Tag Archive: Antarktída-Južný pól-South Pole


NA SEVERNOM CÍPE KONTINENTÁLNEHO POLOSTROVA SA VYŠPLHALA TEPLOTA NA 18,3 °C. A PRITOM MÁ ANTARKTÍDA NAJCHLADNEJŠIU KLÍMU NA ZEMI.

Antarktída, alebo zastarano Antarktis, je najjužnejší svetadiel obklopujúci južný pól Zeme. Je takmer celá trvalo zaľadnená a zaberá plochu 13,2 mil. km². Obklopujú ju okrajové moria Atlantického oceánu, Tichého oceánu a Indického oceánu. Zároveň je to najchladnejší svetadiel s najnižšou priemernou vlhkosťou vzduchu.

základňa Esperanza

Pozemské meteorologické stanice tu namerali teplotu – 89,2 °C, pričom satelity identifikovali ešte nižšie teploty na hranici – 93,2 °C. Takéto rekordné čísla sú už ale dávno fuč. Teraz sa totiž počasie podobalo priemernému jarnému dňu. Podľa argentínskej meteorologickej agentúry teplota dosiahla na začiatku februára až + 18,3 °C.

Takúto vysokú teplotu zaznamenali na základni Esperanza – stále výskumné pracovisko na polostrove Trinity, ktoré je jednou z dvoch civilných osád na tomto kontinente. Pritom nejde o prvú takúto negatívnu správu. V marci 2015 namerali 17,5 °C, a je veľmi nepravdepodobné, že meteostanica zaznamenala zlú hodnotu.

Antarktída zaznamenala najhorúcejší deň v histórii

Rekordná teplota bola ovplyvnená silným vetrom, ktorý sa sťahoval z horských svahov a priviedol horúci vzduch smerom k Esperanze. Od 50-tych rokov 20. storočia sa Antarktída otepľuje o viac ako 0,05 °C za desaťročie. Existujú aj fyzické dôkazy – topenie ľadovcov okolo Antarktického polostrova a rozširujúca sa tavenina snehu, ktoré sú následkom umelého klimatického vykurovania.

Antakrtída stráca ľad 6-krát rýchlejšie ako v osemdesiatych rokoch. Je len otázkou času, kedy sa naša planéta proti negatívnym počinom na nej vzbúri a dá nám príučku. Americká vesmírna agentúra NASA v januári varovala, že antarktický ľadovec Thwaites by sa mohol v priebehu desaťročí zrútiť a „potopiť mestá“ po tom, ako pod ním objavili 300 metrov vysokú rastúcu dutinu.

Antarktída zaznamenala najhorúcejší deň v histórii

Je taká veľká, že sa do nej zmestí štrnásť miliárd ton ľadu a väčšina z neho sa roztopila za posledné štyri roky. Veľkosť dutiny pod ľadovcom zohráva dôležitú úlohu pri jeho topení. Keď sa totiž pod ľadovec dostane viac tepla a vody, rýchlejšie sa roztopí.

Thwaites je v súčasnosti zodpovedný približne za štyri percentá globálneho nárastu hladiny svetových morí. Keby sa úplne roztopil, hladiny by stúpli o vyše 65 centimetrov. Tento ľadovec je dôležitý aj preto, že drží pohromade susedné ľadovce a jeho zmiznutie by spôsobilo aj ich roztopenie. Stratou všetkého ľadu by sa hladiny morí zvýšili o ďalšie vyše dva metre. To zalarmovalo vedcov, ktorí teraz tento jav pozorne sledujú.

Antarktída zaznamenala najhorúcejší deň v histórii

Vedci hovoria, že dnešné globálne teploty sú rovnaké ako pred 115-tisíc rokmi. Počas doby známej ako Eemian, horúce teploty oceánov spôsobili globálne topenie ľadu. V dôsledku toho bola hladina mora o šesť až deväť metrov vyššia ako dnes. Ale ak sú súčasné teploty oceánov rovnaké ako počas Eemianu, znamená to, že našej planéte „chýba“ zničujúci nárast morí. Keby hladiny stúpli len o 1,8 metra, mnohé pobrežné mestá by sa ocitli pod vodou a ulice by sa premenili na kanály.

