Skutočný príbeh o falošnom agentovi (Mi6) ukazuje podvod v civilnej oblasti, ale súvisí s falošnými klerikmi v náboženskej oblasti.
Keď sa Robert Freegard vydával za tajného britského agenta asi 20 rokov, za ten čas oklamal, podviedol, okradol, zneuctil a dokonca aj zabil človeka svojou nedbalosťou. Jeho prípadom sa začala vážne zaoberať až právnička, ktorá sama sa stala obeťou jeho podvodu.
Ako to súvisí s náboženským prípadom falošných klerikov?
V náboženskej oblasti sa síce jedná o osoby, ktoré spadajú skôr pod jurisdikciu cirkevného práva a súdneho tribunálu, avšak duch je ten istý, keďže sa jedná o rovnaké prostriedky k spáchaniu zločinov proti ľudskosti a tými sú: neúcta k Pravde-podvod a klamstvo, neúcta k človeku – nečistý sex.vzťah až smrť, hoci spôsobená nedbanlivosťou
Duch je ten istý
Klerici alebo osoby, ktoré sa vydávajú za klerikov, dokonca kňazov až biskupov a pritom nemajú oficiálne uznaný klerický status sa dopúšťajú zločinu proti Bohu ako aj ľudom, ktorých podviedli.
Zákon a právo je predovšetkým od Boha, ale dané človeku skrze autoritu Cirkvi – od pápeža až po farára miestnej partikulárnej cirkvi. Hierarchia a apoštolský primát zaručuje osobám poslanie, ktoré vyplýva z funkcie, do ktorej je právoplatne osoba daná. Bez tohto schválenia nemá osoba nárok – právo vykonávať funkciu. Rovnako ako v civilnej oblasti, kde existuje hierarchia zodpovedných funkcionárov.
Z histórie Cirkvi poznáme niekoľko prípadoch, kedy došlo k takému podvodu a to napr. keď Mons.Lefebvre vysvätil 4 kňazov na biskupov – bez povolenia a schválenia najvyšším pontifikom (vtedajší pápež Ján Pavol II.) Ďalším prípadom bol Mons.Emmanuel Milingo, ktorý rovnako vysvätil 4 kňazov na biskupov (bez súhlasu pápeža) a 3 známym prípadom je Mons.Wiliamson, ktorý takisto vysvätil 4 kňazov na biskupov, bez pápežovho schválenia.
Nepriaznivé účinky vyplývajúce z podvodu pri údajnej biskupskej vysviacke
Všetky 3 prípady (a samozrejme aj ďalšie, ktoré nie sú spomenuté, ale existujú) priniesli nešťastie a zničené životy ľuďom, ktorí sa dostali do styku s falošnými klerikmi, pretože boli podvedení a pod týmto vplyvom zanechali svoje povinnosti voči rodine, kolegom v práci, prišli o peniaze, či majetok alebo dokonca aj o zdravie ako v klasickej sekte.
Prestali žiť sviatostne aj keď často pristupovali k falošným sviatostiam u dotyčných falošných klerikov. Tu vidíme súvis medzi náboženskou sektou a civilným prípadom falošného agenta, pri ktorom jeho obete sa cítili ako súčasťou života v utajení, ale zdánlivo ako keby skutočnými členmi veľkého diela ochrannej agentúry.
Záver
Falošní klerici sú ako falošní agenti – nemajú skutočnú právomoc od Boha a ani od štátu – vykonávajú navonok rovnaké funkcie ako tí v oficiálnom úrade, ale v skutočnosti ich nevykonávajú – páchajú zločiny proti Bohu i ľuďom – trest za ich neprávosti ich postihne niekedy už za života a inokedy po smrti
Zdá sa, že politická kríza (slovenská, európska aj svetová) má blahý vplyv na potenciu tvorcov politického gýču. Tí zažívajú v posledných mesiacoch priam erupciu tvorivej činnosti. Stačí spomenúť mená ako Dzurinda, Heger, Danko alebo dokonca Šimko a ani jedno oko milovníka nasladnutých politických evergreenov nezostane suché.
V nedeľu bola táto hitparáda obohatená o skutočnú klasiku politickej trápnosti – Františka Mikloška.
