Krajčí hovorí, že tzv. antivaxeri, ľudia ktorí sa odmietajú zaočkovať, by mali byť natoľko zodpovední a féroví, že pokiaľ by ochorenie dostali, musia niesť následky za to, že roznesú infekciu. „A takisto si musia hradiť liečbu tohto ochorenia. Toto si myslím, že je dôležité, aby sme prijali.“
„Ľudia, ktorí majú takéto názory si musia uvedomiť, že musia niesť zodpovednosť za ich nezodpovedné konanie,“ dodáva nový šéf rezortu zdravotníctva.
Uviedol tiež, že pokuty za takéto konanie sú nie len že výchovné, ale dotyčný človek je aj privolaný na Úrad verejného zdravotníctva. „Tým, že by sme vypustili pokuty, by sme túto edukačnú úlohu v podstate eliminovali, čo by bola obrovská škoda,“ dodal.
Doteraz prichádzali ministri zdravotníctva s návrhmi na povinné očkovanie kvôli rôznym chorobám a neprešlo im to. Mnohí ľudia zistili, že ide o biznis s očkovaním a hlavne, že neexistuje vakcína, ktorá by bola bezpečná, takže sa stávalo ako následkom vakcín ešte viac ochoreli alebo dokonca zomreli na dôsledok tzv.”vedľajších” účinkov.
Niektorí kresťania dúfali, že keď budú voliť p.Krajčího (OLANO) takže v zdravotníctve zabezpečí nie len ochranu pred biznisom s očkovaním, ale aj vyrieši problém s interupciami.
Lenže ukázalo sa, čo očakávali tí, ktorí mu neverili a nevolili… ukázalo sa, že p.Krajčí je ďalší nastrčení politik, ktorý pod rúškom kresťanských ideí, skrýva ideologiu totality vo forme povinného očkovania.
Keby aspoň poznal vakcínu, ktorá by bola bezpečná, ale ešte ju ani nepozná a už navrhuje sankcie pre tých, ktorý ju nepríjmu?!
… a že nerieši interupcie? … šak to bolo vopred jasné, tak ako u KDHákov .. len slubuju a ked sa dostanu ku korytu, tak zahmlievaju tým, že teraz su iné prednosti
ževraj virus.. skôr by som povedal, že …
Znova sa potvrdzuje to isté, čo po každých voľbách… nastrčení cirkevní slobodomurári sa skrývajú za kresťanské symboli, heslá a nakoniec aj tak sa ukážu vo vláde, kým skutočne sú, ako zmýšľajú a kam smerujú.
VIDEO o vakcínach, ktoré spôsobujú autizmus a iné choroby
Bratislava 31. marca 2020 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Pacient, pozitívne testovaný na nový koronavírus, ktorý bol prepustený z pľúcneho oddelenia bojnickej nemocnice a v domácom prostredí skolaboval, zomrel na obojstranný zápal pľúc. Po utorkovom rokovaní vlády to v súvislosti s výsledkami pitvy zosnulého uviedol minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽaNO)
„Pacient skonal na kardiorespiračné zlyhanie, patológ ešte skúma etiológia zápalu pľúc, no vieme, že pacient bol pozitívne testovaný. Je preto veľmi zarážajúce, že bol prepustený z nemocnice,“ uviedol Krajčí. Slovensko bude mať podľa jeho slov s najväčšou pravdepodobnosťou prvé úmrtie na ochorenie COVID-19.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou začal podľa jeho slov ex offo konanie voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. „Podľa všetkého išlo o zlú diagnostiku a individuálne zlyhanie, no to sa musí ešte prešetriť,“ povedal minister.
Zosnulý 60-ročný muž bol na pľúcnom oddelení Nemocnice s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach hospitalizovaný od 20. marca a v pondelok (30. 3.) v domácej liečbe zomrel. Nemocnica potvrdila, že mužovi diagnostikovali COVID-19. Pľúcne oddelenie dočasne zatvorili. Námestník nemocnice Milan Henčel pre TASR uviedol, že cestovateľská a epidemiologická anamnéza, opakovane dopytovaná, bola zo strany pacienta negatívna. „Až na avízo jedného zamestnanca sme dostali podnet na testovanie, ktoré sa realizovalo v nedeľu (29. 3.) s pozitívnym výsledkom,“ uviedol Henčel.
