Na katolíckej škole v Nemšovej bol zvolený za riaditeľa Ľubomír Král, ktorého však zriaďovateľ, Nitrianske biskupstvo, do funkcie nevymenovalo.
Zriaďovateľ na to mal svoje dôvody a zo zákona aj úplné právo. Jedna z aktívnych mamičiek, katolíčka a zároveň podporovateľka LGBT, ako o sebe hovorí, však zorganizovala proti rozhodnutiu biskupa Viliama Judáka petíciu. Mediálnu podporu kauze poskytol okrem iných aj denník Postoj, ktorý však vo svojom článku o dianí na škole priniesol niekoľko zavádzajúcich faktov.
Potom nás zarazilo, že sa spisujú petície proti rozhodnutiu biskupa, ktoré organizovala pani – podľa vlastných slov – katolíčka a hrdá podporovateľa LGBT. (?) A blog, v ktorom uvádza nekorektné informácie, dokonca katolícka škola zverejnila na vlastnej facebookovej stránke.
Až potom, ako redakcia Christianitas školu kontaktovala a nekompromisne trvala na tom, že je úplne neprijateľné, aby katolícka škola takto vystupovala proti vlastnému biskupovi, spomínaný článok aj s diskusiou zo svojej stránky stiahli. Mnohé veci však ostali zverejnené len v jednostrannej rovine a pričinil sa o to, žiaľ, aj konzervatívny denník Postoj.
Kontaktovali sme preto otca biskupa a poprosili ho o vyjadrenie k celej kauze. Náš rozhovor vám ponúkame v plnom znení, odpovede nám poskytol Dr. Tibor Ujlacky, hovorca NRB.
Je pravda, ako tvrdia organizátori petície a bývalý riaditeľ p. Král, že bola spochybnená integrácia zdravotne znevýhodnených žiakov a práca psychológa? – Toto tvrdenie je vyslovene klamlivé. Úplne dehonestuje množstvo statočných učiteliek a učiteľov pracujúcich vo všetkých školách, ktorých je Nitrianske biskupstvo zriaďovateľom, dlhodobo obetavo pracujúcich s deťmi vyžadujúcimi si pre svoje špeciálne potreby špeciálny prístup. Integrácia, čiže začleňovanie detí so špeciálnymi potrebami do bežného života školy, a zároveň výchova ostatných žiakov vďaka prítomnosti týchto detí k citlivosti na potreby a trápenia iných, je jedným z kľúčových výchovných rozmerov katolíckej školy. Na viacerých školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Nitrianskeho biskupstva pracujú aj školskí psychológovia.
Radi by sme uviedli, že napríklad v marci tohto roku Nitrianske biskupstvo schválilo vznik novej špeciálnej triedy v materskej škole pôsobiacej v rámci Katolíckej spojenej školy v Nemšovej a integrácia detí so špeciálnymi potrebami nie je výdobytkom posledných piatich rokov, čiže obdobia pôsobenia pána riaditeľa Krála, ale je v tejto škole prítomná od jej vzniku.
Niektorí členovia učiteľského zboru avizujú, že ak zriaďovateľ nevymenuje za riaditeľa p. Krála, potom pristúpia k výpovediam. Ako bude zriaďovateľ reagovať na tento krok?
– Budeme samozrejme plne rešpektovať slobodu každého zamestnanca a jeho rozhodnutie zotrvať, alebo nezotrvať v dovtedajšom zamestnaní podľa svojho uváženia. Nitrianske biskupstvo ako zriaďovateľ školy však nie je kompetentné priamo vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov medzi školou a zamestnancami, s výnimkou pracovnoprávneho vzťahu riaditeľa, resp. riaditeľky školy. Ubezpečujeme však, že vedenie KSŠ v Nemšovej bude postupovať striktne v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce a príslušných právnych predpisov SR.
Je pravda – ako informuje denník Postoj, že nastali nejaké zmeny ohľadom podmienok nového výberového konania?
– Nie, nenastali žiadne podstatné zmeny ohľadom podmienok nového výberového konania v porovnaní s tým predchádzajúcim. Nevymenovaný kandidát na riaditeľa školy sa v článku v denníku Postoj ohradil, že vraj nové podmienky sú voči nemu diskriminačné. Nerozumieme úplne, v čom má byť tá diskriminačnosť prítomná, keďže nitriansky biskup, ako štatutárny zástupca zriaďovateľa postupoval striktne v zmysle svojich právomocí a podľa § 3 ods. 12 zákona NR SR č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom neakceptoval návrh rady školy a požiadal ju, aby mu predložila návrh na nového, teda iného kandidáta.
