Otec Ľubomír Urbančok v príspevku na sociálnej sieti upozorňuje na klamstvá denníka Postoj a píše na obhajobu MONS. JÁNA OROSCHA.
Redakcia Postoj medzitým vyjadrenie, ktoré priniesli v súvislosti s arcibiskupom Oroschom opravila. Čo píše otec Urbančok?
Otec Ľubomír Urbančok na sociálnej sieti poukazuje na manipulácie denníka Postoj. V príspevku reaguje na článok, ktorý vyšiel v sekcii Svet kresťanstva.
Vyjadrenie otca Urbančoka prinášame v plnom znení
„Aby to už bolo raz a navždy jasné. Už v minulom blogu som poukázal na manipulácie demonnníka Postoj v súvislosti návštevy biskupa Schneidera a poukázal na klamstvá ktoré šírili. Teraz zverejnili článok v súvislosti s voľbami, kde opakovane šíria klamstvo ohľadom slov arcibiskupa Oroscha. Opakujú lož, podľa ktorej mons. Orosch povedal, že voliť Čaputovú je ťažkým hriechom. Miesto toho v skutočnosti povedal, že “ Postaviť sa v televízii a propagovať kandidáta alebo kandidátku za takúto ultraliberálnu stranu na prezidentku je ťažkým hriechom.” Pripájam fotografiu výroku Postoja ako aj originálu kázne arcibiskupa Oroscha, ktorú každý môže nájsť na webe Trnavskej arcidiecézy, v sekcii kázní arcibiskupa,“ píše otec Urbančok.
Video: Arc. Ján Orosch v kázni dôrazne odsúdil také zvrátenosti, ako homosexuálne partnerstvá, adopcie detí homosexuálmi, LGBT, vraždenie nenarodených detí potratmi, Istanbulský dohovor a vyzval kresťanov, aby jednoznačne odmietli voľbu kandidáta/kandidátky na prezidenta, ktorý reprezentuje tieto zvrátené ultraliberálne názory. V kázni arc. J. Orosch nikoho nemenoval https://www.youtube.com/embed/Rtxu2MhrhNQ Úryvok z kázne arcibiskupa Oroscha, ktorý na sociálnej sieti zverejnil otec Urbančok
Pôvodne v článku bolo uvedené: Arcibiskup Orosch sa však do povedomia v súvislosti s politikou dostal výrokom pred prezidentskými voľbami, keď sa vyjadril, že voliť Zuzanu Čaputovú je ťažký hriech. Tento jeho výrok pobúril aj mnohých kňazov a veriacich.:
Nie je pritom výnimočné, že sa pred voľbami politici stretnú s biskupmi či kňazmi, odfotia sa s nimi a fotografiu použijú v kampani.
Denník Postoj následne článok opravil a uvádza sa v ňom:
Arcibiskup Orosch sa však do povedomia v súvislosti s politikou dostal výrokom pred poslednými prezidentskými voľbami, keď v homílii, ktorá bola vysielaná v TV Lux,vyhlásil, , že „postaviť sa v televízii a propagovať kandidáta, kandidátku za takto ultraliberálnu stranu za prezidentku je ťažkým hriechom“.
Nie je pritom výnimočné, že sa pred voľbami politici stretnú s biskupmi či kňazmi, odfotia sa s nimi a fotografiu použijú v kampani.
Autor článku kňaz ThLic. Th.D. Štefan Fábry v ňom odpovedá na otázku čitateľky z Bratislavy, ktorá sa na redakciu KN obrátila s prosbou: „o vysvetlenie rovnocennosti svätého prijímania na ruku a do úst. Keďže niektorí veriaci v tom stále nemajú jasno, bolo by dobré problém opäť vysvetliť, aby zbytočne nedochádzalo ku kritike Cirkvi“.
V jeho odpovedi čítame: „Milá čitateľka, problematika úcty Eucharistie, jej slávenia a prijímania je pomerne rozsiahla a dotýka sa celých dejín Cirkvi. Je však isté, že prvotný spôsob prijímania Eucharistie bol podaním do rúk – tak, ako to urobil aj sám Ježiš“.