Pacient bol podľa neho stabilizovaný a v pondelok (30. 3.) ho už preložili do domácej starostlivosti. „Vzhľadom na to, že tam bola pozitivita, tak sme kontaktovali Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza, ktorý nám odobril, že keď je pacient stabilizovaný, afebrilný, bez subjektívnych ťažkostí, môže byť prepustený do domácej karantény,“ doplnil.
Henčel ďalej potvrdil, že časť personálu oddelenia, ktorý prišiel do kontaktu s mužom s COVID-19, má negatívne výsledky testov na nový koronavírus.
Prípady infekcie vo Vatikáne sa netýkajú najbližšieho okruhu Svätého Otca
V rámci Vatikánu sa doposiaľ eviduje šesť prípadov infekcie koronavírusu, informoval novinárov hovorca Svätej stolice Matteo Bruni. K štyrom prípadom staršieho dáta pribudli v uplynulom týždni dve ďalšie osoby.
Po pozitívnom náleze Covidu-19 u úradníka Štátneho sekretariátu bývajúceho v Dome sv. Marty boli vykonané preventívne testy u osôb, s ktorými bol v kontakte. Infekciu takto zistili aj u jedného z jeho blízkych spolupracovníkov.
Ako informoval vatikánsky hovorca Bruni vo vyhlásení z 28. marca, celkovo bolo u zamestnancov Svätej stolice a obyvateľov Domu sv. Marty vykonaných vyše 170 testov, pričom posledné testy nepreukázali žiadnu ďalšiu infekciu.
Aktuálny počet osôb postihnutých chorobou Covid-19 je teda šesť,
uviedol Matteo Bruni a upresnil, že sa nenakazil nikto z bezprostredného okruhu spolupracovníkov Svätého Otca: „Môžem potvrdiť, že sa to nedotýka ani Svätého Otca, ani jeho najbližších spolupracovníkov“.
Dvaja vyššie spomenutí pracovníci Štátneho sekretariátu, ktorí sa po potvrdenom infikovaní už podrobili liečbe, sú talianskej a francúzskej národnosti.
Rímsky vikár kard. Angelo De Donatis je hospitalizovaný s koronavírusom
Vatikán 31. marca (RV) Vikár Svätého Otca pre Rímsku diecézu kardinál Angelo De Donatis má diagnostikovanú infekciu koronavírusom, jeho zdravotný stav je však celkovo dobrý. So Svätým Otcom bol kardinál v kontakte len telefonicky. Informovala o tom v pondelok 30. marca oficiálna internetová stránka Rímskej diecézy.
Kardinál De Donatis absolvoval test na koronavírus po tom, čo sa uňho prejavili niektoré zo symptómov, akým je horúčka. Výsledok testu bol pozitívny. Kardinála hneď nato hospitalizovali v rímskej Univerzitnej nemocnici Gemelli a nasadili mu protivírusovú liečbu. Má horúčku, no jeho zdravotný stav je vo všeobecnosti dobrý.
Všetci blízki spolupracovníci kardinála De Donatisa sú v karanténe. V posledných dňoch rímsky vikár absolvoval len niekoľko stretnutí s personálom Lateránu. Do Vatikánu nechodil a so Svätým Otcom bol v kontakte len telefonicky.
Vikár pápeža pre Rímsku diecézu veriacim odkazuje: „Aj ja prežívam túto skúšku, som pokojný a plný dôvery. Odovzdávam sa Pánovi a aj do modlitbovej podpory vás všetkých, drahí veriaci Rímskej cirkvi! Prežívam tieto chvíle ako príležitosť, ktorú mi daruje Prozreteľnosť, aby som zdieľal utrpenia mnohých bratov a sestier. Obetujem svoju modlitbu za nich, za celú komunitu diecézy a za obyvateľov mesta Rím!“
Kardinál De Donatis od 11. marca slávil pravidelne sväté omše na rímskom mariánskom pútnickom mieste Divino Amore, ktoré boli denne premietané v priamom prenose v katolíckej televízii i na facebooku.
