Francúzsky prezident Emmanuel Macron vystúpil 8. novembra v Múzeu slobodomurárov v Paríži s prejavom pri príležitosti 250. výročia založenia Veľkého Orientu Francúzska. Obrátil sa na “veľmi úctyhodných veľmajstrov”.
– Sektu nazval “najstaršou dcérou [údajného] osvietenstva” [paródia na “Francúzsko, najstaršia dcéra Cirkvi”].
– “Slobodomurárstvo vzniklo na obraz plánov francúzskeho národa”
– Odvolával sa na “dvojitý osud” slobodomurárstva a republiky.
– “Prínos slobodomurárstva je historickou pravdou”.
– Nie všetci zakladatelia “republiky” boli slobodomurármi, “ale všetci bránili jej [takzvané] hodnoty”.
– “Republika by nevznikla bez slobodomurárstva”.
– “Musíme zachovať živé spojenie medzi slobodomurárstvom a republikou”.
– Poďakoval sekte za jej príspevok k doháňaniu starých a chorých ľudí k samovražde (“eutanázii”).
– “Pokiaľ bude slobodomurárstvo pracovať, republika bude bdieť”.
Francúzsko a Nemecko očakávajú reformu Európskej únie a najmä na mechanizmus práva veta. Ide o to, aby niektoré členské štáty – ako napríklad Poľsko a Maďarsko – nemohli blokovať návrhy predložené v Rade EÚ, najmä v oblasti daní alebo zahraničnej politiky.
„Francúzsko a Nemecko sú presvedčené, že čiastočnú inštitucionálnu reformu EÚ, ktorá okrem iného zahŕňa zrušenie práva veta pri hlasovaniach v Rade EÚ, bude možné uskutočniť v tomto roku.“ – oznámili francúzsky a nemecký štátny tajomník Laurence Booneová a Anna Lührmannová v rozhovore pre portál Euractiv.
Obe krajiny majú záujem najmä o zrušenie jednomyseľnosti pri hlasovaniach v Rade EÚ v oblastiach, ako sú zahraničná politika a dane, skôr ako sa spoločenstvo rozšíri o nových členov. Ako tvrdia Paríž a Berlín, zmena je vraj možná bez otvorenia zmlúv.
„Je to jedna z možností, ktorú chceme preskúmať, aby sme si zachovali úlohu globálneho hráča v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ,“ – Lührmannová uviedla v rozhovore. „Aj v iných oblastiach politiky by bolo dôležitým signálom prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou už v tomto roku.“ – dodala a vyjadrila presvedčenie, že sa tak stane.
Larence Booneová zdôraznila, že takýto krok by bol „dôležitým krokom k väčšej integrácii a vyššej efektívnosti“.
Euractiv pripomenul, že prvé výzvy na reformu EÚ v súlade s predstavami Paríža a Berlína z mája 2022 boli prijaté bez nadšenia. Trinásť krajín vrátane Poľska sa v spoločnom stanovisku vyjadrilo proti akejkoľvek forme rozsiahlej zmeny zmluvy.
Podľa francúzskych a nemeckých predstaviteľov sa však odvtedy veľa zmenilo.
„Myšlienka, že EÚ musíme pripraviť na rozšírenie, získava medzi členskými štátmi čoraz väčšie pochopenie,“ povedala Lührmannová.
(Baxter Dmitrij, Newspunch) Francúzski demonštranti povstávajú po miliónoch proti prezidentovi Emmanuelovi Macronovi a globalistickej elite, ktorá je odhodlaná vziať im ľudské a občianske práva.
V uliciach veľkých francúzskych miest vládne momentálne anarchia a mainstreamové médiá zakrývajú skutočný rozsah udalostí.
Tisíce maskovaných demonštrantov a policajtov bojovali tento týždeň vo Francúzsku v pouličných bitkách, pričom polícia použila vodné delá a slzotvorný plyn na potlačenie výtržníkov, ktorí na nich hádzali rôzne predmety a ničili výklady.
