o.Tomáš Halík opäť perlil. Slovákom odkázal, že Štefan Kuffa je znamením katolíckeho fašizmu

17. novembra 2023

Krátke správy

Pravidelné politické doškoľovanie obyvateľstva na Slovensku patrí už zrejme k trvalým koníčkom českého heterodoxného kňaza Tomáša Halíka. Vždy, keď už je asi unavený z hlásania náboženského synkretizmu, vyzývania k rezignácii na katolícku identitu, prekročenia hraníc Cirkvi, jej úplného otvorenia sa a prijatia všetkých a všetkého (okrem Putlera, samozrejme), odbehne si na chvíľu k nevzdelaným slovenským dezolátom, aby im nadelil z rohu hojnosti svojej bratskej lásky a múdrosti.

Zdroj: youtube.com

Najnovšie sa doškoľovacia akcia týkala vystúpenia politika Štefana Kuffu na Trnavskej novéne. Mons. Halík ignorujúc fakt, že slovenskí kňazi neotravujú českých veriacich svojimi politickými školeniami, ani nechodia za českým prezidentom, aby mu kládli ruku na hlavu (a vkladali šém?), ako ani nerobia promoakcie na českých progresívnych emeritných arcibiskupov, cíti neustále a klasické nutkanie masarykovského podučiteľa pri pohľade na Karpatský oblúk – prinášať zaostalým slovenským roľníkom svetlo pokroku.

Na výzvu politika Kuffu ohľadom intronizácie Krista Kráľa voči slovenským biskupom okamžite reagoval:

– To, že ľudia s týmito postojmi môžu hrať určitú rolu v politickom živote, dokonca v oblasti kultúry na Slovensku, je naozaj veľká hanba.“

Takže, občania Slovenska čujte, váš morálny a kultúrny mentor spoza Moravy vám vlastne odkazuje, že sa máte hanbiť vy. Veď ste to boli vy, kto si zvolil takýchto „hanebných“ politikov, ktorí sa dožadujú intronizácie Krista Kráľa. To je tá nesmierna hanba…

Vskutku, zaujímavý postoj, zaujímavý kňaz katolíckej Cirkvi a vlastne zaujímavá Cirkev, v ktorej je šírenie bludov, synkretizmu, LGBT propagandy, nabádanie k porušovaniu morálnych a vieroučných pravidiel na slávu, a výzva k intronizácii Krista Kráľa na hanbu.

Podľa Mons. Halíka ide dokonca o fašizmus:

– Podobné aktivity politického zneužívania náboženských symbolov sú typickým poznávacím znamením katolíckeho fašizmu 30. rokov minulého storočia.“

A ako by sme potom nazvali zneužívanie náboženských symbolov na propagáciu vakcinácie? Ako to, že keď médiami oslavovaný slovenský „odborník“ do sveta zatrúbil, že „vynález vakcíny proti Covidu-19 je jednou z najdôležitejších udalostí od narodenia Ježiša Krista“, nezaznel varovný a pohoršený hlas inkluzívneho pátra spoza Moravy?

Zrejme je už načase Mons. Halíkovi odkázať, že to on je hanbou katolíckej Cirkvi, nie Štefan Kuffa. Nech sa Mons Halík teda stará o svoju vlastnú cirkevnú hanbu, a nám nech láskavo prenechá starosť o tú slovenskú. My si aj bez jeho pomoci určíme, čo je alebo nie je hodné hanby v slovenskej politike. Vzhľadom na jeho okiadzanie propotratovej a LGBT propagande oddanej Zuzany Čaputovej, nie je pravdepodobné, žeby v tomto smere disponoval elementárnou súdnosťou.

Treba mu preto odkázať, nech prestane so svojím neustálym otravovaním a vŕtaním sa v slovenskej politike a cirkevnom živote. Pokiaľ by však chcel pre slovenských konzervatívnych katolíkov niečo z bratskej lásky vykonať, tak nech ich v prvom rade zbaví svojich rád, a potom, ak by to bolo možné, nech zoberie so sebou pri svojom trvalom odchode zo slovenských luhov a hájov všetkých podobne liberálnych a do dúhova opálených príslušníkov stavu klerického zo Slovenska. Boli by sme mu zato nesmierne vďační.