Autor opisuje dva spôsoby rozdávania Najsvätejšej Eucharistie. Na ruku a do úst. O tom, že by nejakí kňazi šikanovali veriacich, a zakazovali im, respektíve im odmietali podávať Najsvätejšiu Eucharistiu do rúk, nemáme žiadne informácie. Nakoľko sa ale na Slovensku stále vyskytujú problémy zo strany niektorých kňazov s rozdávaním Najsvätejšieho Kristovho Tela do úst, respektíve na kolenách do úst, treba sa zaoberať touto problematikou.
V stále platnej Inštrukcii Redemptionis sacramentum v bode 90. sa píše: „Veriaci prijímajú pokľačiačky alebo postojačky, ako to ustanovila konferencia biskupov“ a potvrdila Apoštolská stolica. „Ale keď prijímajú postojačky, odporúča sa, aby pred prijatím sviatosti prejavili patričnú úctu, podľa tých istých stanovených noriem.“
Teda veriaci by mali v prvom rade prijímať na kolenách a do úst, lebo tento spôsob je jednoznačne najúctivejší. Ak si prijímajúci pokľakne, tak už tým prejavil patričnú úctu k Najsvätejšej Eucharistii. Čo môže byť viacej, ako padnúť na kolená pred Kristom prítomným v Najsvätejšej Eucharistii? V bode 91. sa o. i. uvádza: „Teda nie je dovolené odoprieť nikomu z veriacich sväté prijímanie len preto, lebo napr. chce prijať Eucharistiu pokľačiačky alebo postojačky.“
V bode 92. sa uvádza: „Hoci každý veriaci má vždy právo prijať sväté prijímanie podľa svojej vôle do úst, ak niekto z prijímajúcich chce prijať sviatosť na ruku v krajinách, kde to konferencia biskupov s potvrdením Apoštolskej stolice dovolila, nech sa mu svätá hostia dá. Predsa však osobitne treba dbať o to, aby ju prijímajúci prijal hneď pred vysluhovateľom, aby nikto s hostiou na ruke neodišiel. Ak by hrozilo nebezpečenstvo znesvätenia, sväté prijímanie sa veriacim na ruku nemá podávať.“
V ďalšom bode sa pripomína držanie patény, aby sa vyhlo nebezpečenstvu, že svätá hostia, alebo nejaký jej úlomok padne na zem. Autor článku uvádza, že: „V súčasnej dobe vidíme úsilie vrátiť Eucharistii v našom živote miesto…“
No v ďalšom odstavci dp. Dr. Fábry alebo zabudol, alebo úmyselne čitateľov KN zavádza, keď píše že: „Spolu s tým prišla aj túžba obnoviť starokresťanský spôsob prijímania, teda do rúk, a tam, kde taká požiadavka bola, Cirkev ju povolila. Preto je veľmi nešťastné vidieť v spôsobe svätého prijímania dôvod rozdelenia, napätia, či dokonca odsudzovania.“
Všetci predsa dobre vieme, že spôsob prijímať veriacim Najsvätejšiu Eucharistiu do rúk nebol vedený nijakou túžbou veriacich po obnovení starokresťanského spôsobu prijímania, ale tento spôsob bol veriacim násilím nanútený s pandemických dôvodov, ktoré vyvolala tzv. epidémia koronavírusu.
Cirkevní predstavitelia na Slovensku v tom čase žiaľ zradili nielen Pána Ježiša Krista, ale aj veriacich. Vzdali sa vlastnej autonómie a sebaurčenia, ktoré Cirkvi garantuje nielen Ústava SR, medzinárodné dohovory o ľudských právach a náboženskej slobode, ale aj naša medzinárodná zmluva so Svätou Stolicou . Zo strachu pred chorobou nechali pozatvárať kostoly a bránili ľuďom k pristupovaniu k sviatostiam. Koľko veriacich zomrelo bez možnosti sa vyspovedať a prijať Najsvätejšie Telo Nášho Pána Ježiša Krista ako pokrm na ceste do večnosti? A z prísľubu dočasného svätého prijímania na ruku sa stalo trvalé.