Pre Rímsku diecézu bol 11. marec osobitným dňom modlitby a pôstu. K modlitbám Rimanov k Panne Márii s prosbou o zastavenie pandémie sa pripojil aj Svätý Otec, ktorý im zaslal aj osobitné videoposolstvo.
Kardinál De Donatis vtedy povedal, že „protiliekom na úzkosť prítomnej chvíle je zveriť sa do Božích rúk. Sme v jeho rukách a nikto nás z nich nemôže vytrhnúť“, zdôraznil vikár pápeža pre Rímsku diecézu.
Vrícko 31. marca (TK KBS) Predposledný marcový deň tohto roka uplynulo päť rokov od úmrtia sr. M. Bernadety Pánčiovej z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok, zakladateľky Rodiny Nepoškvrnenej. Toto výročie si pripomenuli nielen všetky jej spolusestry, ktoré na ňu v tento deň osobitne pamätali vo svojich modlitbách, ale aj mnohí členovia Rodiny Nepoškvrnenej, o čom svedčili ich telefonáty do Rodiny vo Vrícku. Aj niekoľkí kňazi za ňu slúžili svätú omšu v tichu chrámu, bez účasti veriacich.
Už ako pripútaná na lôžko, ktoré bolo jej obetným oltárom, povedala: „Nezabudnite, čím viac budete Matku prosiť, tým viac dostanete!“ Jej veľkou túžbou bolo spojiť Slovensko modlitbou ruženca. Čo by nám asi povedala dnes, v situácii, ktorú prežívame? Zaiste by nás neustále povzbudzovala k horlivej modlitbe, najmä k modlitbe ruženca. “Obraciame sa na všetkých bratov a sestry, členov Rodiny Nepoškvrnenej, všetky ostatné spoločenstvá s veľkou výzvou. Spojme sa od 1. apríla 2020 v modlitbe Novény k Panne Márii z Pompejí na spoločný úmysel: za odvrátenie a ukončenie epidémie,” uviedla sr. M. Alžbeta Lukasová, SMVS.
Novéna k Panne Márii z Pompejí trvá 54 dní. Každ deň sa modlíe tri časti posvätného ruženca – radostný, bolestný a slávnostný a určené modlitby. Odporúča sa pomodliť aj štvrtú časť – ruženec svetla. Prvých 27 dní sa modlíme prosebnú časť Novény k Panne Márii z Pompejí a ďalších 27 dní sa modlíme ďakovnú časť novény spolu s určenými modlitbami. Informácie o novéne a text modlitby je k dispozícii na stránke www.satmarky.sk (časť Pompejská novéna).
Dňa 4. augusta minulého roku na 160. výročie smrti svätého farára z Arsu som sa rozhodol poslať list kňazom, ktorí svoj život denne obetujú povolaniu od Pána – slúžiť Božiemu ľudu.
Pri tej príležitosti som si zvolil štyri kľúčové slová – bolesť, vďačnosť, odvaha a chvála – aby som sa kňazom poďakoval a povzbudil ich v tejto službe. Myslím si, že dnes pri príležitosti 57. svetového dňa modlitieb za duchovné povolania, môžem tieto slová znovu použiť a adresovať ich celému Božiemu ľudu, na pozadí evanjeliového rozprávania o jedinečnej skúsenosti, ktorú zažili Ježiš a Peter počas nočnej búrky na Tiberiadskom jazere (porov. Mt 14, 22 – 33).
Po rozmnožení chlebov, ktoré vyvolalo u zástupu nadšený údiv, prikázal Ježiš svojim, aby nastúpili do loďky a odišli na druhý breh, pokým sa rozlúči s ľuďmi. Obraz tejto plavby cez jazero nám istým spôsobom pripomína cestu naším životom. Aj loď nášho života pomaly napreduje, pričom stále nepokojne hľadá šťastný prístav, pripravená čeliť nebezpečenstvám mora, ale aj príležitostiam, ktoré poskytuje. Zároveň však túži, aby ju kormidelník otočil a dal jej konečne ten správny kurz. Zavše sa nám môže prihodiť, že sa stratíme, že sa necháme obalamutiť prízrakmi, namiesto toho, aby sme sledovali svietiaci maják vedúci nás do bezpečného prístavu, či vzopreli sa protivetru ťažkostí, pochybností a obáv.