BM

Zdroj: SME, Postoj, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

Mons. Halík opäť oblažil Slovákov politickým školením. Odkázal im, že Štefan Kuffa je na hanbu a „znamením katolíckeho fašizmu“ –

Panna Mária vyslobodila ľudstvo z moci červeného draka – komunizmu, socializmu, ateizmu…

Posolstvá Panny Márie o.Štefanovi Gobbimu

Mariánske kňazské hnutie

Velehrad (Morava, Česko), 8. septembra 1991

V dlhých rokoch vášho ťažkého a krvavého otroctva som vám bola stále nablízku. Červený drak ukázal na vás všetku svoju moc, zanechávajúc všade len slzy a krv svojho drsného panstva, ale ja som dosiahla od Pána veľkú milosť vášho oslobodenia.

Stála som vám stále nablízku – i v rozhodujúcich okamihoch, keď ste navždy zasadili porážku komunizmu a keď som osobne zasiahla, aby sa tento prerod udial bez bratovražedných bojov, bez prelievania krvi a bez ďalšieho ničenia.

Šaštín (Slovensko), 12. septembra 1991

– V mene Márie bol v týchto národoch porazený marxistický komunizmus, ktorý desaťročia vykonával svoje panstvo a udržiaval pod ťažkým a krvavým tlakom toľké moje úbohé deti.

Nie zásluhou hnutí alebo politikov, ale len na môj osobný príhovor prišlo konečne toto vaše oslobodenie.

– Aj to sa stane v mene Márie, že ja povediem zavŕšenie môjho diela porážkou slobodomurárstva, každej diabolskej sily, materializmu, praktického ateizmu, aby celé ľudstvo dosiahlo svoje stretnutie s Pánom, aby tak bolo očistené a úplne obnovené triumfom môjho Nepoškvrneného Srdca vo svete.

Praha (Česko), 2. septembra 1996

„Teraz si tu, môj malý syn, aby si poriadal večeradlá s biskupmi, kňazmi a veriacimi môjho Mariánskeho kňazského hnutia v krajinách východnej Európy, ktoré po toľké roky žili v strašnom otroctve komunizmu a boli oslobodené osobitným zásahom môjho Nepoškvrneného Srdca.

Koľko prenasledovania, útlaku a utrpenia museli zniesť títo moji synovia!

I moja Cirkev v týchto krajinách bola utláčaná a prenasledovaná, pozbavená svojich prostriedkov, ukrižovaná a vedená k umučeniu.

Dnes vás však ohrozuje ešte závažnejšie a zákernejšie nebezpečenstvo.

Praktický ateizmus je zlom vášho storočia.

– Praktický ateizmus, rozširovaný falošnými ideológiami, sektami, bludmi, ktoré sa čím ďalej tým viac šíria aj vo vnútri Cirkvi.

– Praktický ateizmus viedol ľudstvo založiť si civilizáciu bez Boha, ktorú charakterizuje prehnaná honba za materiálnymi dobrami, rozkošami, zábavami, kultom peňazí a ich moci.

– Praktický ateizmus zničil v mnohých ľuďoch túžbu po Bohu, rúhavo viedol k tomu, že odňal ľuďom úctu k Bohu, ktorá mu patrí a preniesol ju na stvorenstvo, dokonca na satana a vedie k životu, akoby Boh neexistoval.

– Praktický ateizmus rozšíril všade chorobu nespútaného egoizmu, násilia, nenávisti a nečistoty.

Nečistota sa predstavuje ako hodnota a dobro a šíria ju všetky spoločenské masovokomunikačné prostriedky. Nečisté hriechy sa predstavujú ako spôsob realizácie vlastnej slobody a sú ospravedlňované, ba sú vyvyšované nečisté hriechy proti prírode, ktoré volajú po odplate pred Božou tvárou.

Svet sa zredukoval na obrovskú púšť, pokrytú bahnom.