Nebola to túžba, ale zrada. V Bratislavskej arcidiecéze je dočasne dovolené sväté prijímanie na ruku Bratislava 7. marca (TK KBS) Aké ovocie zavedenie neúctivého prijímania na ruku zo strany pápežovi neposlušných biskupov a kňazov prinieslo na západe, už vidíme aj na Slovensku. Cirkev za svoje zbabelé postoje stratila dôveru, kostoly sú v mnohých oblastiach prázdnejšie, semináre sa zatvárajú, množstvo ľudí vystupuje z Cirkvi a v mnohých oblastiach nášho spoločenského a kultúrneho života sa vytratila morálka; presadzujú sa morálne zvrátenosti ako niečo normálne. Mladí ľudia nevstupujú do manželstva, rodí sa stále menej a menej detí, ktoré často ani rodičia nedávajú pokrstiť, národ vymiera, vraždíme nenarodené deti, rodiny sa rozpadajú, klesá záujem o duchovné povolania.
Ak by takéto neúspechy a úpadok sprevádzali povedzme hokej či futbal, tak už by všetci funkcionári futbalového či hokejového zväzu dávno museli zo svojich funkcií odstúpiť, alebo v lepšom prípade prijať radikálne opatrenia na záchranu týchto športov.
Ak je veľmi nešťastné vidieť v spôsobe svätého prijímania dôvod rozdelenia, napätia, či dokonca odsudzovania, nemalo by to isté platiť aj pre spôsob slávenia Najsvätejšej liturgie?
Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová vo svojich videniach píše: „Videla som, že keď počúvali Jeho slová, všetci okrem Judáša boli vo vytržení…. Keď chlieb vkladal do úst apoštolom, ktorí k nemu prichádzali po dvoch, videla som, ako Judášova tvár potemnela. Kristovo Telo prijal ako tretí. Pán mu položil chlieb na jazyk a pošepkal mu: „To, čo chceš urobiť, urob čím skôr!“ (Umučenie Pána Ježiša. Trnava: Dobrá kniha 2004). Množstvo umelcov zvečnilo vo svojich dielach Pána Ježiša, ako vkladá apoštolom Eucharistiu do úst.
Keď sa Anjel Portugalska vo Fatime zjavil deťom, v jednej ruke držal kalich, nad kalichom sa vznášala hostia, z ktorej stekali kvapky krvi do kalicha. Kalich a hostia sa vznášali vo vzduchu. Anjel skôr ako by deti prijali Najsvätejšiu Eucharistiu, tak si s veľkou úctou kľakol k deťom a požiadal ich, aby tri razy zopakovali modlitbu k Najsvätejšej Trojici. Potom vstal, vzal hostiu a podal Najsvätejšiu Eucharistiu Lucii do úst.
Dr. Fábry v KN v závere uvádza: „Je preto správne rozhodnutie otcov biskupov, ktorí stanovili, aby každý prijímal Eucharistiu tak, ako to považuje za správne, len nech to robí s vierou a náležitou úctou.“
Prečo by teda tí veriaci, ktorí považujú za správne prijímať Najsvätejšiu Eucharistiu na kolenách a do úst, teda spôsobom, ktorý je ako prvoradá možnosť prijímania Najsvätejšej Eucharistie uvedený aj v Inštrukcii Redemptionis sacramentum, nemohli prijímať tak, ako to považujú za správne.
Otec Francisco Javier C., ktorý je v súčasnosti vo väzbe a je obvinený z omamovania, sexuálneho obťažovania a natáčania piatich žien, bol de facto na dovolenke, píše InfoVaticana.com.
Násilník sa so svojimi obeťami, ktoré C. považovali za “priateľa” a o zločinoch nevedeli, stretával na náboženských školských táboroch po celom Španielsku.
Biskup z Málagy ho odvolal z Melilly (severná Afrika), aby sa zamyslel nad svojou budúcnosťou, keď sa dozvedel, že má priateľku, ktorá ho neskôr udala na polícii.
C. začal svoju kariéru u trinitárov, ale opustil ich. Potom ho diecéza Málaga prijala za seminaristu, pričom predtým hovorila s jeho bývalými predstavenými, a v roku 2017 ho vysvätila.
Pred vysvätením C. v jednom rozhovore povedal, že je “synom Paqui [= Františky]”, mníšky klarisky, ktorá niekoľko rokov žila v kláštore Vélez Málaga. Predpokladá sa, že C. bol počatý po tom, ako jeho matka opustila kláštor.