To sa udialo aj v srdci učeníkov, ktorí boli povolaní nasledovať Učiteľa z Nazareta a mali sa rozhodnúť preplaviť sa na druhý breh. Museli spraviť odvážne rozhodnutie opustiť svoje istoty a vydať sa nasledovať Pána. To nebolo nijaké pokojné dobrodružstvo: prichádza noc, fučí silný protivietor, loď sa zmieta vo vlnách a hrozí im, že ich premôže strach z toho, že to nedokážu a nesplnia náročné povolanie.
Evanjelium nám však hovorí, že na tejto dobrodružnej, neľahkej ceste nie sme sami. Akoby Pán vniesol úsvit do srdca za noci, keď prichádza k učeníkom, kráčajúc po rozbúrených vodách, a volá Petra, aby mu prišiel po vlnách oproti. Keď ho vidí potápať sa, zachráni ho a napokon nastúpi na loďku a utišuje vietor.
Prvé slová povolania sú teda vďačnosť. Navigovať loď nášho života tým správnym smerom nie je úloha, ktorú máme splniť len vlastnými silami, a ani nezávisí od toho, po akej ceste sme sa rozhodli ísť. Uskutočnenie nás samých a našich životných plánov nie je matematickým výsledkom toho, čo sme si zvolili vo svojom izolovanom „ja“; naopak, je to predovšetkým odpoveď na povolanie, ktoré prichádza zhora. Je to Pán, kto nám ukazuje breh, na ktorý máme ísť, a kto nám ešte prv dáva odvahu vstúpiť do loďky; je to on, kto sa ešte predtým, ako nás povolal, stáva naším kormidelníkom, aby nás sprevádzal, aby nám ukazoval smer, aby zabránil nášmu stroskotaniu na útese nerozhodnosti; ba dokonca, aby nás urobil schopnými kráčať po rozbúrených vodách.
Každé povolanie sa rodí z tohto milujúceho pohľadu, s ktorým nám Pán išiel v ústrety možno práve vtedy, keď bola naša loďka v zajatí búrky. „Povolanie je nielen nejaká naša voľba, ale ešte viac je to odpoveď na nezištné povolanie Pána“ (List kňazom, 4. augusta 2019); preto ho dokážeme objaviť a objať, len ak sa naše srdce otvorí vďačnosti a dokážeme vnímať, že Boh prechádza naším životom.
Keď učeníci vidia Ježiša, ako sa – kráčajúc po vodách – približuje, spočiatku si myslia, že ide o prízrak a majú strach. No Ježiš ich hneď upokojuje slovami, ktoré by stále mali sprevádzať náš život a našu cestu povolania: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ (v. 27). Práve toto je druhé slovo, ktoré by som vám chcel zveriť: odvaha.
To, čo nám často bráni kráčať, rásť, vybrať si cestu, ktorú nám Pán vytýčil, sú prízraky, ktoré rozrušujú naše srdce. Keď sme povolaní zanechať náš bezpečný breh a prijať nový životný stav – ako je manželstvo, služobné kňazstvo, zasvätený život – prvou reakciou je často „prízrak nedôverčivosti“: to nie je možné, aby toto povolanie bolo pre mňa; skutočne je to správna cesta? Chce Pán toto skutočne odo mňa?
A postupne v nás narastajú všetky tie úvahy, zdôvodnenia a kalkulácie, ktoré nás vedú k strate nadšenia, zmätku a k tomu, že ostaneme paralyzovaní na brehu, z ktorého sme mali odísť: veríme, že sa nám to dostalo omylom, že nie sme toho hodní, že sme jednoducho uvideli prízrak, ktorý treba zahnať.
