Arménsky premiér Nikol Pašinjan podpísal dohodu o ukončení vojny v Karabachu.

Jerevan 10. novembra 2020 (TASR/Sputnik/HSP/Foto:TASR/AP-Tigran Mehrabyan,Government Press Office,TASR/AP-Azerbaijani Presidential Press Office)

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vyhlásil, že podpísal „bolestivú“ dohodu s Azerbajdžanom a Ruskom o ukončení vojny o sporný región Náhorný Karabach. Informovala o tom v pondelok tlačová agentúra AFP

Na snímke arménsky premiér Nikol Pašinjan

„Podpísal som vyhlásenie s prezidentmi Ruska a Azerbajdžanu o ukončení karabašskej vojny,“ uviedol Pašinjan na sociálnej sieti Facebook, pričom tento krok označil za „nevýslovne bolestivý pre mňa osobne i pre náš ľud“.

Podľa jeho slov dohoda vstúpi do platnosti v noci na utorok, čím sa ukončí šesť týždňov trvajúci konflikt o tento sporný región, ktorý si už vyžiadal stovky mŕtvych.

„Dané rozhodnutie som spravil po dôkladnej analýze vojenskej situácie,“ uviedol Pašinjan po tom, ako azerbajdžanské sily zaznamenali výrazný postup v bojoch s Arménskom podporovanými bojovníkmi v Náhornom Karabachu.

Pašinjan dodal, že predmetná dohoda predstavuje „najlepšie možné riešenie aktuálneho stavu“. Jeho vyhlásenie prichádza po tom, ako azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v nedeľu uviedol, že jeho sily obsadili kľúčové mesto Šuša.

Arménski činitelia v pondelok vyhlásili, že prudké boje o toto mesto pokračujú, ale podľa vysokopostaveného separatistického predstaviteľa je mesto „úplne mimo našu kontrolu“ a azerbajdžanské sily ohrozujú karabašskú metropolu Stepanakert.

Putin potvrdil podpísanie mierovej dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom

Ruský prezident Vladimir Putin v noci na utorok potvrdil, že Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na úplnom zastavení bojov v separatistickom regióne Náhorný Karabach. Informuje o tom tlačová agentúra AFP.

Putin vyhlásil, že on, arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev podpísali vyhlásenie, ktorým sa „deklaruje úplné zastavenie bojov v zóne konfliktu v Náhornom Karabachu“ od polnoci moskovského času (22.00 h SEČ v pondelok). Putin tak potvrdil skoršie vyhlásenie zo strany Pašinjana.

Predmetná dohoda počíta tiež s rozmiestnením ruských mierových jednotiek v Náhornom Karabachu, dopĺňa tlačová agentúra TASS.

„Veríme, že dosiahnutá dohoda vytvorí podmienky potrebné pre dlhodobé a vyčerpávajúce riešenie krízy týkajúcej sa Náhorného Karabachu na spravodlivej báze, ako aj v záujme arménskeho a azerbajdžanského ľudu,“ uviedol Putin vo vyhlásení.

Šéf Kremľa poznamenal, že obe strany už začali so vzájomnou výmenou vojnových zajatcov a tiel obetí, pričom utečenci sa vrátia do danej oblasti pod dohľadom Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Ozbrojené sily na oboch stranách zostanú vo svojich súčasných pozíciách.

Konflikt v Náhornom Karabachu si od prepuknutia najnovších bojov v septembri vyžiadal viac než 1000 mŕtvych a desaťtisíce vysídlených. Ide o najsmrteľnejšiu eskaláciu odvtedy, čo Arménsko a Azerbajdžan začali koncom 80. rokov viesť boje o tento separatistický región. Náhorný Karabach je etnicky arménska oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu v 90. rokoch vo vojne s 30.000 obeťami na životoch.

Alijev: Dohoda o zastavení bojov v Náhornom Karabachu je kapituláciou Arménska

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v noci na utorok uviedol, že dohoda o ukončení bojov v spornom regióne Náhorný Karabach sa rovná „kapitulácii“ nepriateľského Arménska.

„Prinútili sme ho, aby podpísal tento dokument,“ uviedol Alijev na adresu arménskeho premiéra Nikola Pašinjana. „Ide v podstate o kapituláciu,“ zdôraznil v televíznom prejave azerbajdžanský líder, citovaný tlačovou agentúrou AFP.

Alijev ďalej povedal, že predmetná dohoda má „historický význam“ a dáva Arménsku krátky časový rámec na stiahnutie svojich vojakov z Náhorného Karabachu. Podľa jeho slov sa na implementácii dohody bude podieľať Rusko, ako aj Turecko – spojenec Azerbajdžanu.

Ruskí vojaci zotrvajú v Náhornom Karabchu päť rokov, pričom sa ich misia bude môcť predĺžiť o ďalších päť rokov, dodal Alijev bez poskytnutia detailov o tureckých mierových jednotkách, ktoré Putin nespomenul, všíma si tlačová agentúra DPA.