C. sa zúčastnil na Svetových dňoch mládeže v Lisabone s diecézou Málaga. S políciou nespolupracuje.
Košice Kancelár Arcibiskupského úradu Košickej arcidiecézy Juraj Kamas prehral súdny spor s Ústavom pamäti národa. Súd nepresvedčil, že záznam o
tom, že bol agentom ŠtB, je nepravdivý.
Podľa dokumentov, ktoré spravuje Ústav pamäti národa, Kamasa v roku 1981 ako študenta Bohosloveckej fakulty v Bratislave zaevidovala komunistická tajná polícia do kategórie kandidát tajnej spolupráce. V roku 1988 ho previedli do kategórie agenta. V protokoloch vystupuje pod krycími menami Študent a Juraj. Z 59stranového spisu, ktorý o ňom viedla ŠtB, vyplýva, že podal informácie k podpisovým akciám v rímskokatolíckej cirkvi či k sviečkovej demonštrácii v Bratislave z marca 1988.
Kamas podal žalobu na Okresný súd Bratislava II ešte v roku 2005. Domáhal sa, aby súd určil, že v registračných protokoloch ŠtB je evidovaný neoprávnené. V žalobe spoluprácu s ŠtB popiera a tvrdí, že zaevidovaním bolo poškodené jeho meno. Žiadal tiež, aby výrok rozsudku bol zverejnený na internetovej stránke Ústavu pamäti národa.
Spoliehal sa najmä na to, že v spise chýba výslovne formulovaný súhlas so spoluprácou. Je v ňom len jeho podpis pod záväzkom mlčanlivosti, kde zároveň súhlasí s krycím menom Juraj. Kamas tvrdil, že dokument mu dali podpísať po tom, keď odmietol spoluprácu.
Súd však jeho žalobu zamietol. “Nepreukázal neoprávnenosť jeho evidencie v registračných protokoloch bývalej ŠtB,” informovala hovorkyňa súdu Ľubica Mackovičová. Podľa nej sa Kamas proti rozsudku neodvolal.
K rozhodnutiu súdu sa kňaz nechce vyjadrovať. V minulosti niekoľkokrát priznal, že prišiel do kontaktu s príslušníkmi ŠtB, ale zároveň vyhlásil, že s nimi nikdy nespolupracoval. “Nikdy som nikoho neudal a svedomie mám čisté, aj čo sa týka mojej údajnej vedomej spolupráce s ŠtB. Pred Pánom Bohom i Cirkvou svätou. O tom, že sa nemám za čo hanbiť, svedčí dvadsať rokov mojej kňazskej práce,” povedal denníku KORZÁR vo februári 2005.
Ústav pamäti národa považuje agenta za vedomého spolupracovníka ŠtB. Podľa rozkazu ministerstva vnútra z roku 1978 bol agent “tajný spolupracovník, ktorý plní úlohy pri odhaľovaní, rozpracovaní a dokumentovaní protištátnej trestnej činnosti a úlohy smerujúce k predchádzaniu a zabráneniu tejto trestnej činnosti”.
Kamas nemá len funkciu kancelára košického arcibiskupa, ale aj člena presbyterskej rady a hlavného sekretára diecéznej synody. Na teologickej fakulte učí kanonické právo a je farárom vo Valalikoch.
Krajská správa Zboru národnej bezpečnosti v Košiciach evidovala 59 rímskokatolíckych kňazov, z toho 23 agentov, 2 dôverníkov, 22 preverovaných osôb a 12 nepriateľských osôb. Kamas je však pravdepodobne jediným východoslovenským kňazom, ktorý sa kvôli tomu obrátil na súd.
Předseda Valného shromáždění OSN Dennis Francis ignoroval námitky 11 zemí a schválil deklaraci OSN o prevenci, připravenosti a reakci na pandemie, aniž by ji předložil k hlasování celému shromáždění.