Protestujúci sa pripojili k miliónom francúzskych občanov, ktorí demonštrovali proti novému zákonu týkajúceho sa Macronovej dôchodkovej reformy, ktorá je navrhnutá tak, aby chránila a obohacovala globalistickú elitu na úkor obyčajných ľudí.
Macron, ktorý je „mladým globálnym lídrom“ Svetového ekonomického fóra (WEF), bol dosadený, nie zvolený. No a teraz spláca svoj dlh davoskej lobby, ktorá si ho vybrala do prezidentskej funkcie.
Videá z protestov
Popis k nasledujúcemu videu hovorí: „Francúzsko – Paríž dnes. Toto už viac nie je o dôchodkovej reforme. Je to boj o demokraciu. Ľud proti jednému mužovi, ktorý si o sebe myslí, že je nad parlamentom a nad ľuďmi. Sloboda, rovnosť, bratstvo!“
Ľud proti chamtivej elite
Demonštranti v Paríži dnes reprezentujú celé ľudstvo, zmobilizované a vzdorujúce chamtivosti globalistických elít. Zainteresovaná polícia násilne bojuje proti ľuďom a chráni záujmy elít.
Avšak zatiaľ čo vláda, polícia a mainstreamové médiá pokračujú v potláčaní pokroku tohto dôležitého hnutia, ľudia povstávajú v stále väčších počtoch.
Popis k nasledujúcemu videu hovorí: „Práve sa deje: Protesty vo Francúzsku nepoľavujú, objavujú sa videá z Paríža, ktoré ukazujú niečo, čo vyzerá ako vojnová zóna. Prečo médiá skrývajú občianske nepokoje?“
Pri ďalšom videu sa uvádza: „Milióny ľudí práve teraz protestujú proti vlastnej vláde naprieč celým Francúzskom. Protesty sa pretavili do jednej z najväčších verejných mobilizácii, aké sa kedy vo Francúzsku udiali.“
Záver
Západné mainstreamové médiá naďalej potláčajú informácie o rozsahu a intenzite revolúcie odohrávajúcej sa vo francúzskych uliciach. Zatiaľ čo svet rozptyľujú Trumpove právne bitky v New Yorku, elity berú ľuďom práva a v uliciach sa prelieva krv.
O francúzskych protestoch neinformujú hlavné spravodajské kanály, pretože elity sa obávajú, že protesty budú nákazlivé a rozšíria sa do ďalších európskych štátov.
Namiesto toho sú masy kŕmené politickým divadlom, zatiaľ čo inde sa odohrávajú skutočné bitky.
“Telá nepriateľov kráľa budú udupávané pod nohami tých, ktorí ho budú sprevádzať k trónu, na ktorom musí vládnuť a obnoviť mier, ktorý opäť všade rozkvitne; avšak zostanú nepriatelia stojaci keď sa kráľ zmocní trónu, pretože musí prísť počas dunivej búrky, ale on nastolí bezpečie a stabilitu, pretože Matka Božia ho bude chrániť ako vlastného Syna a pripravila pre neho záslužnú korunu, ktorú zdedí a ktorá mu dá potešenia.
Dni exilu budú dlhé a mnoho budú stáť verných a katolíckeho kráľa, ale o to bohatšie budú odmenení…
Deti kríža, keď nastane vláda tohto Kráľa, Francúzsko bude veľmi oslabené a len málo ľudí v ňom bude žiť, ale Boh odmení Francúzsko mnohými zázrakmi potom, čo bolo preosiate a muselo trpieť. Mier zavládne všade.
Po týchto strašných nešťastiach pripravených Francúzsku, všetky ďalšie mocnosti budú taktiež strestané, pretože toto bude obnova celého vesmíru. V každom kúte Zeme obývanom ďalšími Mojimi budú Božie skúšky a tresty, potom všade zavládne mier. Existujú mocnosti, ktoré nemôžem menovať, ktoré budú trpieť roky, pretože tento strašný chaos vojny a hrôzy nie je nič iné ako Boží trest privolaný hriechmi.” (Z denníčka Marie-Julie, 9. 1.1878)
Ježiš vyberie kráľa Francúzska … víťazná zástava s Ježišovým Srdcom
Pán Ježiš:
“Nikdy, úbohé Francúzsko, ti nebude vládnuť iný Kráľ, než ten, ktorého Ja vyberiem. Prídem vo chvíli, kedy ma budú očakávať najmenej. Postavím sa doprostred Francúzska; volám vás, deti Moje, neustále do Môjho Najsvätejšieho Srdca. Víťazstvo dám zástave Francúzska, na ktorej bude vyobrazené Moje Najsvätejšie Srdce.