Žijete v zajatí tohto otrasného otroctva.

Preto iba bolesť milosrdného trestu bude môcť oslobodiť úbohé ľudstvo od veľkého zla praktického ateizmu, ktorý sa všade rozšíril.

Mojou materskou úlohou je pomáhať vám v hodinách veľkej očistnej skúšky.

Ako Matka som pri vás, aby som vás ochraňovala a pomáhala vám.

Aj preto musím moje dielo, ktoré som v týchto národoch začala, doviesť k úplnému dovŕšeniu.

…a dovŕši sa víťazstvom môjho Nepoškvrneného Srdca vo svete, keď budete úplne oslobodení od akejkoľvek formy praktického ateizmu, ktorý je najväčším zlom vášho storočia.“

16-17. november 1989 – pád komunizmu, zmena režimu …

Pád komunizmu v Československu je spájaný najmä s demonštráciami, ktoré sa konali od 16. novembra v Bratislave a od 17. novembra 1989 v Prahe. Hoci sa tieto prvé dve demonštrácie konali pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva a teda 50. výročia nacistických razií na Pražských vysokoškolských internátoch, ich účastníci demonštrovali slovne aj transparentmi proti komunizmu. Po zásahu bezpečnostných zložiek voči demonštrujúcim študentom a zapojení sa širokej verejnosti do ďalších demonštrácií spomienka na nacistické represie symbolicky vyústila do pádu komunistického režimu.

Úvod – 17. november 1989

Falošná víra: Starokatolická církev udělí svátost kněžství dvěma ženám.

Starokatolická církev v České republice pověřila první dvě ženy kněžskou službou. Svátost kněžského svěcení jim udělí biskup Pavel Benedikt Stránský při slavnostní bohoslužbě v katedrálním kostele sv. Vavřince v Praze na Petříně v sobotu před polednem. Proces synodálního schvalování svěcení žen popsal Proglasu kněz a mediální zástupce Starokatolické církve v Česku Petr Jan Vinš – generální sekretář Ekumenické rady církví v ČR.

Starokatolická církev v Česku umožnila svěcení žen do kněžské služby rozhodnutím svého nejvyššího orgánu loni v říjnu a připojila se tak k ostatním západoevropským starokatolickým církvím a k většině církví Anglikánského společenství, které kněžské i biskupské svěcení umožňují udělit vhodným kandidátům a kandidátkám bez rozdílu pohlaví. „Diskuse v naší církvi byla dlouhá, ale ve výsledku synoda dospěla ke konsensu, kdy nevidíme teologický ani praktický důvod k tomu, ženy z kněžské služby vylučovat,“ řekl Proglasu Vinš.

Do kněžské služby vstupují Darina Bártová a Noemi Kosourová. Obě kandidátky, které v současnosti působí ve svých farnostech jako jáhenky, mají příslušné teologické vzdělání, složily předepsané zkoušky před synodní teologickou komisí a synodní rada starokatolické církve vyjádřila souhlas s jejich vysvěcením do kněžského úřadu.

Věřící s rozhodnutím synody problém nemají, řekl nám Vinš, kritika se ale podle něj ozývá z ekumeny. „Zevnitř naší církve téměř žádné kritické hlasy nezaznívají. Občas můžeme zaregistrovat nějaké kritické hlasy z ekumeny, zejména z římskokatolické církve, kde je tato otázka poměrně ožehavá,“ přiznává duchovní a mluvčí českých starokatolíků a doplňuje, že svěcení žen je předmětem ekumenického dialogu mezi starokatolickými církvemi a římskokatolickou církví už dlouho.

U příležitosti vysvěcení prvních dvou žen v Česku vydává Starokatolická církev v ČR jako příspěvek k teologické diskuzi o kněžství žen sborník teologických textů ze starokatolického a anglikánského prostředí. Ten nese titul „Vysvěcená. Kněžství žen v reflexi starokatolické teologie“, popsal Petr Jan Vinš, který je zároveň editorem díla.