Alijev vyhlásil, že Pašinjan nemal inú možnosť, než podpísať mierovú dohodu. „Prinútila ho k tomu železná ruka,“ prízvukoval.

Na snímke azerbajdžanský prezident Ilham Alijev

Zásadný obrat prišiel v nedeľu, keď Alijev oznámil, že jeho sily dobyli strategické a druhé najväčšie mesto Šuša, ktoré leží na dohľad od hornokarabašskej metropoly Stepanakert a na hlavnej ceste vedúcej do Arménska.

Rusko má s Arménskom podpísanú vojenskú dohodu a v krajine má i svoju základňu. Moskva však vyhlásila, že sa do konfliktu s Azerbajdžanom nebude zapájať, pokiaľ nebude ohrozené územie samotného Arménska, pripomína tlačová agentúra Reuters.

Náhorný Karabach vyhlásil nezávislosť pred takmer 30 rokmi, ale medzinárodné spoločenstvo vrátane Arménska ju neuznalo a podľa medzinárodného práva je tento región naďalej súčasťou Azerbajdžanu.

Už pred podpísaním mierovej dohody sa v Arménsku kumulovala nespokojnosť; 17 opozičných strán v pondelok vyzvalo Pašinjana a zvyšok jeho vlády, aby okamžite odstúpili.

Tieto strany – vrátane niekoľkých najväčších politických subjektov v krajine – vo vyhlásení uviedli, že lídri Arménska nesú „celkovú zodpovednosť za situáciu“ v Karabachu. „Úrady stratili morálny i politický mandát na to, aby reprezentovali ľud,“ uviedlo zoskupenie strán.

Arajik Harutjunjan, líder regiónu Náhorný Karabach, vyhlásil, že dal súhlas na „čo najrýchlejšie ukončenie vojny“.

Deklarácia prichádza po šiestich týždňoch ťažkých bojov a výraznom postupe azerbajdžanských síl. Konflikt vyvolal obavy z vypuknutia širšej regionálnej vojny – Azerbajdžan je podporovaný Tureckom, zatiaľ čo Rusko stojí na strane Arménska. Rusko má však robustné vzťahy i s Azerbajdžanom aj Tureckom, píše DPA.

Azerbajdžan tvrdí, že od vypuknutia bojov 27. septembra znovu dobyl väčšinu územia v Náhornom Karabachu a okolí, o ktoré prišiel vo vojne z rokov 1991-1994. Tá si podľa odhadov vyžiadala 30.000 mŕtvych a vysoký počet vysídlených.

Azerbajdžanský prezident: V Karabachu bude spoločná mierová misia Turecka a Ruska

Alijev vo svojom prejave k národu uviedol, že je Baku rado, že sa napísala pomyselná bodka vo veci urovnania dlhoročného karabašského konfliktu.

Prezident poďakoval Putinovi za osobnú účasť na riešení konfliktu v Karabachu.

Ruské ministerstvo obrany informovalo o nasadzovaní mierových síl v Karabachu

„Základom ruského kontingentu budú útvary 15. samostatnej motostreleckej brigády Centrálneho vojenského okruhu,“ uviedli.

Mierový kontingent RF v Karabachu budú rozmiestňovať v počte 1960 vojakov, 90 obrnených transportérov a 380 jednotiek techniky, uviedlo ministerstvo obrany

Ruské mierové sily budú rozmiestnené pozdĺž kontaktnej línie v Náhornom Karabachu a pozdĺž koridoru, ktorý spája Republiku Arcach s Arménskom. Obe krajiny si musia vymeniť vojnových zajatcov. Dôjde aj na odblokovanie všetkých prepravných uzlov v Karabachu.

Po podpísaní dohody o ukončení nepriateľských akcií v Karabachu vypukli v arménskom Jerevane nepokoje

Demonštranti v Jerevane skandujú, že mieria do vládneho sídla predsedu vlády, niektorí zostali pred vládnou budovou.

Protestujúci zničili zasadaciu sálu arménskej vlády. Počas online vysielanie na YouTube ukázal televízny kanál 24News zábery zničenej sály v budove vlády. Na záberoch bolo vidieť rozbité stoličky a prevrátené stoly. Na námestí pred vládou sa nachádza niekoľko stoviek protestujúcich a tiež mnoho trúbiacich áut.

Boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom v tomto regióne sú podľa Reuters najintenzívnejšie od roku 2016.

Arménski vojaci pózujú v Náhornom Karabachu, foto z archívu. Foto: TASR/AP

Boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom v tomto regióne sú podľa Reuters najintenzívnejšie od roku 2016.Autor TASRdnes 12:32Jerevan/Baku 28. septembra (TASR) – Desiatky mŕtvych a stovky zranených si už vyžiadali boje, ktoré od nedele prebiehajú v Náhornom Karabachu. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters s tým, že obe strany konfliktu sa vzájomne obviňujú z delostreleckej paľby.

Boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom v tomto regióne sú podľa Reuters najintenzívnejšie od roku 2016.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev vyhlásil v súvislosti s bojmi čiastočnú vojenskú mobilizáciu, pričom ministerstvo zahraničných vecí informovalo, že pri bojoch dosiaľ zahynulo šesť azerbajdžanských civilistov a zranenia utrpelo 19 ďalších.

Predstaviteľ arménskeho ministerstva obrany, ktorého citovala agentúra Interfax, uviedol, že pri bojoch bolo zranených už okolo 200 Arménov.

Podľa vedenia v Náhornom Karabachu zahynulo už 32 arménskych separatistov, z toho 15 v pondelok. Tamojšie úrady okrem toho v pondelok informovali, že sa im podarilo opätovne získať kontrolu nad časťou územia, o ktoré prišli v nedeľu. Azerbajdžan zároveň obvinili z delostreleckých útokov.

Azerbajdžanské ministerstvo obrany zase uviedlo, že arménske sily delostrelecky ostreľovali azerbajdžanské mesto Terter.

Čína aj Rusko vyzvali obe strany konfliktu na zdržanlivosť. Obdobne na zvýšené napätie v oblasti reagovala v pondelok aj Severoatlantická aliancia, ktorá apelovala na “okamžité” zastavenie násilných akcií.

Moskva zároveň vyzvala za vyhlásenie okamžitého prímeria, zatiaľ čo Turecko uviedlo, že podporí Azerbajdžan, svojho tradičného spojenca. Arménsky veľvyslanec v Rusku v pondelok podľa Interfaxu uviedol, že Turecko presunulo do Azerbajdžanu zo severu Sýrie 4000 vojakov. Azerbajdžan túto informáciu poprel.

Azerbajdžan v reakcii na boje vyhlásil stanné právo, platiace od pondelka, a tiež nočný zákaz vychádzania (od 21.00 h do 6.00 h) v hlavnom meste Baku a niekoľkých ďalších mestách a okresoch, ktoré sú blízkosti frontovej línie v Náhornom Karabachu.

Náhorný Karabach (Náhorná karabašská republika) je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenskou kontrolou Arménska. O územie Náhorného Karabachu, kde približne 95 percent obyvateľstva tvoria Arméni, vedú Arménsko a Azerbajdžan dlhoročný spor.

Vatikánsky diplomat navštívil Múzeum genocídy Arménov v Jerevane

SVET

Na dvojdňovej návšteve Arménska je vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi Mons. Paul Richard Gallagher. V Jerevane v sobotu 9. novembra navštívil Múzeum arménskej genocídy, kde sa podpísal do pamätnej knihy čestných hostí.

V programe Mons. Paula Gallaghera sú stretnutia s politickými predstaviteľmi Arménskej republiky vrátane prezidenta Armena Sarkssiana a návšteva duchovného centra Arménskej apoštolskej cirkvi v Ečmiadzine, spojená s prijatím u hlavného katolikosa Karekina II.

Mons. Gallagher v Arménsku navštívi aj strediská miestnej katolíckej komunity arménskeho i latinského obradu. Zavíta do sídla Arménskeho apoštolského ordinariátu v Gyumri.

V tomto meste, ktoré je hlavným centrom Arménskej katolíckej cirkvi v rámci krajiny bude v nedeľu 10. novembra predsedať sláveniu svätej omše v Chráme svätých arménskych mučeníkov.

V období po zemetrasení pred 30 rokmi vybudoval Vatikán v Arménsku verejnoprospešnú nemocnicu, ktorá dodnes slúži bezplatne aj pacientom zo susedného Gruzínska.

Srbsko podpíše dohodu o voľnom obchode s Ruskom a jeho ekonomickými partnermi

Belehrad 26. augusta 2019 (SITA/AP/HSP/Foto:SITA/AP-Darko Vojinovic)

 

Srbsko podpíše dohodu o voľnom obchode s Euroázijskou ekonomickou úniou (EEU), ktorú tvorí Rusko a štyri ďalšie bývalé sovietske republiky

Na snímke Aleksandar Vučič a Vladimir Putin

Informoval o tom v pondelok vo vyhlásení úrad srbského prezidenta Aleksandara Vučiča. Dohoda medzi Srbskom a EEU, ktorá sa podľa úradu prezidenta má podpísať 25. októbra, by však mohla narušiť snahu balkánskej krajiny o vstup do Európskej únie.

Kandidátske krajiny na členstvo v EÚ musia zosúladiť svoju politiku s politikou tohto bloku, vrátane uvalenia obchodných sankcií na Rusko pre jeho úlohu v povstaní na východe Ukrajiny.

 

Pondelkové vyhlásenie úradu srbského prezidenta zverejnili po schôdzke Vučiča s ruským veľvyslancom v Srbsku Alexandrom Bocanom-Charčenkom, ktorý uviedol, že dohoda poskytne Srbsku prístup na trh so 180 miliónmi ľuďmi. Euroázijskú ekonomickú úniu tvoria Rusko, Bielorusko, Arménsko, Kazachstan a Kirgizsko.