Pán Král sa ohradil, že zriaďovateľ ho diskriminuje presným vyšpecifikovaním podmienky danej zriaďovateľom pre účasť vo výberovom konaní, ktorou je predloženie písomného odporúčania kňaza kompetentného podať svedectvo o kresťanskej morálke a o živote uchádzača a to tým, že je v ňom uvedená podmienka, že musí ísť o kňaza podľa bydliska alebo pôsobiska. Išlo však iba o spresnenie podmienky z predchádzajúcich výberových konaní, kde bola táto požiadavka formulovaná menej precízne, čo sa mohlo stať predmetom interpretačného sporu. Je však zrejmé, že kňazom kompetentným podať svedectvo o kandidátovi je kňaz podľa kán. 107 CIC.
Podľa našich informácií – a na základe vyjadrení bývalých zamestnancov – jedným z dôvodov nevymenovania p. Krála za riaditeľa je aj to, že pod jeho vedením pôsobili v pedagogickom zbore aj pedagógovia, ktorí neakceptovali náuku katolíckej Cirkvi…
– Nebudeme sa vyjadrovať ku konkrétnym personálnym otázkam školy. Uvedieme však, že v zmysle § 13 ods. 5. Predpisov všeobecného poriadku pre katolícke školy a katolícke školské zariadenia Nitrianskej diecézy, sa k uzatvoreniu pracovného pomeru vyžaduje u každého zamestnanca katolíckej školy písomný súhlas s činnosťou na katolíckej škole a v školskom zariadení od duchovného správcu. Časť zamestnancov školy počas pôsobenia predchádzajúceho riaditeľa takýmto súhlasom nedisponovala.
Liberálna mediálna mašinéria pokračuje vo svojom ťažení proti katolíckej Cirkvi na Slovensku. A všetko nasvedčuje tomu, že s jedlom jej rastie chuť. Navyše, reakcie katolíkov sú dostatočne ustráchané na to, aby liberálom ich rozdráždený apetít vydržal ešte veľmi dlho. Preto zrejme môžeme očakávať pravidelne, minimálne raz za mesiac, nejakú novú kauzu, ktorej cieľom je diskreditácia Cirkvi. Najnovšie je to kauza okolo Katolíckej spojenej školy v Nemšovej.
Jej zriaďovateľom je Nitrianske biskupstvo, ktorého štatutárnym zástupcom je nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. V zmysle zákona sa rozhodol nepotvrdiť znovuzvolenie riaditeľa PaedrDr. Ľubomíra Krála, PhD., k čomu ho zákon oprávňuje a nekladie mu podmienku uviesť na zdôvodnenie svojho rozhodnutia žiadne špecifické dôvody.
Ilustračný obrázok – Mierové námestie v meste Nemšová zdroj: wikimedia commons
V prípade opätovne zvoleného riaditeľa bola údajne zo strany biskupa deklarovaná na verbálnej úrovni celková „nedôvera“ voči riaditeľovi. Túto informáciu priniesla na portáli Postoj blogerka Helena Hudáčeková v emotívne podfarbenom blogu s názvom Keď moc cirkvi úraduje, v ktorom sa v duchu progresivistických fráz snaží na jednej strane nekriticky glorifikovať riaditeľa školy a na strane druhej ostentatívne kritizovať predstaviteľov riadiacich cirkevných štruktúr, v duchu pripomínajúcom obligátnu frazeológiu mimovládnych agitiek: „Žijeme v demokratickej krajine, v 21. storočí, kde má každé dieťa, každý žiak nárok na kvalitné vzdelanie a návštevu školského zariadenia. Dehonestácia a segregácia by nás pritiahli ďaleko do minulosti, do časov, kedy bola dôstojnosť detí a rodín detí so zdravotným znevýhodnením, pošliapavaná.“
Nová, sekulárna frizúra pre cirkevné školy?
Prípadu sa okamžite ujal liberálny bulvár a vo štvrtok uverejnil portál Topky.sk článok s mobilizačným názvom: Gröhling bije na poplach: Bizarnosti na katolíckej škole v Nemšovej, vraj netreba psychológa, stačiť musí kňaz!
