Influencer Andrew Tate, podozrivý z obchodovania s ľuďmi zostáva vo väzbe. Súd ho neprepustil ani na kauciu

22. 03. 202321:59Rumunsko Aktuálne správy Aktuálne správy z lokality Rumunsko

Andrew Tate (v strede) pripútaný policajnými želiezkami k svojmu bratovi Tristanovi.Foto: SITA/AP

Natália Semianová

Súd v Rumunsku opäť predĺžil preventívne zatknutie influencera Andrewa Tatea o 30 dní.

Tridsaťšesťročného britsko-amerického občana zadržali koncom decembra v Bukurešti spolu s jeho bratom Tristanom a dvoma rumunskými ženami v súvislosti s obvineniami z obchodovania s ľuďmi, znásilnenia a členstva v organizovanej zločineckej skupine. Ani jedného z nich zatiaľ formálne neobvinili.

Mizogýn s miliónmi sledovateľov

Hovorkyňa rumunskej agentúry DIICOT, ktorá sa venuje vyšetrovaniu organizovaného zločinu, Ramona Bolla uviedla, že sudca bukureštského tribunálu v stredu súhlasil so žiadosťou prokurátorov, aby boli všetci štyria zadržaní, kým bude vyšetrovanie pokračovať.

Štvoricu možno zadržiavať maximálne 180 dní bez formálneho obvinenia. Očakáva sa, že Tate sa voči rozhodnutiu odvolá, ako to urobil v minulosti.

Minulý týždeň súd odmietol Tateovu žiadosť súd o prepustenie na kauciu.

Bývalý profesionálny kickboxer Tate, ktorý má milióny sledovateľov na sociálnych sieťach a v Rumunsku údajne žil od roku 2017, si pred časom vyslúžil zákaz od viacerých internetových platforiem pre jeho mizogýnne názory a nenávistné prejavy.

Identifikovali šesť možných obetí

DIICOT ešte v decembri informovala, že identifikovala šesť pravdepodobných obetí sexuálne zneužitých organizovanou skupinou.

Vyšetrovatelia sa snažia zistiť, či Tate lákal ženy do Rumunska na sľuby vážneho vzťahu alebo manželstva a neskôr ich nútil alebo zmanipuloval, aby pre neho pracovali ako modelky v chatovacích miestnostiach pre dospelých.

Obete údajne držali pod neustálym dohľadom a podrobovali „fyzickému násiliu a psychickému nátlaku“, skupina ich sexuálne zneužívala a nútili ich účinkovať v pornografii. Preverujú tiež obvinenia zo znásilnenia.

V Rumunsku somprel 18 r. študent po očkovaní na koronavirus (zn.Pfizer)

Dennodenne sa šíria nové správy o tragických úmrtiach ľudí v mladom a strednom veku, ktorí podstúpili očkovanie. Niektoré správy v médiach filtrujú informácie o tom, či osoby boli očkované, nakoľko všade navôkol zúri šialená kampaň za očkovanie, ktorá by bola takou informáciou vykoľajená. Pravda však vyjde skôr či neskôr navonok

Dva dni po očkovaní vakcínou Pfizer zomrel 18-ročný študent z Bacau, Rumunsko. Príčinou úmrtia bol infarkt srdca, uvádza rumunský portál National, ktorý opisuje, čo sa stalo. Študent cítil bolesti v hrudi 7. júna a v tú noc skončil v nemocnici. Odtiaľ ho previezli vrtuľníkom na kardiologické oddelenie, kde mu však ani špecialisti nevedeli pomôcť.

Pod diagnostických vyšetreniach skonštatovali, že taký infarkt ešte u zdravého mladého človeka nevideli. Pripomína to slová talianskeho neurochirurga Gianluigiho Zonu k prípadu 18-ročnej Talianky, ktorá zomrela po očkovaní AstraZeneca vakcínou:

„Nikdy som nevidel mozog zruinovaný v týchto podmienkach takou rozsiahlou a závažnou trombózou. Rozhodli sme sa pre dekompresnú kraniotómiu, ktorá otvorila lebku, aby uvoľnila vnútorný tlak. Komplikovaná operácia, pretože všetky venózne dutiny boli blokované trombami. Scenár, aký som za dlhé roky tohto povolania nikdy nevidel. Čelíme niečomu, čo nie je normálne, trombóza od 18 do 30 rokov nie je normálna.“

Súvislosť s očkovaním u rumunského chlapca je podľa lekárov zrejmá. Infarkt vznikol pre trombózu a zápal koronárnych ciev v dôsledku voľnej cirkulácie spike proteínu. Ten začína telo vyrábať podľa inštrukcií syntetickej mRNA, ktorá je podaná vo vakcíne. Na spike proteín si má telo následne vytvárať protilátky. Lenže spike proteín spôsobuje zápal ciev a poškodenie orgánov, do ktorých sa dostane.