Zdroj: youtube.com
Predseda KDH Milan Majerský najprv v nedeľu vydráždil napätie v radoch svojich priaznivcov oznámením, že KDH predstaví v pondelok novú posilu. V relácii televízie TA3 však poskytol napätým milovníkom demokratického kresťanstva a kresťanskej demokracie aj návod, ako dopredu uhádnuť, o koho by malo ísť: „Ide o veľkú osobnosť z konzervatívneho sveta“. A aby úbohí diváci netápali v temnotách, tak ešte našepkal, že to bude „bývalý, respektíve aj súčasný politik“.
Predstaviť ho malo KDH v pondelok na tlačovej konferencii, avšak ako to už býva v atmosfére svadobného očakávania, nevesta nevydržala a všetko svojim kamarátkam prezradila. Tou „veľkou osobnosťou konzervatívneho sveta“ bude František Mikloško. Aj on, podobne ako jeho nešťastný a neúspechmi ošľahaný bývalý kolega Ivan Šimko, sa vracia do rodnej strany, aby tam zrejme ako ľahká brigáda na Kryme, vyrazil do útoku posledného.
O analýzy, ovácie a spomienky starých bojovníkov za demokratické kresťanstvo, v kruhoch do slniečkova opálených, určite nebude núdza. Nám ostatným sa však na pery derie nástojčivá otázka: Čo je na Františkovi Mikloškovi konzervatívne? Otázku „veľkej osobnosti“ ponecháme bokom, veď každá firma alebo škola má v letákoch a školských časopisoch uvedené nejaké „veľké osobnosti“. V dobe ako je naša, keď sa štátom vyznamenanou „veľkou osobnosťou“ môže stať aj transsexuálny diskdžokej, určite nebude o „osobnosti“ núdza.
Ale konzervatívna? Práve František Mikloško, ktorý pobehuje po Vatikáne s ultraliberálnou prezidentkou Čaputovou a lesbou Radkou? Mikloško, ktorý v relácii Do kríža hovorí, že kresťania niečo dlhujú tzv. LGBT ľuďom a naznačuje ochotu akceptovať ich štátom potvrdené zväzky? Mikloško, ktorý neváha dokončiť túto sériu liberálnych trápností účasťou na debate v bratislavskej homosexuálnej reštaurácii Tepláreň za účasti LGBT luteránskej farárky Polckovej a opäť lesby Radky?
Sú dve možnosti, ako pochopiť tento nešikovný marketingový ťah KDH: buď sa teraz pred voľbami začne František Mikloško tváriť, a teda opäť pretvarovať, o niečo konzervatívnejšie (teda v intenciách toho, keď sa na „konzervativizmus“ hrajú kresťanskí liberáli), alebo to má byť definitívna rezignácia KDH na akékoľvek, aj stopové prvky konzervativizmu a finálne prihlásenie sa k aktuálnej európskej kresťanskej demokracii. Čiže vlastne k umiernenému progresivizmu s dizajnom v tvare kríža.
Tak či onak, to všetko už budú vzhľadom na reálnu politickú moc zrejme len abstraktné úvahy, pretože potenciál KDH dostať sa do parlamentu, nieto ešte k moci, je krajne mizivý. Utešovať sa predvolebnými prieskumami, ako to bolo pri minulých voľbách, sa evidentne nevypláca. A to kvôli tomu, že sú väčšinou zmanipulované. Ale to by už mohlo KDH za tých 30 rokov vegetovania na politickom parenisku vedieť.
Je však možné, že motyka vystrelí. V tom prípade nám hrozí desivá perspektíva, že František Mikloško sa stane opäť trvalou súčasťou slovenského parlamentného cirkusu, ako tomu bolo v minulosti takmer 25 rokov. A ani to by však nebolo to najhoršie. Po tom, čo sme videli za posledné tri roky je zrejmé, že konkurencia medzi generátormi trápností je taká veľká, že nejaké veľké prekvapenia v tomto smere už nemožno očakávať.
Avšak najhoršie je, že jeho hlavnou úlohou v prípade úspechu by mohlo byť pomáhanie pri presadzovaní „konzervatívnych“ ústupkov voči LGBT globalizmu na Slovensku. Skrátka, dať im trochu toho „kresťanského“ náteru, aby sa slovenskí kresťania mohli radovať, že vlastne vybojovali s progresívcami a eurobyrokratmi poctivý „konzervatívny“ boj a niečo uhrali. Na čele so starým bardom slovenského „konzervativizmu“ – liberálom Františkom Mikloškom.