Po tej strašnej skúške skrátim čas hnevu kvôli obetiam za Mňa, za Moje Nepoškvrnené Srdce a nakoniec, aby vám bol rýchlejšie daný Kráľ vybraný a zvolený Mojím Božským srdcom.
Rozmnožím v krajine francúzskej kvetiny – to znamená srdcia čisté, štedré, kajúce, ktoré budú milovať Svätú Cirkev, Svätého otca a Kráľa. Požehnám túto krajinu a Môj ľud bude slobodný. Dám Francúzsku novú generáciu. Mojou milosťou ona vzrastie. Žiť bude pod vládou Kráľa nesmierne bohabojného, ktorý svojou ctihodnosťou urobí z Francúzska prenádherný ornament.
Želám si, aby – ak si máš zapamätať aspoň jednu Moju správu -aby ňou bola táto: Môj ľud by nemal byť prekvapený, keď nadídu sľúbené tresty.” Z denníčka Marie-Julie Jahenny, 1.12.1876
Kráľ Henrich bude bojovať o Francúzsko s cudzími nepriateľmi … boj o kráľovský trón
Pán Ježiš :
“Keď sa cudzinec (Rusko) príde roztiahnuť do Francúzska, bude to len skrze zjavenú modlitbu, vďaka čomu bude potlačený a vyhnaný. Príde sa roztiahnuť do Francúzska ako rozzúrený lev, so všetkým hnevom, so všetkými bezbožnými armádami, aby plienili ľud francúzsky a pobili ho.
Moja ruka, neviditeľná, zasiahne. Francúzsko, bez Mojej Matky nikdy nepovstaneš zo svojho nešťastia! Ak tvoj triumf príde rýchlo, je to vďaka Márii, jej prosbám, jej slzám.
Francúzsko, očakáva ťa strašný boj za Kráľa Henriho, ktorý musí priniesť mier a pokoj do svojej krajiny. Menej bolesti budeš mať pri obrane Svätej Cirkvi. Hovorím ti znova, že dosadenie *Svätého otca bude hrozné, ale stále bude menej hrozné ako boj za Kráľa. Francúzsko bude prvý deň potrebovať mocnú ruku, bitka bude vyhraná Nebom; druhý deň človekom.” (Z denníčka Marie-Julie Jahenny, 1.10.1875)
* Svätý otec (pápež)
Kráľ Henrich V. – víťaz nad 3.kráľmi
Kráľ Henrich V. bude pochodovať ako prvý.
Ježiš Kristus mu bude ukazovať cestu. Pôjde z východu smerom do stredu (Francúzska). Kráľovi priatelia budú pochodovať za ním.
Zdalo sa mi, že Mária hovorila, že traja králi sa budú biť o korunu; tá však nakoniec pripadne legitímnemu Kráľovi.” Z denníčka Marie-Julie Jahenny, november 1874
Zástava Najsvätejšieho Srdca Ježiša Krista … pod zástavou Ježiša Krista
Pán Ježiš:
“Je to moja prvorodená dcéra, krajina francúzska, ktorá Ma opustila. Ja si ju však predsa uchovávam vo Svojom Srdci. Budem ju však tlačiť viac; i príde deň, kedy priletí nebeská holubica a prinesie zástavu s Najsvätejším Srdcom.
I ona prehlási, že Kráľ zachráni pápeža a dodá:
“šťastní sú tí, ktorí milujú Moje Srdce, tí budú v bezpečí!” Z denníčka Marie-Julie Jahenny, 17.7.1874
Kráľ sa bude volať Henrich V. … nebude s rodu Orleánskeho, ale mučeníkov (Capetovci)
Panna mi veľa rozprávala o Francúzsku a o svätom pápežovi, a odporučila mi modlievať sa tri modlitby za Francúzsko, každý deň po tri krát: Magnifikat, Ave Maris Stella a Stabat Mater.