Česká starokatolická církev je jednou z posledních v Evropě, která ke svěcení žen dospěla. Z tohoto hlediska tedy podle Vinše nejde o nic nečekaného ani přelomového.

Více si můžete poslechnout:

Přehrát

• https://zpravy.proglas.cz/udalosti/starokatolicka-cirkev-udeli-svatost-knezstvi-dvema-zenam-jsou-prvnimi-v-cesku/

Kontroverzné vyjadrenia p.Ocilkovej v Prahe na Synode

Pani Ocilková bola v Prahe na Synode ako keby zastupovala aj klerikov, nie len laikov, čo už je nezodpovedné zo strany klerikov, lebo presne toto robia aj v politike so ženami: zneužívajú ženy na to, aby sa vyjadrovali v ich mene, ale čo je najhoršie, tak tým presadzovali neprávosti a náuky proti viere i mravom.

To môžeme vidieť v politickej sfére, keď ženy zastávajú predsedníctvo politickej strany, ale len navonok, v skutočnosti ju riadia muži v pozadí a všetko zlé – čo predsedníčka za nich hovorí a presadzuje – nakoniec môže tá žena, lebo ona sa vyjadrila za nich. To isté v prípade žien, ktoré zastávajú úrad ministerstva, alebo dokonca aj prezidenta.

Úbohé ženy

Úbohosť žien spočíva nie len v tom, že ich muži zneužívajú v pozadí ako nejaké bábky, ale hlavne v tom, že samotné ženy sa nechávajú zneužívať, keď súhlasia s touto taktikou vlády.

Pani Ocilková sa dostala práve do tejto situácie, keď súhlasila, že bude zástupiteľskou osobou na Synode a hlavne, že bude zároveň hovorkyňou ako keby všetkých Slovákov, ktorí sa chceli vyjadriť k vyriešeniu nedostatkov, ktoré je potrebné v Cirkvi prediskutovať.

Kontroverzné vyjadrenia p.Ocilkovej

1. “Myslím, že spolupráca s laikmi a začlenenie žien do štruktúr Cirkvi sa líši naprieč od západu na východ. Do rozhodovacích pozícií je v západných krajinách o dosť silnejšie zapájaná žena v porovnaní s krajinami na východe. Napríklad krajiny Beneluxu majú jednu biskupskú konferenciu, generálna sekretárka je žena, rehoľná sestra. V Nemecku je taktiež generálna sekretárka biskupskej konferencie žena, laička.”

Renáta Ocilková: Synodou sme všetci pozvaní k osobnému obráteniu

Z uvedeného vyjadrenia je zrejmé, že p.Ocilková súhlasí s tým, aby žena mala byť v tak vysokej funkcii ako je generalna sekrtetárka, ale čo je najdôležitejšie: mužskej organizácie. Toto treba podotknúť, že p.Ocilková súhlasí so ženským obsadením pozície sekretárky a to v mužeskej organizácii, pretože pokial by bola žena vo vedení ženskej organizácii, tak to by bolo prirodzené, ale ona hovorí a to v podstate za synodalnych členov Cirkvi, že túži po miešaní mužov a žien v úradných funkciách.

Nie, žeby niečo také neexistovalo na Slovensku. Veď poznáme aj na biskupských úradoch, kde reholne sestry boli alebo aj sú sekretárkami na biskupských úradoch. Lenže kam to speje?! Celibátnici (klerici) v jednej budove a pri súkromných záležitostiach, osobných až intímnych tajomstvách, ktoré sú v úrade sekretariátu súčasťou ako práce, tak aj života ako fyzického, tak aj duševného. Tieto tajomstvá mužov nemajú byť prístupné ženám ani pracovne a p.Ocilková chce túto intimitu narušiť len preto, že má dojem ako to správne je zaužívané na iných miestach? Zrejme preto, lebo sa len domnieva, ale keby žila v takom prostredí alebo by takúto službu prijala a žila v nej dlhšiu dobu, tak by zistila, že tým skutočne narúša sexuálnu (mužskú a ženskú) intimitu.