Odhliadnime od komickej skutočnosti, keď sa niekto s vážnou tvárou rozhorčuje, že na konfesijne vyhranenej škole má kňaz prednosť pred psychológom. Je to podobné, ako keby sa niekto pozastavoval nad tým, že v moslimskej alebo židovskej škole majú prednosť mufti a rabín. Sústreďme sa však na poplašný charakter článku, aby sme doložili jeho zaujatosť a účelovosť kauzy. Z lokálnej búrky v pohári vody sa vyrába (po „kauze Orosch“ z minulého mesiaca) ďalšia ukážka nekompatibility „tmárskej“ katolíckej Cirkvi s „demokratickou krajinou v 21. storočí“, ako ju charakterizovala blogerka Hudáčeková.
Skrachovaný minister za SaS, voči „reformám“ ktorého sa vzbúrili študenti aj pedagogický personál, a ktorého pedagogická kvalifikácia je viac ako pochybná, prežíva prejavy „tmárstva“ na cirkevnej škole natoľko, že dostal dokonca podľa portálu Topky.sk z „kauzy Nemšová“ zdravotné problémy: „Najnovšie exministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi (SaS) vybehol tlak pri prečítaní aktuálnej petície z katolíckej školy v Nemšovej, kde sa diecéza vraj búri proti skúsenému riaditeľovi, ktorý dokonca na škole zamestnal psychológa. Bývalý šéf rezortu školstva po prečítaní petície nemohol uveriť vlastným očiam!“
Môžeme pána exministra upokojiť, že výška jeho tlaku je zanedbateľná v porovnaní s reakciami krvného obehu u ľudí dotknutých jeho „reformami“, nehovoriac už o jeho riadení rezortu počas pandemickej hystérie. Avšak po fiasku jeho pôsobenia na ministerstve mu podľa všetkého nezostal priestor na sebareflexiu, pretože ho o čas okráda zachraňovanie Slovenska pred stredovekým tmárstvom. Z toho dôvodu aj volá k všetkým pokrokovým občanom: „Katolícka spojená škola si zvolila riaditeľa. Ale zriaďovateľ ho nechce vymenovať. Niektorí predstavitelia cirkvi majú totiž podľa rodičov problém s tým, že na škole sú žiaci so zdravotným znevýhodnením. Vadia im aj žiaci z neúplných rodín. Dokonca im prekáža, že na škole pôsobí školský psychológ. Pretože deťom vraj stačí zveriť sa kňazovi.“
Cynické obludy z diecézy?
Pán exminister neuvádza pre svoje tvrdenia o odmietaní zdravotne znevýhodnených detí zo strany cirkevných predstaviteľov žiadne dôkazy. Odvoláva sa na bližšie nešpecifikované svedectvá nemenovaných rodičov. Pritom jediným relevantným dôkazom neochoty cirkevných predstaviteľov by predsa bolo vylúčenie postihnutých detí zo školy. Došlo k niečomu takému? Existujú overiteľné dôkazy, že Nitrianske biskupstvo niečo také plánovalo? Čo vlastne znamená vágna formulácia „majú problém“? Do tak široko nastaveného rámca sa zmestí akákoľvek reakcia na žiaka, od unaveného povzdychnutia až po vyhodenie zo školy. Kde v tejto škále sa podľa Gröhlinga nachádzajú, ak sa vôbec nachádzajú, predstavitelia Cirkvi?
Z článku sa ďalej dozvedáme, že pani blogerka Hudáčeková z portálu Postoj je zároveň iniciátorkou petície a protestu, avšak hodnovernosť jej interpretácie udalostí popisuje aj také liberálne médium ako Topky.sk veľmi zdržanlivo: „Autorkou petície je Helena Hudáčeková a subjektívne v nej popisuje údajné dianie na škole po tom, čo bolo vyhlásené nové výberové konanie na riaditeľa Katolíckej spojenej školy v Nemšovej,“ z čoho môžeme usudzovať, že kauza nebude až taká jednoznačná, inak by si médium necítiace vo vzťahu k Cirkvi žiaden úctivý ostych, nenechávalo otvorené zadné dvierka formuláciou „subjektívne v nej popisuje“.
Iný meter pre katolíkov, iný pre liberálov?