Mám sa modliť na kolenách a úpenlivo prosiť k Nebu. Svätá Panna oslobodí (Francúzsko) skrze Kráľa, ktorý ho zachráni a bude vládnuť dlhú dobu. Povedala tiež, že dosť neprosíme za toho Kráľa, aby nám bol daný. Povedala, že jeho meno je Henrich V. a tiež nám odporúča veľa sa modliť k Svätému Michalovi.
Najsvätejšie Srdce Ježišovo sa tiež viac krát sťažovalo, že Francúzi nežiadajú (príchod) Kráľa. Verím tomu – ako som už viac krát povedala – že ten kráľ nebude z rodu Orléanskeho, pretože oni nie sú čistej kráľovskej krvi a len taká je Bohom požadovaná, aby bola nastolená. Je stanovené, že *tento Veľký (katolícky) Kráľ bude potomkom kráľovských martýrov.” (Z denníčka Marie-Julie Jahenny, 25.3.1874) (*tzn. Ľudovíta XVI. z rodu Capet a jeho manželky Márie Antoinetty popravených počas Veľkej francúzskej revolúcie).
Legitímny vládca Francúzska Víťazstvo
“Kráľ je vzatý Našou Paňou, ktorá ho bude milovať ako svojho vlastného syna kvôli jeho nevinnosti. Javí sa ako vládca majestátne korunovaný v tieni záhybov tejto vlajky (bielej kráľovskej). Po chvíli sa scéna mení a zakončuje. Francúzsko nasleduje svojho legitímneho vládcu, kráča podopierajúc sa o Srdce Panny a jeho malá koruna sa mení na diadém víťazstva. Najsvätejšie Srdce (Ježišovo) sa taktiež pridáva k Márii, aby ju ubezpečilo o svojej láske a opäť ohlásilo, že On (Kráľ) porazí svojich nepriateľov výnimočným triumfom.
“Francúzsko je zachránené!” opakuje Marie-Julie stále dookola.
Dobrí priatelia Najsvätejšieho Srdca sa vo veľkých zoskupeniach stavajú za Francúzsko predchádzaní všetkými Svätcami, ktorí ochraňujú “Najstaršiu dcéru Cirkvi” (t.j. krajinu francúzsku).”
Z denníčka Marie-Julie Jahenny, 15. júna 1875
Verný služobník – kráľ
“Moje deti, verím, že vám môžem povedať, že biskupi Francúzska budú povolaní svedčiť a to skrze zákony dneška. Nikdy, nikdy neodčinia všetky požiadavky a zákony, ktoré im vládci Francúzska vnútia. Náboženstvo sa vo Francúzsku rozpadne.
Moje deti, oni nevedia, čo činia v ich pokryteckej a špinavej vláde: pôjdu po hlave Cirkvi a ostatok ich bude nasledovať s ľahkosťou. Malí ľudia budú nútení poddať sa zákonom, ktoré sú viac a viac odporné a svätokrádežné, ale nie všetci. Dobrí a odvážni ľudia, ktorí sa nepoddajú nariadeniam vlády, tí budú veľmi trpieť, milosť z Neba im už pripravila ich chodník, ich cestu, (takže tí napokon) zvíťazia.
…
Moje deti, práve tu som bola utešená množstvom detí Francúzska, ktoré som videla pri svojich nohách. Očakávam Kráľa pred oltárom, kde stojím. Vypočujem jeho modlitby a zavlažím ho milosťami svojho Srdca. Požehnám ten čas, kedy budú nadľudské mocnosti pochodovať na čele verných podporovateľov. Všetci budú potrebovať nadprirodzenú pomoc.
Tisíce útočníkov zdevastjú Centrum (Paríž) a jeho obyvateľov. Nebudú zastavení ani Nebeskou Spravodlivosťou pri údere, ktorý prichádza skrze tohto verného služobníka (Veľkého kráľa Henri – E.A. Bucch). Vtedy to bude, kedy sa Pán poteší a zmätie tých, ktorí kedy mali ambíciu ovládnuť trón kráľovstva; a on tam posadí svojich priateľov.