V Rumunsku zomrel ďalší mladý človek 6 dní po podaní vakcíny Pfizer. Mal len 21 rokov, lekári však odmietajú príčinnú súvislosť s očkovaním.

České média zas informujú o náhlych úmrtiach na Karlovej univerzite. Jej rektor Tomáš Zima, odborom biochemik, sa nedávno vyjadril, že je proti očkovaniu detí a mladých ľudí. Nečudo, keď mu v pedagogickom zbore umierajú ľudia ako muchy po tom, čo sa rozbehla očkovacia kampaň.

Krátko po sebe zomreli na Fakulte sociálnych vied dvaja pedagógovia – vedkyňa Kristýna Vysloužilová (30) a fotograf Filip Láb (45), vedúci katedry žurnalistiky. Najnovšie postihlo nešťastie aj právnickú fakultu. Tam zomrel obľúbený odborný asistent občianskeho práva JUDr. Alexandr Thöndel, PhD, oznámila fakulta na Facebooku. Média však neinformovali o tom, či tieto osoby podstúpili očkovanie, hoci sa to zdá vysoko pravdepodobné.

Poľské čísla hovoria o dvojnásobnej úmrtnosti zaočkovaných

Najnovšie je šokujúcou správa z Poľska, kde ministerstvo zdravotníctva zverejnilo údaje o tom, že zaočkovaní ľudia sú dvakrát častejšie medzi obeťami covid-19 ako nezaočkovaní. Informácie zverejnila televízia PL1, ktorá priniesla rozhovor s MUDr. Piotrom Rossudowskim, hovorcom Poľskej asociácie nezávislých lekárov a vedcov. Informácie sa dostali von v rámci žiadosti o poskytnutie informácie.

MUDr. Rossudowski z nich prepočítal aj smrtnosť zaočkovaných a nezaočkovaných v prípade nakazenia. 4% zaočkovaných po nakazení zomiera oproti 2,54% smrtnosti nezaočkovaných. Tí, ktorí sú zaočkovaní dvomi dávkami, majú ešte vyššiu smrtnosť, ktorú však lekár nešpecifikoval. Rovnako z dát, ktoré sa dostali na internet, nie je jasné, kto dostal akú vakcínu.

Rozhovor sa zameral aj na hlásenie nežiaducich účinkov, ktoré je v Poľsku nedostatočne zabezpečené. Rossudowski poukazuje na nórske dáta, kde je nežiaducich účinkov hlásených 16-násobne viac. Boli to práve Nóri, ktorí ako prví zrušili očkovanie AstraZeneca vakcínou a odmietli aj vakcínu Janssen, známu aj ako Johnson&Johnson. Poľský premiér chce však nakúpiť Janssen vakcíny.

Svätý Otec prijal východných katolíckych biskupov USA

CIRKEV

Na návštevu Ad limina apostolorum prišla do Ríma už posledná z celkovo 15 skupín biskupov USA, ktorú tvoria biskupi východných katolíckych cirkví. Svätý Otec František sa s nimi stretol vo štvrtok 20. februára dopoludnia. V skupine je aj eparcha Milan Lach SJ, biskup Ruténskej eparchie Parma, sídliacej v štáte Ohio.

V 15-člennej skupine na audiencii boli z byzantského rítu piati biskupi ukrajinských gréckokatolíkov na čele s filadelfským arcibiskupom Borysom Gudziakom, traja ruténski gréckokatolícki biskupi na čele s chicagským arcibiskupom Williamom Ch. Skurlom, vrátane vladyku Milana Lacha, a tiež rumunský gréckokatolícky biskup. Z iných rítov to boli biskupi komunít: grécko-melchitskej, sýrskej, maronitskej a sýrsko-malabarskej, z rôznych častí USA.

V Rumunsku dnes volia prezidenta

Zdroj: pixabay.com

ZAHRANIČIE

TASR10/11/2019

Rumunskí voliči si v nedeľu volia prezidenta. Hlasovanie sa koná po nevýraznej kampani, ktorú zatienila politická kríza vedúca k nedávnemu vymenovaniu novej menšinovej vlády.

Približne 18,2 miliónov oprávnených voličov môže dať svoj hlas jednému zo 14 kandidátov, ktorí sa uchádzajú o päťročný mandát hlavy štátu. Podľa nedávnych prieskumov verejnej mienky najviac hlasov získa súčasný prezident Klaus Iohannis.