Za „šokujúce“ však považuje portál Topky.sk aj to, že zriaďovateľ školy má rezervovaný postoj k sekulárnemu psychológovi: „Ten sa aktívne zapája do procesu vzdelávania, čo jednotliví cirkevní predstavitelia považujú za problém, s odôvodnením, že na katolíckej škole nemusí pôsobiť psychológ, dieťaťu by postačilo zveriť sa kňazovi, píše Hudáčeková v šokujúcich riadkoch.“
Odhliadnime od legitímnej otázky, akým spôsobom sa zapája onen zmieňovaný psychológ do procesu vzdelávania, ktorý by na konfesijne vyhranenej škole mal spĺňať náležitosti katolíckej vierouky a pastorácie, a položme si otázku: Liberáli vyžadujú od katolíckych kňazov, aby bezvýhradne rešpektovali sekulárneho psychológa, budú preto aj oni rovnako bezvýhradne rešpektovať katolíckeho kňaza na sekulárnej škole? Budú rešpektovať, pokiaľ bude na sekulárnej škole katolícky kňaz hlásať necenzurovanú katolícku morálku vo vzťahu k LGBT a rodovým ideológiám rovnako ako chcú, aby katolícki kňazi rešpektovali liberálne postoje sekulárneho psychológa?
Spomeňme tu nedávnu kauzu na sekulárnom trenčianskom gymnáziu (neďaleko Nemšovej a v rovnakej diecéze), kde katolícky kňaz v rámci vyučovania náboženstva pravdivo referoval o morálnom učení Cirkvi ohľadom sexuality, pričom sa dotkol aj témy homosexuálnych vzťahov. A čo sa stalo? Okamžite dobehli médiá, spustil sa liberálny krik o tmárstve na sekulárnej škole, riaditeľ školy sa kajal a bulvár sa činil.
Takže, pokiaľ sekulárna škola a média môžu s takýmto dešpektom odmietať kňaza na sekulárnej škole, prečo nemôžu mať kňazi na cirkevnej škole rovnaký odstup a nedôveru k sekulárnemu psychológovi? Máme na Slovensku iné pravidlá pre liberálov a iné pre katolíkov?
Pán exminister je „na prášky“
Zrejme áno, pretože bývalý minister komentuje tieto údajne „šokujúce“ skutočnosti emotívnymi premrštenosťami, vzbudzujúcimi dojem lacnej francúzskej frašky, v ktorej sa zistenie o vzťahu továrnikovej dcéry so záhradníkom rovná zániku vesmíru: „Toto som nečakal ani v najhoršom sne.“ Nuž, nepoznáme sny pána exministra, a buďme radi, že ich nepoznáme, ale pokiaľ toto presahuje tie najhoršie v zmysle strašidelnosti, tak môžeme spokojne konštatovať, že spinká sladko. Preto jeho ďalšie zvolanie, že je z diania v Nemšovej „na prášky“, nemusíme brať príliš vážne.
Pán exminister chce dokonca kauzu hnať až na najvyššie miesta a plánuje osloviť Úrad komisára pre deti. Bez akýchkoľvek dôkazov o tom, žeby sa cirkevní predstavitelia plánovali zriecť postihnutých detí, píše nehorázne obvinenia: „Mrzí ma, že sa stále nájdu ľudia, ktorí chcú deťom odopierať vzdelanie. Alebo ich chcú odsudzovať či šikanovať za to, aké sú, či kde sa narodili. Pevne verím, že sa nájdu cirkevní hodnostári, ktorí prehovoria svojim kolegom do duše a vysvetlia im, ako má škola naozaj fungovať. (…) Komunikoval som s autorkou petície a jednou z rodičov a v tejto veci sa chcem obrátiť aj na Úrad komisára pre deti.“
Má pán minister nejaké dôkazy o tom, že niekto z vedenia diecézy chce postihnuté detí vylúčiť z vyučovacieho procesu? Že ich šikanuje (odhliadnuc od toho, čo si vlastne pod šikanovaním taký „pedagóg“ ako bývalý pán minister predstavuje)? Že ich odsudzuje?!!!
