz požehnávania párov rovnakého pohlavia?

Doc. ThDr. Štefan Mordel: Tretia otázka sa zameriava na reakcie na tento dokument. Áno sú aj statoční a odvážni biskupi, ktorí reagovali veľmi promptne na tento dokument. Zaregistroval som viaceré reakcie. Zachytili som však aj správu jedného biskupa v Rakúsku, ktorý sa dal počuť, že po tomto pápežskom dokumente sa už nebude môcť žiaden kňaz vyhovárať, že nemôže požehnávať tieto páry, lebo má už na to dokument z najvyššej inštancie. Neviem sa vžiť do myslenia takéhoto biskupa, ale každý kresťan katolík si musí uvedomiť, že poslušnosť autorite je potrebná a nevyhnutná, ale má svoje hranice. Hranice poslušnosti sú Božie prikázania. Ak nadriadený niečo požaduje, alebo aj priamo prikazuje čo je proti Božiemu prikázaniu, tak to poslúchnuť nemožno. Sodomia je hriechom a porušuje sa tu šieste prikázanie. Toto prikázanie nemožno zrušiť, ako ani žiadne iné z Dekalógu. Ani v dokumente Fiducia supplicans sa netvrdí, že homosexuálne skutky nie sú hriešne, keď ich vyhlasuje za neregulérny vzťah. Katechizmus jasne hovorí, že sa jedná o hriešny stav a predsa hriešny stav nemožno nijako požehnávať.

Iný postoj som zaznamenal u arcibiskupa z Kazachstanu v Astane Tomáš Peta a jeho pomocného biskupa Atanáza Schneidera, ktorí odmietli tento dokument a svojim kňazom zakázali vykonávať takéto požehnania. Zároveň požiadali pápeža Františka, aby dokument Fiducia supplicans zrušil. Podobne aj biskupi na Malawi nariadili kňazom, aby neudeľovali takéto požehnania, aby sa tak predišlo zmätku medzi veriacimi. Podľa najnovšej správy aj poľskí biskupi odmietli tento dokument s tým, že praktizovanie sexuálnych aktov mimo manželstva, čiže mimo nerozlučného zväzku muža a ženy, ktorý je otvorený odovzdávaniu života, je vždy urážkou múdrosti Božej, vyjadrenej v šiestom prikázaní.“

Negatívne stanovisko k tomuto dokumentu vyjadril aj holandský biskup Robert Mutsaerts a otvorene vo svojom vyhlásení uviedol, že obsahuje „nebezpečnú nejednoznačnosť“. Vo vyhlásení píše, že Boh môže požehnať kajúcnych hriešnikov, ktorí sa obrátia a zanechajú hriešny život, avšak dodáva: „Úplne iná otázka znie: Môže Boh požehnať hriech? Samozrejme, že nie! Milujeme hriešnika, ale nenávidíme hriech. Vo všetkých troch formách požehnania (sviatostné, formálne, neformálne) platí presne ten istý princíp. A toto je popreté vo Fiducia supplicans. Homosexuálny kresťan môže byť požehnaný individuálne. Ale vzťah homosexuálov nemožno požehnať, pretože Cirkev ho charakterizuje ako nezriadený alebo hriešny“. Biskup Mutsaerts potom dodáva, že napriek tomuto neusporiadanému charakteru sa vo vyhlásení hovorí, že požehnanie takýchto vzťahov je možné. Inými slovami, požehnanie hriešneho vzťahu je možné. Boh teda dáva požehnanie na hriech, to je výsmech!“

Rovnako zaujímavý je aj postoj emeritného švajčiarskeho biskupa Mariana Elegantiho, ktorý odmietol nové „magistérium“ pápeža Františka a vydal vyhlásenie, v ktorom odsúdil dokument pápeža Františka a kardinála Fernándeza: Jeho vyhlásenie zdôrazňuje eklesiologický a teologický rozmer tohto problému: „Takzvané Františkovo magisterium, ktoré je prezentované ako niečo nové a bezprecedentné na rozdiel od tradície, je nezmyselným konceptuálnym neologizmom kardinála Fernándeza, pretože pápeži, podobne ako biskupi, majú byť strážcami učenia Cirkvi a jej neprerušenej tradície. Pravdy sú večné a nemenia sa duchom doby. Inými slovami, pápeži a biskupi nemajú prinášať nič vlastné, ale interpretujú stálu vieru Cirkvi v súlade s tradíciou bez toho, aby ju porušovali. Zostáva teda pravdou, že hriešne konanie a spojenie nemožno požehnať, pretože odporuje poriadku stvorenia a Božej vôli, a v takom prípade nemôže byť požehnanie plodne udelené ani prijaté. Požehnania bez správnej vnútornej dispozície vysluhovateľa a prijímateľa sú neúčinné, pretože požehnania nefungujú ex opere operato ako sviatosti.“
Na záver uvediem aj reakciu kardinála Gerharda Múllera, bývalého prefekta kongregácie pre náuku viery: Požehnať realitu, ktorá je v rozpore so stvorením, nie je len nemožné – je to rúhanie!“

Môžem len dodať, že celý kresťanský svet dostal k týmto vianočným sviatkom danajský dar, ktorý nepriniesol pokoj a jednotu, ale rozdelenie a zmätok. Ako je aj z tohto textu zrejmé, že dochádza k rozdeleniu a triešteniu názorov. Sme postavení pred ťažkú skúšku; zostať verní katolíckej viere a náuke Cirkvi, čiže zachovať neporušene Depositum fidei (poklad viery), alebo sa prispôsobiť moderným prúdom súčasnosti a pritom sa pohodlne zaštítiť poslušnosťou voči autorite a tak sa vyhnúť všetkým problémom.

Štefan Mordel

Veľadôstojný pán farár, veľmi pekne Vám ďakujem za Vaše odpovede na moje otázky.

Boh Vás žehnaj. A. Čulen