BM
Zdroj: SME, Pravda, Postoj, Aktuality.sk, ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com
Róbert Kaliňák sa verejne priznal, že keď boli zmanipulované hlasy (väčšina hlasovala za vstup do EU), tak úmyselne s tým nič neurobil, aby tým nezabránil vstúpiť Slovensku do EU
-Strana Smer-SSD dlhšie naznačuje, že má obavy z manipulácie predčasných volieb. Člen predsedníctva R. Kaliňák v relácii nepovedal konkrétny dôkaz, ako by mali byť voľby manipulované. Spomenul referendum o vstupe Slovenska do EÚ, o ktorom boli podľa neho pochybnosti pre volebnú účasť. Dve hodiny pred zatvorením volebných miestností bola podľa neho účasť menej ako 50 % a ku koncu viac ako 50 %. Na otázku, prečo nedal tieto pochybnosti neskôr, keď bol minister vnútra, preveriť odpovedal nasledovne: „Nechcel som, aby bol spochybnený náš vstup do EÚ.“
Stovky pútnikov putujú do benediktínskeho kláštora pre rehoľné sestry na vidieku v Missouri v posledných dňoch po tom, čo sa minulý týždeň na sociálnych sieťach začali šíriť správy, že nedávno exhumované pozostatky afroamerickej zakladateľky kontemplatívneho rádu zdajú byť neporušené, štyri roky po jej smrti, keď bola pochovaná v jednoduchej drevenej rakve.
Sestra Wilhelmina Lancaster, OSB, založila v roku 1995 vo veku 70 rokov Benediktínske sestry Márie, Kráľovnej apoštolov – najlepšie známe vďaka svojim gregoriánskym chorálom a albumom klasických katolíckych chválospevov , čím opustila komunitu Oblátskych sestier z Providence.
Známa svojou oddanosťou tradičnej latinskej omši a vernosťou benediktínskej kontemplácii a Liturgii hodín, zomrela vo veku 95 rokov 29. mája 2019 na slávnosť Nanebovstúpenia Pána. Zhruba o štyri roky neskôr, na slávnosť Nanebovstúpenia v latinskom obrade, sa abatyša a sestry rozhodli preniesť jej telo na miesto posledného odpočinku v kláštornej kaplnke, čo je dlhoročný zvyk.
Sestry benediktínky v očakávaní, že nájdu kosti, namiesto toho vykopali rakvu so zjavne neporušeným telom, hoci telo nebolo zabalzamované a drevená rakva mala v strede prasklinu, ktorá prepúšťala vlhkosť a špinu na neznámy dlhý čas počas týchto štyroch rokov.
„Myslíme si, že je prvou Afroameričankou, ktorá bola nájdená neporušená,“ povedala súčasná abatyša komunity Matka Cecilia, OSB. Jej úlohou ako predstavenej kláštora bolo najprv preskúmať, čo je v rakve.
Telo bolo pokryté vrstvou plesne, ktorá narástla v dôsledku vysokej úrovne kondenzácie v prasknutej rakve. Napriek vlhkosti sa v priebehu štyroch rokov rozpadlo len málo z jej tela a nič z jej habitu. Šok v komunite, ktorá sa zhromaždila, aby ju exhumovala bol veľký.
„Najskôr som si pomyslela, že si to iba predstavujem, že som videla úplne celú, neporušenú nohu, povedala abatyša. „Tak som sa znova pozrela ešte pozornejšie.“
Keď sa znova pozrela, nahlas zakričala: „Vidím jej nohu!“
„Chcem povedať, že celý čas bol prítomný pocit, že to robí Pán,“ povedala. „Práve teraz potrebujeme nádej. Potrebujeme to. Náš Pán to vie. A ona bola takým dôkazom nádeje.“
Katolícka cirkev má dlhodobú tradíciu takzvaných „neporušených svätých“, z ktorých viac ako sto bolo blahorečených alebo kanonizovaných. Svätí sa nazývajú neporušenými, pretože roky po ich smrti sú časti alebo dokonca celé ich telá imúnne voči prirodzenému procesu rozkladu. Aj pri moderných balzamovacích technikách podliehajú telá prirodzeným procesom rozkladu.
Podľa katolíckej tradície neporušiteľní svätí vydávajú svedectvo o pravde o vzkriesení tela a živote, ktorý má prísť. Neprítomnosť rozkladu tela sa tiež považuje za znak svätosti: život v milosti žitý tak blízko Kristovi, že hriech a jeho skazenosť neprebieha typickým spôsobom, ale je zázračne zadržaný.