Konanie Branislava Gröhlinga lepšie pochopíme, keď si spomenieme na extempore jeho straníckeho šéfa Sulíka, ktorý minulý týždeň v televíznej šou veľmi populistického charakteru pomáhal stavať dom pre chudobnú rodinu. Väčšina médií skonštatovala, že Richard Sulík začal s predvolebnou kampaňou. A s ním zrejme aj celá SaS, Branislava Gröhlinga nevynímajúc. Ako lovci liberálnych a ľavicovo liberálnych voličov sa teraz musia snažiť, pretože ich preferencie klesajú a na krk im dýcha Progresívne Slovensko. Musia presvedčiť potenciálnych voličov, že oni sú tí praví bojovníci proti cirkevnému tmárstvu a garanti 21. storočia. A to je ďalší dôvod, prečo môžeme očakávať nárast démonizovania Cirkvi a veriacich.
Toľko k premotivovanému exministrovi.
Petícia v tieni antidogmatickej revolúcie
Skúsme sa teraz pozrieť na ideové pozadie v organizačnom stredisku petičného a protestného výboru. Pani Hudáčeková sa snaží vystupovať v celej kauze ako osoba zaujatá len všeobecným dobrom cirkevnej školy, ktorej podľa nej nesmierne prospieva vedenie pána riaditeľa. O jej názoroch na kontroverzné témy, ktoré by mohli osvetliť ideové pozadie celého konfliktu, sa z petície mnoho nedozvieme. Preto sa musíme pozrieť na jej publikačnú činnosť na portáli Postoj, kde sa vyjadruje k viacerým zásadným témam.
Hneď ako prvá nám padne do oka jej reakcia na „kauzu Orosch“ s názvom Vražda na Zámockej ulici – vinu nesie jeden, zodpovednosť všetci. V nej sa skraja dozvedáme: „Som katolíčka, heterosexuálka (ak by sa niekto pýtal), manželka a matka. Svoje deti vediem k viere, navštevujú katolícku základnú školu a… plne podporujem komunity LGBTI+“, čo je zaiste pozoruhodná kombinácia. Podpora celých LGBTI+ komunít (nie súcit s celibátnymi jednotlivcami), so všetkými ich sprievodnými javmi, ktoré sú v príkrom rozpore s katolíckou morálkou, nie je prekvapujúca – pokiaľ je niekto sekulárny liberál. U katolíka je to postoj, ktorým dáva najavo svoju hodnotovú orientáciu, a tá môže vrhať aj na ďalšie jeho aktivity oprávnené podozrenie.
Seba samú opisuje ako bývalú konzervatívnu katolíčku, ktorá kedysi odsudzovala LGBT komunity aj ich pochody. Teraz však už prehliadla cez závoj tmy a stala sa liberálnou: „Mnohí moji konzervatívni priatelia, ktorí „zostali verní“ dodnes , mi to vyčítajú ako zradu voči mojej viere, voči Bohu…, lebo som sa vraj „zliberalizovala“. Ja vravím, že som dostala rozum.“
Vzápätí nasleduje výpočet údajných katolíckych konzervatívnych vinníkov, spoluzodpovedných za vraždy na Zámockej:
„Biskup Haľko sa len pár mesiacov predtým „bil do pŕs“, ako si už v živote nezapne RTVS pre bozk dvoch herečiek. Anton Chromík roky provokoval so svojím pochodom, na ktorom nič nie je zlé… ibaže ho spojazdňoval vždy v rovnakom termíne, ako bol Pride, čo neraz hecovalo konzervatívcov, aby ukázali svojim deťom: ,,Pozri na tých ujov a tety, vidíš? Oni nemajú deti, lebo žijú hriešne a nemajú radi pána Boha. Roky počúvame cez kázne, články , videá, relácie a i., že len muž a žena ako pár, formou – „penis vo vagíne“, môžu byť hrdými a platnými členmi spoločnosti.“
Nasleduje otvorené obhajovanie adopcií detí homosexuálnymi pármi (!):
„Moja kamarátka s dvoma deťmi prišla o manžela a po jeho smrti sa nasťahovala k svojej slobodnej sestre. Už 4 roky žijú v dvojizbáku len ona, jej deti a jej sestra, obe slobodné, bez muža, heterosexuálky… len bez partnerov. Budú mať tieto deti zmrzačený život, lebo ich vychovávajú dve ženy, žijúce pod jednou strechou?
Už stačilo!
