Denník Politico sa pustil do vlastného vyšetrovania kauzy Katargate. Kto nevie, o čo ide, tu je link (TU).
Ich vyšetrovanie poukázalo na predbežne minimálne 300 prípadov pokusov o manipuláciu hlasovania na pôde Európskeho parlamentu. Politicky korektne sa tomu hovorí lobing. V právnej reči korupcia. Išlo totiž vždy buď o finančnú kompenzáciu za spôsob hlasovania alebo poskytnutie inej nenáležitej výhody.
Ide o vážnu ranu pre inštitúciu Európskeho parlamentu a aj jednotlivým poslancom, ktorí v daných prípadoch hlasovali s väčšinou. V linku uvedenom vyššie sú dostupné aj jednotlivé dokumenty. V hlasovaniach, kde sú vyjadrené podozrenia z korupcie, nájdete aj zástupcov zo Slovenska.
Táto téma je tesne pred voľbami do Európskeho parlamentu nanajvýš zaujímavá. Niektorí europoslanci dokonca volajú po reforme inštitúcie.
Najzaujímavejší je prípad „vybavenej“ pozitívnej medializácie Mauretánie, ktoré dokoca zasiahlo do manipulácie Sacharovovej ceny. Ide o obdobu Bielej vrany na európskej úrovni.
Kto chce ísť za europoslanca? Motivácie môžu byť dve. Reformovať alebo si nie úplne legálne privyrobiť.
Zatiaľ, čo Marček s ľuďmi pred Úradom vlády obhajovali súčasnú vládu, tak si ani nevšimli, že v EU parlamente rozhodovali o Slovensku, koľko peňazí bude musieť zaplatiť pre neželaných migrantov a koľkých bude musieť prijať. Taktiež digitalizácia zdravotníctva (ID) a navýšenie daní.
Brusel, 15.12.2023 ( CNA, Alexander Folz ) – Európsky parlament schválil 13. decembra Nariadenie o európskom rodičovskom certifikáte. To liberalizuje tradičný pojem rodiny a rodičovstva. Jeho odhlasovanie narazilo na odpor aktivistov za právo na život aj združení rodín. Vincenzo Bassi, prezident Federácie katolíckych združení rodín v Európe (FAFCE) zdôraznil, že členské štáty by sa mali v Rade Európy postaviť proti návrhu Európskeho parlamentu a povedal: „Parlament jednoznačne porušuje princíp subsidiarity tým, že v tomto ignoruje výlučnú kompetenciu členských štátov a ich výslovné odsúdenie praxe nájomného materstva.“
Podľa výnosu by rodičovstvo akceptované v jednom štáte EÚ muselo byť automaticky uznané v celej EÚ! Teda napríklad osobu, ktorá vychováva dieťa vynosené náhradnou matkou a žije v inom často homosexuálnom vzťahu. Štát nemusí uznať materstvo iba z veľmi prísne definovaných dôvodov, napríklad kvôli zachovaniu „verejného poriadku“. To by platilo nezávisle od toho, ako bolo dieťa splodené, narodené, či akého druhu je rodina dieťaťa.
Nariadenie rozširuje pojem „rodičovstvo“ ponad národne definované kategórie o pôvode. Tým sa jednotne zákonne uznávajú právne následky pôvodu legálne nadobudnutého „rodičovstva“ vrátane náhradného materstva vo všetkých štátoch EÚ.
Nariadenie však jasne kritizuje „Akcia za právo na život“ (ALfA): „Prijatie nariadenia je veľmi problematické. Na jednej strane dovoľuje uznanie detí vynosených náhradnou matkou. Súčasne sa tu pojem „rodičovstvo“ rozširuje na rôzne formy vzťahov medzi deťmi a dospelými!“
Predsedníčka akcie ALfA Cornelia Kaminski zdôraznila: „Rodičovstvo si nemožno kúpiť! Nariadenie EÚ obmedzuje samostatnosť členských štátov v oblasti definovania rodiny podľa vlastného chápania práva. Tu sa prekračuje princíp subsidiarity, ktorý výslovne predpokladá, že úpravy ako uznanie vzťahov v partnerstve a vzťahov k deťom si môžu členské štáty suverénne určovať sami. Výnos tiež ohrozuje blaho detí tým, že rodičovstvo odlučuje od biologického pôvodu detí. Deti z dohody o nájomnom materstve by sa tak mohli predávať ako veci!“
ALfA ďalej zdôrazňuje ťažkostí detí, ak chcú zistiť svoju pravú identitu a svoj pravý pôvod, ak sa rodičovstvo odkláňa od ich biologického pôvodu.
Angelika Mitterrutznerová, viceprezidentka FAFCE to komentovala slovami. „Väčšina poslancov Európskeho parlamentu sa dnes vzdáva zasadzovania sa za ľudskú dôstojnosť a využíva hranice prekračujúce rodičovstvo a to proti princípu subsidiarity.“ Konečné rozhodnutie o návrhu vydá Rada Európy, kde sa vyžaduje jednohlasné schválenie, aby nariadenie nadobudlo platnosť Zostáva dúfať, že tam tento návrh neschvália!“ ako uvádza ALfA.
Saláma, pod ktorou sa bude pomaly strácať údajná suverenita aj „kultúrna autonómia“ Slovenska a vychádzať na povrch čistá spektakulárnosť neustáleho zaklínania sa suverenitou v rámci EÚ, sa pomaly a nezadržateľne krája ďalej. Ako bolo kedysi povedané ústami jedného politického analytika, predstava štátnej suverenity v rámci EÚ je konceptuálny idiotizmus. A my dopĺňame, že ešte finta na dezolátnych voličov.