Ďalším závažným vyjadrením sú slová o “rozhodovaní”, ktoré síce vystihla správne, pretože aj sekretárka rozhoduje namiesto mužov (predstavených cirkevného inštitútu), ale práve v tom je to nebezpečenstvo, kvôli čomu žena nemá rozhodovať za nich. Pani Ocilková sa sama vyjadrila, po čom v skutočnosti túži a to “rozhodovať” za mužov, ale hlave za cirkevnú inštitúciu.

Ináč povedané: chcela by rozhodovať za nich, ale zodpovednosť by nechcela mať?!

To však by bol ešte ten lepší prípad, keby chcela len rozhodovať ako kancelárka, ale v prípade pochybenia by sa zodpovedalo vedenie inštitúcie, čiže muži (biskupi). V horšom prípade by túžila byť nie len sekretárkou, ale aj riaditeľkou cirkevnej inštitúcie resp. biskupskej konferencie, či dokonca biskupského úradu. …s tým treba tiež počítať, pretože takéto prípady sa sa stávajú u žien, ktoré neprešli skúsenosťami a hlavne nepochopili úlohu ženy a muža ako vo svete, tak aj v Cirkvi.

2. Kontroverzné vyjadrenie

1.otázka na p.Ocilkovú

„Ktoré myšlienky najsilnejšie rezonujú s konkrétnymi skúsenosťami a realitou Cirkvi na vašom kontinente? Ktoré skúsenosti sa vám zdajú nové alebo osvetľujúce?“

Odpoveď:

Skúsenosti, ktoré bránia synodálnemu spoločenstvu:

Vytrácanie viery zo spoločnosti i rodín.
Silné zakorenenie v tradicionalizme, klerikalizmus, individualizmus a aktivizmus. Často robíme akcie pre akcie a chýba nám čas pre načúvanie Bohu aj blížnemu.
Používanie jazyka, ktorý je vzdialený od života a problémov veriacich, chýba hlbšie objasňovanie Svätého písma v homíliách.
Absencia mladých v živote Cirkvi.
Nedostatočné ocenenie úlohy a poslania žien, aj zasvätených v Cirkvi.

https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230208027

Pani Ocilková vymenovala niekoľko termínov, ktoré charakterizujú herézy a naozaj bránia spoločenstvu sa rozvíjať ako napr. (“Prísny”, podľa dokumentu sv.Jána Pavla II.) Tradicionalizmus, Klerikalizmus… ale otázne je, čo presne myslí Ocilková pod pojmom Tradicionalizmus a prečo nespomenula Liberalizmus, ktorý je najväčšou prekážkou v porozumení a riešení problémov v spoločenstve Cirkvi?!

Zrejme preto, lebo nie lenže Liberalizmus nevníma v Cirkvi resp. ho nechce vidieť, ale aj preto, že v záverečnom synodálnom dokumente, ktoré zostavil o.Ružička sa úmyselne nespomínajú liberálne praktiky veriacich členov Cirkvi. Totižto dokument bol zámerne napísaný tak, aby v ňom neboli spomenuté vážne problémy Cirkvi v spoločenstve veriacich a to liberálne spôsoby ako napr. sv.prijímanie do rúk (znesvätenie), liberálny fašizmus (podmienená služba v Cirkvi len pre testovaných alebo zaočkovaných na Covid19), na ktorý poukázali niektorí klerici a laici v oblastných cirkvách, ale o.Ružička ich úmyselne nezahrnul do dokumentu.

https://hriechyokultizmus.wordpress.com/2022/08/05/kauza-synoda-2021-2023/

Možno preto, ani p.Ocilková nespomenula tak závažný problém pre budovanie a komunikáciu synodálneho spoločenstva. Dalo by sa povedať, že za 30 rokov slobodného vyznania v demokratickom zriadení štátu už v Cirkvi nie je najväčší problém ani tak v Tradicionalizme ako skôr v Liberalizme. Veď napokon toto je aj dôkaz, že Liberalizmus je naozaj najväčším problémom v Cirkvi, keď sa už ani úmyselne nespomína, aby sa neriešil a tak povediac zamietol pod koberec.