Ak nezmeníme svoj postoj, nezmení sa nič a podobné útoky budú pribúdať. A ak sa cirkev neprestane schovávať za poučky a formulky, bez reálnych skutkov milosrdenstva, o ktorých denne hovorí, potom už zostáva už len jediné – odluka cirkvi od štátu.“
Táto liberálna agitka, ktorá ďaleko presahuje rámec katolíckeho učenia, otvorené odmietanie cirkevného učenia ako nepotrebných „poučiek a formuliek“, pričom ich dodržiavanie sa nazýva „schovávaním sa“, je dostatočným svedectvom o tom, aké ideové pozadie stojí za kampaňou proti Nitrianskej diecéze. Bolo by príliš opovážlivé sa domnievať, že pán riaditeľ Král reprezentuje práve túto sortu katolíkov, vzhľadom na to, že sa ho zastávajú? Navyše teraz už aj s podporou liberálnych médií a liberálnych politikov?
Celý región v šoku?
A dokonca aj s podporou médií lokálnych. Webová stránka Z regiónu.sk Trenčín promptne uverejnila o kauze článok, ktorý v počte emotívnych slov predbehol ešte aj infarktom atakovaného Gröhlinga. Názov vyznieva jednoznačne: ŠKANDÁL na katolíckej škole! Kňaz tam chce učiť len ZDRAVÉ DETI! Už to stálo HLAVU riaditeľa: Jeho reakcia vás ŠOKUJE, farár sa ozval tiež.
Nasleduje neutíchajúca záplava „šokov“: „Obyvatelia Nemšovej ostali v šoku. To, čo sa deje na miestnej Katolíckej spojenej škole nečakali ani v najhoršom sne. Biskup, ktorý je štatutárnym zástupcom školy, odmietol opätovne vymenovať miestneho riaditeľa, a to len preto, pretože chcel deťom na škole, okrem kňaza, poskytnúť aj psychologickú pomoc.“
V rovnako agresívnom štýle pokračuje toto médium ďalej: „Tak toto už prekročilo všetky hranice. Rímskokatolícky biskup Viliam Judák, ktorý je štatutárnym zástupcom školy, odmietol podpísať dokument, ktorým by poveril súčasného riaditeľa Ľubomíra Krála opäť do svojej funkcie.“
Len na okraj môžeme podotknúť, že webová stránka Z regiónu.sk Trenčín, zrejme v dôsledku veľkého počtu šokov, ktoré zažíva spolu s občanmi regiónu, nekompetentným spôsobom označila biskupa za štatutárneho zástupcu školy. Skutočnosť je taká, že biskup nie je štatutárnym zástupcom školy, tým je riaditeľ, ale je štatutárnym zástupcom zriaďovateľa školy, ktorý môže školu založiť i zrušiť.
Nikto nie je mimo
Podľa tvrdenia portálu Z regiónu.sk Trenčín, dekan odmieta vyučovací proces so zdravotne znevýhodnenými deťmi. Na otázku tohto média ohľadom kauzy zmienený dekan farnosti Nemšová, Ján Smolka uviedol: „Ja tú petíciu neriešim, jej autorka je úplne mimo. A dôvody prečo nebude opätovne zvolený riaditeľ Ľubomír Král vám povedia na biskupskom úrade. Obráťte sa na ich hovorcu.“
S týmto zdržanlivým postojom sa dá súhlasiť. Diskusie s agresívnymi členmi nepriateľského ideového tábora aj tak nikam nevedú. S čím sa však dá polemizovať je tvrdenie, že autorka petície je „úplne mimo“. Nie, autorka petície nie je úplne mimo, ale naopak, veľmi dobre vie čo robí, prečo to robí a čo je jej úmyslom. Rovnako ako všetci liberáli na Slovensku, ktorí začali sláviť v posledných mesiacoch svoje protikatolícke bakchanálie.
Musíme sa pripraviť na to, že s tým určite neprestanú a predovšetkým – postaviť sa im na odpor.
***
Oficiálne stanovisko Nitrianskej diecézy:
Nitrianske biskupstvo je zriaďovateľom Katolíckej spojenej školy v Nemšovej a nitriansky biskup Viliam Judák ako štatutár po zvážení všetkých skutočností s tým súvisiacich, uplatnil svoje právo pri menovaní pána riaditeľa podľa platných právnych predpisov SR, ako aj Kódexu kánonického práva Katolíckej cirkvi. Zároveň určil aj nového duchovného pre školu.