Pán vie, že zásadné životné rozhodnutie – ako rozhodnutie zosobášiť sa alebo zasvätiť sa osobitným spôsobom jeho službe – si vyžaduje odvahu. Pozná naše otázky, pochybnosti, ktoré zmietajú loďku nášho srdca, a preto nás uisťuje: „Neboj sa, ja som s tebou!“ Viera v jeho prítomnosť, v to, že nám ide oproti a sprevádza nás aj keď na mori je búrka, nás oslobodzuje od apatie, ktorú som už raz definoval ako „nasladlý smútok“ (List kňazom, 4. augusta 2019), teda od tej vnútornej skľúčenosti, ktorá nás blokuje a nedovolí nám okúsiť krásu povolania.
V Liste kňazom som hovoril aj o bolesti, ale tu by som chcel toto slovo pretlmočiť inak a hovoriť o námahe. Každé povolanie zahŕňa úsilie. Pán nás volá, pretože chce, aby sme boli ako Peter schopní „kráčať po vodách“, teda vziať do rúk svoj život a dávať ho do služby evanjeliu, deň čo deň konkrétnymi spôsobmi, ktoré nám Pán ukazuje, osobitne v rôznych formách povolania – laickom, kňazskom či zasvätenom živote. My sa však podobáme na apoštola Petra: hoci máme túžbu aj nadšenie, zároveň sme poznačení slabosťou a obavami.
Ak dovolíme, aby nás premohli myšlienky na to, aká zodpovednosť nás čaká – v manželskom živote či kňazskej službe – alebo aké ťažkosti sa môžu vynoriť, potom rýchlo odvrátime zrak od Ježiša a tak, ako Peter, riskujeme, že sa utopíme. Naopak, práve v našej krehkosti a biede nám viera umožňuje ísť v ústrety zmŕtvychvstalému Pánovi a zvíťaziť aj nad búrkami. On nás totiž drží za ruku, keď z únavy alebo zo strachu hrozí, že sa utopíme, a dáva nám nevyhnutný elán, aby sme naše povolanie mohli prežívať s radosťou a nadšením.
Napokon, keď Ježiš vstúpi do loďky, vietor ustane a vlny sa upokoja. Je to krásny obraz toho, ako Pán koná v našom živote i v nepokojoch dejín, zvlášť, keď zažívame búrku: prikáže opačným vetrom, aby stíchli, a sily zla, strachu či rezignácie už viac nad nami nemajú moc.
V špecifickej situácii povolania, ktoré máme žiť, nás tieto vetry môžu strhnúť. Myslím na tých, ktorí berú na seba dôležité úlohy v občianskej spoločnosti, na manželov, ktorých nie náhodou rád nazývam „statočnými“, a osobitne na tých, čo prijali zasvätený život a kňazstvo. Viem o vašej únave a osamelosti, ktoré zaťažujú srdce, o riziku zvykovosti, ktorá postupne uhasína žeravý oheň povolania, o bremene neistoty a nestálosti našich čias, či strachu z budúcnosti. Odvahu, nemajte strach! Ježiš je pri nás, ak ho uznávame ako jediného Pána nášho života, podáva nám ruku a pevne nás uchopí, aby nás zachránil. Vtedy sa náš život aj uprostred vlnobitia otvorí chvále. A to je posledné slovo povolania, ktoré má byť aj pozvaním, aby sme pestovali vnútorný postoj Najsvätejšej Márie, ktorá bola vďačná za to, že Boží pohľad spočinul na nej; odovzdala vo viere svoje obavy a nepokoje, s odvahou prijala toto povolanie a spravila zo svojho života večný chválospev na Pána.
Drahí priatelia, želám si, aby Cirkev – zvlášť na tento svetový deň, ale aj počas bežnej pastoračnej činnosti v našich spoločenstvách – kráčala touto cestou služby povolaniam a získavala pre to srdcia všetkých veriacich. Tak bude každý môcť s vďačnosťou objaviť povolanie, ktoré mu Boh adresuje; nájsť odvahu povedať mu svoje „áno“; zvíťaziť nad únavou vo viere v Krista a napokon darovať svoj život ako chválospev na Boha, pre svojich blížnych a pre celý svet. Nech nás Panna Mária sprevádza a oroduje za nás.
Rím pri svätom Jánovi v Lateráne 8. marca 2020, na Druhú pôstnu nedeľu.
tvfilmvideohudba.wordpress.com 