…
Pripravia nástroje, ktoré budú kresťanom stínať hlavy; rozpomenú si na tie staré nástroje aby vykonávali túto bolestivú popravu počas tejto krízy… Moje deti, je to nad Rennes. Na tejto strane sú dobrí ľudia, ale rovnako tak veľmi zlí a ruka Pánova sa v poslednú minútu neukáže nad týmto miestom.
Keby svet poznal hodinu príchodu Boha, pripravil by sa. Ľpeli by na viere, ktorá je zbraňou do boja.
Moje deti – už nič viac neostáva, iba modlitba. Moje deti, aké slabosti predávajú v apoštolských mužoch! Tie časy, ktoré pričiní veľmi nešťastné rozhodnutie pre nich, ukážu pramalú vieru týchto apoštolov. Oni budú príčinou zatratenia množstva duší, ktoré budú stratené príkladom ich previnilej slabosti.” (Mária-Júlia Jahenny 25. júla 1884)
Koruna Francúzska
Panna Mária:
“Tu je – nešťastná koruna (Francúzska), ktorá pred tým bola taká biela, tak obdivovaná všetkými zahraničnými kráľmi a slávna do končín Zeme. Dnes, v takomto zbedačenom stave je koruna Francúzska. Zachová si túto srdcebôľnu farbosť až do dňa, kedy Boží muž (Veľký francúzsky kráľ), Môj syn, povznesie Francúzsko zo svojich ruín. V slzách chytí tento smutný diadém a nasadí si ho na čelo, povznesúc so zlomeným srdcom toto kráľovstvo upadnuté do ruín najšpinavších a najviac vinných. V tomto diadéme, detičky Moje, je obsiahnuté celé Francúzsko, okrem teba, Bretónsko!
Nechcela som položiť túto čiernu korunu ani len na vrcholok tvojich krajov, ó Bretónsko, ktoré tak milujem, avšak Môj Syn má kúsoček prichystaný pre najbolestnejšiu skúšku. Keď budem môcť, zasiahnem. Syn Môj, zo všetkých ľudí, ktorým je vyhrážané, nechaj Bretónsko pod ochranou… mojej dobrotivosti! A ponechaj zvyšok Tvojich domovov, ktoré sú Tebe zasvätené, ponechaj ich v pokoji, Tvojich apoštolov, verných… (veď) v krátkom čase nebude viac slobody pre zlo, pre oheň, krv a smrť.
Ó, Francúzsko, tak drahé, pozerám na teba so slzami na krajíčku. Vidím korunu povstať spod tvojich nôh. Ty si ju uložíš vo svojom srdci. Nemilosrdne pritlačíš smrtonostnú zbraň do sŕdc svojich vznešených bojovníkov, meč smrti (to bude).
Deti Moje, uvidíte na svet dopadnúť smrtonosné nákazy, takže nebude čas na prípravu postaviť sa pred Môjho Syna (tzn. “nebude viac čas pripraviť sa na svoju smrť”). Svetlo Nebies (však) zvíťazí s obrovskou zúrivosťou. Oheň z neba bude postupovať zemou…: pomstychtivé svetlo spáli čokoľvek, čo by prinieslo ovocie. Obrábané pôdy budú zdevastované mocou tohto ohňa; zelené trávy budú spálené a premenené na krajinu úplne holú. Ovocie sa nezjaví, všetky druhy stromov budú suché na kôru. Deti Bretónska, uchovajte si svoje obilie, aby sa vám vyjavila dobrota Môjho Syna: to je jediný spôsob, ako si uchovať jedlo.
Deti Moje, po tri dni bude obloha v plameňoch, zvrásnená Božským Hnevom! Čo mi robí smútok je, že hnev nezastaví mocnosti pekla. Neboja sa ani Môjho Syna, ani pekla. Ohrozenie Francúzska je vpísané v Nebi večnou mocou. Nemôžem zasiahnuť. Nie som nič viac, než len Matka bez moci.” Z denníčka Marie-Julie, 30. November 1880
Nemali by sme v období, keď je veľa vážnych tém, vnímať ako šťastné znamenie, že film – jednoduchý film – prináša posolstvo? Myšlienku Víťazstva alebo smrti.