Krásne znamenie
Povesti o povodni, ktorá otvorila hrob, a o tom, že sestry uprostred noci skúmajú rakvu baterkou, sú veľmi zveličené, povedala abatyša.
„Musela som mať baterku, pretože v tmavej trhline naozaj nevidíš ani pri slnku. Myslela som si, že vidím nohu, ale len som sa odmlčala, pretože, viete, nepozeráte sa do rakvy každý deň,“ rozprávala. „Takže je tu akýsi pocit malého zaváhania – čo uvidím?“
Pamätajúc na prasklinu a špinu v rakve, sestry opatrne vybrali telo. Kostrové pozostatky mali vážiť asi 20 libier. Namiesto toho sestry dvíhali telo, ktoré podľa ich odhadov vážilo „80 až 90 libier,“ povedala abatyša.
Sestry vytvorili informačný list, aby odpovedali na otázky o exhumácii.
„Nielenže jej telo bolo v pozoruhodnom zachovalom stave, jej korunka a kytica kvetov boli vysušené na mieste; sviečka so stuhou, jej kríž a ruženec boli neporušené,“ informovali sestry.
„Ešte pozoruhodnejšie bolo úplné zachovanie jej svätého habitu, vyrobeného z prírodných vlákien, za ktorý tak energicky bojovala počas celého svojho rehoľného života. Jej závoj bol dokonale neporušený, zatiaľ čo obloženie rakvy, vyrobené z podobného materiálu, bolo úplne poškodené a preč.“ Abatyša Cecilia zdôraznila, že zachovanie habitu je veľkou časťou toho, čo považuje za zázračné, pretože tento habit je „krásnym znamením, že tento život nie je všetko, čo existuje“.
„Ľudia nás vidia a je to ako ‚Och, ona je sestra, ó, nosí to, pretože dáva svoj život, verí v Boha. Možno by som mal premýšľať o Bohu,“ povedala a poznamenala, že tento habit je „znamením vecí, ktoré prídu, nadprirodzeného a nášho posledného konca: neba, pekla, očistca.“
„To nie je možné,“ povedala o tele sestry. „Boh je skutočný. Chránil toto telo a tento habit, aby roznietil našu vieru, aby ju znovu zapálil, aby priviedol ľudí späť k viere.“
Čo bude nasledovať?
„Čo sa ma urobiť s neporušeným telom? Neviete to vygoogliť.“ Abatyša Cecilia hovorí, „tak sme začali so základmi, len sme ju očistili horúcou vodou, pretože povlak na jej tvári bol v podstate maskou hustej plesne.“
Tento proces, ako aj pôsobenie vzduchu spôsobili, že telo stratilo časť, ale nie všetok svoj objem, a v dôsledku toho došlo aj k stmavnutiu pokožky. Sestry zatiaľ vytvorili voskovú masku na tvár sestry Wilhelminy. Jedno z jej očí – zistilo sa, že obe stále existujú, spolu s mihalnicami a obočím – bolo zapadnuté ťarchou špiny v rakve. Sestry jej natreli voskom aj ruky.
Telo bude uložené v kaplnke sestier do 29. mája, kedy sestry plánujú ružencovú procesiu. Po procesii bude telo sestry Wilhelmíny zabalené do obalu zo skla pri oltári sv. Jozefa v kaplnke, aby „privítalo jej rastúci počet oddaných“, uvádza sa v informačnom liste sestier.
Katolícki pútnici už prichádzajú
Odkedy minulý týždeň začali kolovať textové správy a príspevky na sociálnych sieťach s obrázkami neporušeného tela, stovky pútnikov už cestovali za neporušenou sestrou, niekedy z veľkej diaľky z Kentucky, Illinois alebo blízko z Missouri, aby sa pri nej pomodlili a lepšie spoznali túto ženu, o ktorej si mnohí myslia, že má hlbokú svätosť.
„Bolo to nádherné,“ povedala Mary Lou Enna, 86-ročná, pútnička, ktorá prišla so synom a jeho manželkou z neďalekého Kansas City, vzdialeného približne 45 minút jazdy. „Najskôr to bolo trochu neskutočné. Ale keď som sa na ňu len pozerala, začali mi tiecť slzy a ja som vedela, že je to skutočné a veľmi, veľmi zmysluplné..bolo to niečo, pri čom som chcela byť.“
Royce Hood moderuje katolícku rozhlasovú reláciu v Illinois. Spolu s manželkou Elise zbalili svojich šesť detí do auta, aby sa prišli pozrieť, čo sa deje. „Mám pocit, že ľudia sú ako: ‚Wow, toto potrebujeme práve teraz‘,“ povedal.