Biskupstvo ako zriaďovateľ nespochybňuje činnosť školského psychológa. Jeho službu využíva aj v iných školách, ktorých je zriaďovateľom a tiež pri výchove budúcich kňazov v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre. Taktiež integrácia žiakov so zdravotným postihnutím nebola zo strany zriaďovateľa spochybnená, a bude v nej podľa priestorových možností pokračovať.
Petíciu biskupstvo eviduje a bude na ňu odpovedať, keď ju dostane v písomnej forme.
Bratislava 29. júla (TK KBS) Už o dva mesiace (26. septembra 2019) sa začne putovanie relikvií sv. Vincenta de Paul. Kam všade má relikviár namierené a kto bol vlastne sv. Vincent?
Svätý Vincent de Paul sa narodil 24. apríla 1581 v dedinke Pouy, v Gaskónsku. Za kňaza bol vysvätený 23. septembra 1600. Väčšinu života strávil v Paríži, kde aj zomrel 27. septembra 1660. Nad jeho smrťou smútilo celé Francúzsko. Jeho bohatý život nie je možné opísať na pár riadkoch. Keď bol duchovným v šľachtickej rodine de Gondi, jedného dňa ho požiadali, aby vyspovedal sedliaka na ich majetkoch v dedine Gannes. Vincent mu navrhol generálnu spoveď. Po nej chorý muž pred grófkou i pred svojimi príbuznými prehlásil, že by bol určite zatratený, lebo od mladosti zatajoval ťažké hriechy, z ktorých sa hanbil vyznať. Takto Vincent objavil duchovnú chudobu. Pani de Gondi vyzvala Vincenta, aby poučoval dedinský ľud o viere v Boha. Prvú kázeň mal Vincent v dedine Folleville 25. januára 1617. Tento dátum sa považuje za zrod vincentskej charizmy. To dalo podnet na založenie Misijnej spoločnosti (1625) a na konanie ľudových misií.
Vo farnosti Chatillon-les-Dombes mu povedali o chudobnej rodine, ktorá nemala peniaze na lieky ani na jedlo. Keď vyzval ľudí pomôcť im, nanosili naraz veľa jedla. Uvedomil si potrebu organizácie milosrdenstva, a preto založil prvý laický spolok „Bratstvo kresťanskej lásky“. Vincent potom zakladal podobné charitné spolky vo všetkých farnostiach, kde konal misie. Takto spoznal materiálnu chudobu. Tretie spoločenstvo, ktoré Vincent založil, sa úzko spája so sv. Lujzou de Marillac. Dňa 29. novembra 1633 prijala Lujza do svojho bytu prvých päť dievčat, aby ich pripravila na nové povolanie – pre službu chudobným. To je pamätný deň založenia Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, ktorá sa pod vedením Vincenta a Lujzy s Božou pomocou veľmi rýchlo rozšírila. V roku 1631 začal Vincent konať dielo, po ktorom snáď najviac túžil: pripravovať kandidátov na kňazskú vysviacku. Parížsky arcibiskup nariadil všetkým seminaristom vo svojej diecéze absolvovať desaťdňové duchovné cvičenia.
Vincent mal neustále otvorené oči a snažil sa zmierňovať biedu, kdekoľvek sa mu naskytla príležitosť. Vo všetkých svojich dielach dôveroval v Božiu prozreteľnosť. Vincent povzbudzoval svojich nasledovníkov k tzv. indiferentizmu, či svätej ľahostajnosti. Spočíva v prijatí vonkajších okolností, ktoré nemôžeme ovplyvniť, ako Božej vôle, ktorá nás sprevádza a nebojí sa použiť aj prípadné prekážky a utrpenie k vyliatiu nových milostí. Vincent žil v úplnom sebadarovaní v Božej službe. Ako sám hovoril, on iba pokračoval v diele Ježiša Krista. Vo viere hľadel na chudobných ako na trpiace údy Kristovho tela. Za blahoslaveného bol vyhlásený roku 1729; za svätého 16. júna 1737. Pápež Lev XIII. ho vyhlásil za patróna charitatívnych diel, ktoré sa ním na celom svete inšpirujú. Liturgickú spomienku slávime 27. septembra. Podrobnejší životopis ako aj najnovšie informácie ohľadom putovania môžete nájsť na našich stránkach: www.vincentini.sk; www.facebook.com/putovanierelikvii a http://instagram.com/putovanierelikvii.
Program putovania relikvií na Slovensku (26. 9. – 15. 12. 2019):
tvfilmvideohudba.wordpress.com 