Málokedy film rozprúdi takúto debatu. To je však prípad toho, ktorý vyrobil Le Puy du Fou, ale podľa mňa to nie je výsledok náhody. Tento film prichádza v správnom čase a je znakom niečoho, čo ho nekonečne presahuje. Víťazstvo alebo smrť je trojitý symbol.
Symbol Francúzska hrdého na svoju históriu, ktorú zo storočia na storočie písali hrdinovia, ktorých je toľko vzorov. Hrdinov, ktorých obdivujeme, pretože vedeli zo seba vydať všetko, poháňaní cťou, vernosťou, úctou k slovu, fyzickou a duševnou odvahou. Charette, rovnako ako ostatní bojovníci kauzy Vendée, bola jednou z nich. Sotva zomrel, stal sa legendou a dvestotridsať rokov po udalostiach je stále príkladom. Je z rasy hrdinov, ktorých radi natáčame filmy, ktoré znovu vidíme, z tých, ktorých nájdeme v Meste dejín, ktoré vzniklo nedávno v La Défense. Tento film je odpoveďou na všetky pokusy vymazať našu históriu Francúzska. Francúzsko si to naopak nárokuje, preto má film úspech, aj keď je mimo zvyčajných veľkých okruhov a „ruší“ niektorých kritikov. Verejné nadšenie hovorí viac ako ideologická kritika Tento film je tiež symbolom provincie, ktorá si od genocídy nariadenej na vyhladenie vždy želala označiť svoju identitu. Byť hrdý na to, že pochádzam z Vendée. Byť na to hrdý, pretože za túto hrdosť zaplatilo viac ako 400 000 úmrtí. V čase, keď by niektorí chceli, aby národné identity zmizli, sa Vendée hlási aj k miestnej identite. Tento film nám pripomína, že medzi jednotlivými regiónmi existujú výrazné rozdiely. Vendéania sú jedineční a za túto identitu zaplatili svojou preliatou krvou. Epos, ktorý sa začal v roku 1793, je príbehom celého ľudu, ktorý reagoval. Táto veľmi silná túžba stále poháňa Vendée, ktoré zostáva jedným z najdynamickejších regiónov Francúzska s mierou nezamestnanosti pod národným priemerom a vyšším hospodárskym rastom. Tento film preto našiel v bocagech na západe pôdu, ktorú potreboval, a stelesňuje jej dynamiku. Pamäť a budúcnosť sú úzko prepojené. Dostávam sa k tretiemu bodu. Aj tento film mi pripadá ako obraz novej generácie, ktorá nastupuje a berie svoj osud do vlastných rúk. Tak ako pred 40 rokmi bolo potrebné znovuobjaviť formu populárnej kultúry, čo sa dosiahlo vytvorením, úspechom a rastom Puy du Fou, je teraz potrebné znovu investovať všetky aspekty spoločnosti. Pravidelne ku mne chodia iniciatívy mladých podnikateľov, ktorí sa angažujú v ekonomických, kultúrnych, zdravotníckych, vzdelávacích, politických zajtrajškoch. Vždy úspešní, pretože ich poháňa záujem o spoločné dobro. Tento film je v tomto meradle. Znamená to oživenie. Kto by si pomyslel, že sektor tak kontrolovaný, ako je sektor kinematografickej tvorby, môže byť otrasený individuálnymi iniciatívami poháňanými intenzívnou túžbou robiť dobre a lepšie? K tomuto víťazstvu vôle treba zablahoželať. Dobývať a zomrieť sa skutočne javí ako film o znovuobjavenej nádeji nového Francúzska, ktoré chce získať a znovu získať svoje miesto vo všetkých oblastiach, v spoločenskom živote a v koncerte národov. Louis, vojvoda z Anjou
tvfilmvideohudba.wordpress.com 