 

Zdroj: zmescience| NASA |

Antarktída alebo zastarano Antarktis (z gréckeho ἀνταρκτικός, to je „opak Arktídy“, resp. „protiľahlá voči Arktíde“) je najjužnejší svetadiel nachádzajúci sa okolo južného pólu Zeme. Je takmer celá trvalo zaľadnená a zaberá plochu 13,2 mil. km². Obklopujú ju okrajové moria Atlantického oceánu, Tichého oceánu a Indického oceánu. Je to najchladnejší svetadiel, má spomedzi všetkých svetadielov najväčšiu priemernú nadmorskú výšku (2 280 m n. m.) a najnižšiu priemernú vlhkosť vzduchu. Nemá žiadne stále obyvateľstvo. Antarktída je medzinárodnou oblasťou, iba na ostrovoch majú niektoré štáty meteorologické alebo rybárske základne.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Naprieč Antarktídou sa tiahne Transantarktické pohorie, ktoré ju rozdeľuje na západnú a východnú časť. Východná Antarktída je prevažne na východnej pologuli. Zahŕňa Zem kráľovnej Maud, Nové Švábsko, Enderbyho zem, Mac Robertsonovu zem, Americkú vysočinu, Sovietsku plošinu, Wilkesovu zem a Viktóriinu zem. Skalný podklad východnej Antarktídy leží prevažne nad hladinou mora. Západná Antarktída je výlučne na západnej pologuli. Zahŕňa Zem Márie Byrdovej, Polostrov Eduarda VII., Pohorie výkonného výboru, Thurstonov polostrov, Ellsworthovu zem, Palmerovu zem a Antarktický polostrov.

Najvyšším vrchom Antarktídy je Vinson Massif, ktorý je vysoký 4 892 m n. m. Taktiež sa tu nachádza niekoľko činných, ale momentálne spiacich sopiek, z ktorých najznámejšia sa nazýva Mt. Erebus (vysoká 3 795 m n. m.).

95 % povrchu zaberá pevninský ľadovec, ktorý je miestami hrubý až 4 km. Ľad v Antarktíde tvorí až 90 % objemu všetkého ľadu na Zemi. Tento ľad vznikol postupným vrstvením snehových zrážok, ktoré sa pod vplyvom tlaku vyšších vrstiev postupne premieňali na ľadovec. Nachádza sa tu približne 145 podľadovcových jazier, z ktorých najväčšie je jazero Vostok[1].

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie tohoto kontinentu je veľmi suché (150 – 200 mm zrážok ročne), čiže drvivú väčšinu územia tvorí polárna púšť. Taktiež tu bola nameraná aj najnižšia teplota na Zemi, konkrétne −89,2 °C, ktorú namerali na ruskej (vtedy sovietskej) výskumnej stanici Vostok. Sú tu dve ročné obdobia, dlhá a studená zima a krátke (max. 1 mesiac), studené (max. denné teploty do 7 °C) leto.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti sa Antarktídu snažilo kolonizovať 7 štátov (Čile, Argentína, Austrália, Nový Zéland, Francúzsko, Spojené kráľovstvoa Nórsko). Po podpísaní Zmluvy o mierovom a nekomerčnom využití Antarktídy v roku 1959 sa ale toto územie stalo medzinárodným (Antarktický zmluvný systém).

V súčasnosti sú jedinými stálymi obyvateľmi Antarktídy iba vedci (asi 5 000), ktorí pracujú približne na 70 výskumných staniciach. Najväčšou z nich je americká antarktická stanica McMurdo Station.

Prvým človekom, ktorý dosiahol južný pól bol nórsky bádateľ Roald Amundsen v roku 1911.