„Vo svete je toľko chaosu a temnoty.“ Myslím si, že Boh nám dáva malé milosti, aby nám pripomenul, čo príde a čo nás čaká.“ „Milujeme našu vieru,“ dodala Elise Hoodová. „Zdalo sa mi nereálne prísť a vidieť, byť s a dotknúť sa sestry, ktorá je neporušená. Aké požehnanie mať túto príležitosť pre nás a pre naše deti to vidieť a byť svedkom.“ Ava Hood, povedala, že bola ohromená. Jej brat Augustín súhlasil. „Dlho kľačali a len sa modlili,“ povedala ich matka a dodala: „Stále mi z toho behá mráz po chrbte. Všetko, čo praktizujeme vo svojom každodennom živote viery, môžeme prísť sem a len to cítiť a vidieť.“
Tento pohľad bol nemenej úžasný aj pre Ricka Ennu, ďalšieho pútnika z Kansas City.
„Bolo to zázračné vidieť jej telo v perfektnom stave, keď bolo takmer štyri roky v hrobe,“ poznamenala Enna (61). „Vo svete, ktorý práve teraz zápasí s toľkými falošnými bohmi, vidíme záblesky dôkazov, že Boh je tam,“ povedal. „Tí z nás, ktorí sú verní, nepotrebujú dôkazy, ale keď ich vidíme, vieme to.“
Dodal: „Toto sa nevidí veľmi často.“
Joe a Tanya Schultz a ich deti sa viezli osem a pol hodiny z Louisville v štáte Kentucky v karavane s príbuznými zo Springfieldu v štáte Missouri, aby sa modlili pred telom sestry Wilhelminy.
„Je to veľký zázrak,“ povedala Tanya Schultzová, ktorá sa dotýkala ruženca a škapuliara a rukou svojho batoľaťa tela sestry.
„Je to uveriteľné a neuveriteľné zároveň,“ dodal Joe Schultz pri pohľade na telo.
„Keďže je tradičnou rehoľníčkou v tejto dobe, keď je prenasledovaná tradičnosť, chceli sme byť pri tom prítomní a prosiť ju o príhovor v Cirkvi, pretože má pravdepodobne veľkú moc príhovoru za nás, našu rodinu, naše povolanie.“ Očami svojej katolíckej viery abatyša vidí v uchovaní tela sestry Wilhelmíny to isté posolstvo. „Nebo je skutočné. Vzkriesenie je skutočné. Najmä v týchto časoch v Cirkvi a vo svete,“ povedala. „Majte nádej,“ prosila. „Boh je stále tu. Stále počuje naše modlitby. Stále počúva. Stále nás miluje.“
Aj keď Cirkev neposúdila prípad sestry Wilhelmíny za zázračný a stav tela ešte nebol vyhlásený za neporušený – ani nebol schválený dôvod na kanonizáciu zakladateľky – sestry z jej komunity aj návštevníci, ktorých to prilákalo do kláštora, súhlasia s tým, že v Gower, Missouri, sa deje niečo nenormálne.
„Verte,“ uzavrela abatyša Cecília. „Život nekončí, keď vydýchneme naposledy: začína.“
„A toto je ten druh zázraku, ktorý nám to pripomína.“
Ešte si pamätám ako sa hrdo bil a to doslovne na ulici, keď ho policajti museli krotiť, lebo že vraj mu záleží na konzervativnych princípov a dnes je na kandidátke liberálov? sas.sk/…14/saska-predstavila-top30-svojej-kandidatky/obsah
To je ako s denníkom “Postoj.sk”, ktorí v názve majú “konzervatívny”, ale blogeri si tam píšu liberálne články a redakcia to má na háku.
alebo ked si zvolili KDH-áci za predsedu strany A.Hlinu, tak si naivne mysleli, že bude bojovať za ich akože konzervatívne návrhy a čo urobil?! To isté, čo jeho predchodcovia na čele strany (KDH): úmyselne navrhoval tak, aby to nakoniec neprešlo. Čo mohol, to pokazil a keď konečne si ľudia dali “ružové okuliare” dole a zistili, aký je Hlina zbytočný, tak radšej utiekol do SaS, kde síce bude užitočný, ale na ešte väčšie rozvrátenie spoločnosti.
tvfilmvideohudba.wordpress.com 