Cílem této deklarace je vytvořit globální pandemický orgán, který bude mít řadu znepokojivých pravomocí, jako je například možnost vynucovat lockdony, prosazovat všeobecné očkování a cenzurovat to, co považuje za „dezinformace.“
Některé z bodů, které obsahuje deklarace, zahrnují:
Zvýšený dohled a digitální zdravotní dokumentace: Deklarace podporuje využívání digitálních zdravotnických technologií pro „provádění a podporu zdravotnických opatření a posílení národního úsilí o reakci“ v případě mimořádné zdravotní situace nebo pandemie. Očkovací pasy by spadaly do kategorie digitálních zdravotnických technologií.
Všeobecné očkování: Další znepokojivou součástí prohlášení je „hluboké znepokojení“, které vyjadřuje nad klesající mírou proočkovanosti na celém světě. Deklarace slibuje podporu výzkumu a vývoje vakcín a označuje rutinní očkování za nákladově efektivní a účinný zásah v oblasti veřejného zdraví. Prohlášení vyzývá ke zlepšení „kapacit pro rutinní imunizaci, očkování a osvětovou činnost, včetně poskytování informací založených na důkazech o podpoře důvěry, přijímání a poptávky“, a dále k „rozšíření pokrytí očkováním, aby se zabránilo propuknutí epidemií i šíření a opětovnému výskytu přenosných nemocí.“
Udělení trvalých pravomocí souvisejících s COVID-19: V prohlášení se rovněž zdůrazňuje, že je třeba vycházet z postupů a zkušeností získaných během pandemie a trvale přeměnit dočasné pravomoci na trvalé.
Zřízení pandemického fondu: Cílem deklarace je zřídit pandemický fond ve výši 30 miliard dolarů ročně na „kritické investice“ související s přípravou na pandemie a reakcí na ně.
Cenzura kritiků vakcín: Nová deklarace rovněž vyjadřuje „znepokojení nad tím, že dezinformace související se zdravím negativně ovlivnily rutinní očkovací služby na celém světě“, a vyzývá k zavedení opatření, která by řešila to, co považuje za dezinformace, zejména na platformách sociálních médií. Chce také přijmout opatření proti váhání s očkováním a vytvořit větší důvěru v orgány veřejného zdraví.
Zastánci deklarace věří, že pomůže celosvětové spolupráci při prevenci pandemií a zlepšování veřejného zdraví. Světová zdravotnická organizace tvrdí, že v ní budou uplatněny některé poznatky, které byly získány během pandemie COVID-19.
Tento krok však vyvolává velké obavy u těch, kteří jeho důsledky chápou, jako například prezident Centra pro bezpečnostní politiku Frank Gaffney, který jej označuje za „bezprecedentní.“
Prohlásil: „Nelze obejít skutečnost, že to bude na úkor suverenity různých národů, kterým bude následně sděleno, že mají mimořádnou situaci, a bude jim přikázáno, co s tím mají dělat.“
Odborník na biologické zbraně a profesor mezinárodního práva na Illinoiské univerzitě, doktor Francis Boyle, řekl: „Jedná se o totální tlak na to, aby celá Organizace spojených národů, její specializované agentury a přidružené organizace podpořily a udržely jejich navrhovaný globalistický celosvětový totalitní lékařský a vědecký policejní stát WHO.“
Kritici se rovněž obávají, že prohlášení podporující omezení ve stylu COVID-19 povede k uzavření škol a v podstatě vyřadí ženy z práce a potenciálně je uvrhne do chudoby.
Zástupci 11 zemí napsali dopis předsedovi Valného shromáždění OSN, v němž vyjádřili výhrady k deklaraci. V dopise se uvádí: „Naše delegace jsou přesvědčeny, že takto nelze vést mnohostranná a mezivládní jednání o otázkách, které mají velký význam pro mezinárodní společenství, zejména pro rozvojové země.“
Boyle obviňuje Valné shromáždění OSN z toho, že deklaraci zkreslilo, když ji nechalo schválit předsedou Valného shromáždění OSN, protože vědělo, že vzhledem k 11 námitkám neprojde Valným shromážděním OSN jako konsensuální usnesení.
Prosím, lajkujte, sdílejte a přihlaste se k odběru tohoto kanálu, abychom mohli pokračovat ve sdílení zpráv, kterých se mainstream neodvažuje dotknout. Zůstaňte silní. Tento boj vyhrajeme.
tvfilmvideohudba.wordpress.com 