Ilustračný obrázok, zdroj: needpix.com
Ako v praxi vyzerá stav, keď má cap pocit, že sa najedol a kapusta pritom zostala celá, to mohli pozorovať diváci napríklad včera v Bruseli, kde sa Viktor Orbán najprv staval proti začatiu prístupových rokovaní s Ukrajinou, aby následne ukončil celý cirkus odchodom zo sály so slovami, že „nechce narúšať jednotu hlasovania“. No a podobnú neohrozenosť môžeme predpokladať aj u slovenských „orbánov“, ktorí navyše tomu maďarskému nesiahajú ani po pás.
Ako to bude ďalej s väčšinovým odporom Slovákov voči LGBT sobášom a adopciám (viac ako 60 %), to sa ukáže možno už čoskoro. Europarlament totiž včera, vo štvrtok 14. decembra, podporil uznanie LGBT rodičovstva v celej EÚ bez ohľadu na to, ako bolo dieťa počaté, ako sa narodilo alebo do akej rodiny patrí.
Za správu, ktorá podporovala návrh Eurokomisie, ktorý má zabezpečiť, že keď rodičovstvo stanoví krajina EÚ, ostatné členské štáty ho musia uznať, hlasovalo 366 poslancov, 145 bolo proti a 23 sa zdržalo hlasovania.
Z tých slovenských boli za europoslanci Vladimír Bilčík (nezaradený, EPP), Michal Wiezik, Martin Hojsík (PS, RE), Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezaradená, RE) a Eugen Jurzyca (SaS, ECR). To samozrejme neprekvapí, pretože ide o ľudí, pre ktorých liberálna a progresivistická agenda predstavuje jednu zo zásadných priorít.
Avšak ako typická ukážka boja za slovenskú „suverenitu“ sa ukázala Monika Beňová (Smer-SSD, nezaradená), ktorá sa s už osvedčenou dvojtvárnosťou zdržala hlasovania. A to nám pritom včera kolovali po internete videá, v ktorých neohrozená Monika „naložila“ orgánom EÚ kvôli Špeciálnej prokuratúre. Lenže sú témy a potom témy.
Proti bola jej stranícka kolegyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SSD, nezaradená), ako aj ďalší nezaradený europoslanec Milan Uhrík z Republiky a Ivan Štefanec (KDH, EPP), Miriam Lexmannová (KDH, EPP) a Peter Pollák (Slovensko, EPP).
Tému uznávania povinného LGBT rodičovstva na celom území EÚ sme už spracovávali:
preto len v skratke o čo v konečnom dôsledku pôjde a v čom spočíva celá finta. Krajiny EÚ si budú môcť „suverénne“ uzákoniť, aké manželstvo uznávajú, ale budú musieť uznať napr. LGBT manželstvá, čiže „rodiny“ uznané v iných štátoch EÚ, a predovšetkým deti patriace týmto „manželom“. Čo to v praxi znamená?
Pokiaľ sa nejaký slovenský občan „zosobáši“ so zahraničným občanom rovnakého pohlavia v inom štáte EÚ – Slovensko musí tento sobáš uznať, so všetkými právami a nárokmi rodiča. Pokiaľ mal tento slovenský občan pred týmto „sobášom“ dieťa a nový partner ho adoptuje v rámci EÚ, tak Slovensko musí túto adopciu uznať.
Celý výklad danej smernice Európskej komisie je sformulovaný tak, že umožňuje práve uvedený postup. Portál Euractiv.sk nás informuje:
„Pri stanovení rodičovstva na vnútroštátnej úrovni sa členské štáty môžu rozhodnúť, či napríklad prijmú náhradné materstvo, ale uznať rodičovstvo stanovené inou krajinou EÚ budú musieť bez ohľadu na to, ako bolo dieťa počaté, ako sa narodilo alebo v akej rodine žije.
Členské štáty budú môcť neuznať rodičovstvo, ak je to zjavne nezlučiteľné s ich verejným poriadkom, ale iba v presne vymedzených prípadoch, aby sa vylúčila diskriminácia, napríklad detí rodičov rovnakého pohlavia.“
A vo vyhliadke je ešte možno aj sobášna turistika. Veď to poznáme, pôjde o solidaritu s utláčanými. Stačí, aby susedné štáty prijali legislatívne opatrenia v rámci solidarity s utláčanými LGBT pármi z iných štátov EÚ, začali ich „sobášiť“ a domov sa nám už vrátia páry, ktoré Slovensko bude musieť uznať ako „rodinu“.
Podľa portálu Euractiv.sk však ešte zďaleka nie je vyhrané, pretože „aby boli pravidlá záväzné, budú ich musieť schváliť všetky členské štáty. To v súčasnosti nie je veľmi pravdepodobné, keďže ich môže vetovať iba jedna krajina, napríklad Maďarsko alebo Slovensko.“
To však len dovtedy, kým platí v EÚ právo veta. No a na tom sa už predsa tiež pracuje.
BM
Zdroj: euractiv.sk, titulný ilustračný obrázok, zdroj – needpix.com
Podle očitých svědků zákonodárkyně zemřela na infarkt v Bruselu, když zrovna se chystala do Evropského parlamentu, pro který připravovala obsáhlý spis o skandálu šéfky Evropské komise Ursuly von der Leyen souvisejícím s jejími dôvernými kontakty se společností Pfizer a ohledně dodávek vakcíny proti COVID-1. Rivasi si nikdy předtím nestěžovala na problémy se srdcem.
Byla horlivou zastánkyní transparentních financí a prosazovala myšlenku, že veškeré informace Evropské komise o nákupu vakcín by měly být zpřístupněny široké veřejnosti.
tvfilmvideohudba.wordpress.com 