Za ním by mali nasledovať niekdajšia premiérka Viorica Dancila, bývalý herec a divadelný režisér Mircea Diaconu či Dan Barna, líder tretej najväčšej rumunskej politickej strany Zväz záchrany Rumunska. Ak žiaden z kandidátov nezíska v nedeľu viac ako 50 percent hlasov, 24. novembra sa uskutoční druhé kolo volieb.

https://www.hlavnydennik.sk/2019/01/13/teodorovici-rumunsko-ma-akcny-plan-pre-vstup-do-eurozony-v-roku-2024/https://www.hlavnydennik.sk/2019/01/13/teodorovici-rumunsko-ma-akcny-plan-pre-vstup-do-eurozony-v-roku-2024/

Vražda dievčaťa vyvolala v Rumunsku hnev a protesty. Polícia napriek jej prosbám zareagovala príliš neskoro

Bukurešť 28. júla 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Vadim Ghirda)

 

Niekoľko tisíc protestujúcich sa v sobotu zhromaždilo v rumunskej metropole Bukurešť v súvislosti s prípadom znásilnenia a vraždy 15-ročného dievčaťa, ktoré trikrát telefonovalo na tiesňovú linku, kde ohlásilo svoj únos a poskytlo aj informácie o mieste svojho zadržiavania. Za tento prípad už prepustili policajného šéfa

Na sníme žena oplakáva smrť 15-ročnej Alexandry, ktorá sa pomoci dočkala až po 19 hodinách telefonátu na tiesňovú linku – keď už bola znásilnená a zavraždená

Kritici obviňujú predstaviteľov orgánov, že nebrali telefonáty vážne a nakoniec reagovali príliš neskoro, takže tínedžerku nezachránili. Obeť bola identifikovaná iba krstným menom Alexandra, napísala tlačová agentúra AFP.

Demonštranti skandovali heslo “Neschopní!” a nahnevane vyzývali vládu, aby odstúpila. Ľudia v sobotu večer tiež kládli kvety a zapaľovali sviečky pri provizórnom pomníku pred ministerstvom vnútra.

Prokuratúra v sobotu oznámila, že do väzby vzali 65-ročného podozrivého – po tom, čo vyšetrovatelia prehľadávajúci jeho dom a záhradu našli ľudské pozostatky a šperky patriace dievčaťu.

Podozrivý trvá na svojej nevine a tvrdí, že sa s tínedžerkou nikdy nestretol, ale nedokázal vysvetliť, prečo použila jeho telefón, uviedol jeho advokát.

 

Minister vnútra Nicolae Moga v piatok večer oznámil, že odvolal policajného šéfa Ioana Budu, lebo v prípade “treba urobiť drastické a zásadné opatrenia”. Vraždy vyvolala vo verejnosti veľké pobúrenie.

Dievča uniesli v stredu 24. júla, keď stopovalo domov do obce Dobrosloveni v južnom Rumunsku, povedala polícia.

Vo štvrtok ráno sa tínedžerke podarilo trikrát zatelefonovať na núdzovú linku 112 a poskytnúť aj stopy, ktoré mali priviesť políciu na miesto, kde ju zadržiaval vodič auta, čo ju vzal ako stopárku.

Dievča kričalo “Už ide! Už ide!”, potom sa telefón odmlčal a bol vypnutý, opísal novinárom situáciu Buda ešte pred svojím odvolaním.

Policajti prehľadali tri budovy, kým konečne našli dom, kde bola obeť zadržiavaná – vyše 12 hodín po jej telefonátoch.

 

Polícia potom žiadala o povolenie na domovú prehliadku, ktoré však v naliehavých situáciách nie je potrebné, a čakala až do svitania, kým vošla do domu – 19 hodín po poslednom telefonáte Alexandry.

Demonštranti na sobotňajšom zhromaždení obvinili vládnucich sociálnych demokratov, že spornými reformami, ostro kritizovanými aj Bruselom, oslabujú orgány činné v trestnom konaní.

“Prečo polícia nezasiahla skôr? Na to musí odpovedať každý, od polície cez prokuratúru až po (premiérku Vioricu) Dancilaovú,” povedal pre agentúru AFP 55-ročný protestujúci Cristian Nan.

Stredopravicovo orientovaný prezident Klaus Iohannis už skôr vyhlásil, že “rezignácie všetkých, čo tento prípad s takými tragickými následkami nezvládli, sú povinné”.

Polícia je presvedčená, že druhú tínedžerku, ktorej rodičia nahlásili jej nezvestnosť v rovnakej oblasti pred troma mesiacmi, zrejme zavraždil ten istý muž.