Havana, 20.9.2020 (kath.net/Päpstliche Missionswerke/ Fides) 028 824 – V nedeľu 25. septembra sa na Kube bude konať referendum o novom zákone o rodine, ktoré je výsledkom dlhého procesu vypracovávania. Národné zhromaždenie povýšilo nový právny kódex na úroveň zákona, ktorý už uverejnili vo vestníku a bude aj predmetom referenda. Ak ho schváli väčšina občanov, vstúpi zákon do platnosti už nasledujúci deň. Ak väčšina povie „nie“ zostane v platnosti kódex z r. 1975.
Pri tejto príležitosti potvrdili kubánski biskupi príslušné kritériá a smernice Katolíckej cirkvi, ktoré vyjadrili už aj za iných okolností. Za pozitívne prvky textu považujú zvlášť rozhodnosť odsúdiť násilie v rodine, identifikáciu a práva starých rodičov, ako aj úpravu starostlivosti o seniorov, postihnutých a chránených osôb. Zhoda panuje aj v oblasti ochrany práv dieťaťa najmä u osôb v ťažkej situácii alebo tehotných žien.
Biskupi však poukazujú aj na aspekty kódexu, ktoré sa nezhodujú s princípmi, hodnotami a náboženským presvedčením kubánskeho ľudu. Vo svojom posolstve biskupi napísali: „Pre kubánsku rodinu nie je prospešné aplikovať kritériá tzv. ´ideológie gender´, ktorá je základom mnohých návrhov.“
Biskupi odmietajú aj možnosť, aby maloleté deti mohli bez súhlasu rodičov sami rozhodovať o nezvrátiteľných klinických a chirurgických zákrokoch na zmenu identity, na ktorú nie sú pripravené. Ďalej biskupi kritizujú adopciu detí pármi rovnakého pohlavia, techniky umelého oplodnenia a posmrtné umelé oplodnenie. Za „eticky neprijateľné“ považujú aj nájomné materstvo, keď žena odnosí dieťa pre iné osoby a píšu: „Manželstvo muža a ženy, ktoré je prirodzeným základom rodiny, nemôže byť nahradené niečím iným ani znetvorené, aby tak ustúpilo iným právne skonštruovaným formám! Pôvodný plán Stvoriteľa je opísaný v Knihe Genesis a táto zjavená pravda je oporou viery všetkých kresťanov. Sme sklamaní, že tieto aj iné návrhy, ktoré spoločnosť spochybňuje, a ktoré sa teraz predkladajú v referende, majú zostať nezmenené!“ píšu kubánski biskupi. Zdôrazňujú tiež, že oficiálna kampaň, ktorá prezentuje text ako vhodný, využila všetky dostupné médiá, zatiaľ čo na dobre pripravené hlasovanie je potrebné množstvo informácií, aby občania mohli urobiť vlastné rozhodnutie. Informácie, ktoré plynú jedným smerom bez protiváhy, pôsobia ako podmienený faktor a hlasovanie z toho vychádzajúce nutne a nevyhnutne vyjadrí iba podmienenú vôľu.“
„Apelujeme na svedomie a zodpovednosť vás – všetkých Kubáncov – či veriacich alebo nie – aby ste pri hlasovaní mysleli na to, čo vám prikazuje vaše svedomie, vaša viera, vaše presvedčenie a zásady. A pritom nemyslite iba na súčasné, ale aj na budúce generácie a na duchovné a materiálne blaho všetkých Kubáncov! Prosíme o príhovor Božej Matky, aby sme osvietení Duchom Svätým dokázali urobiť to najlepšie rozhodnutie pre súčasnosť a budúcnosť detí tohto národa!“
Mexiko 30. decembra 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP – Matias Delacroix)
Mexiko schválilo na núdzové použitie trojdávkovú kubánsku vakcínu Abdala proti ochoreniu COVID-19. Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA
Na snímke zdravotníčka naťahuje do injekčnej striekačky kubánsku vakcínu Abdala proti ochoreniu Covid-19
O schválení tejto očkovacej látky rozhodla Federálna komisia na ochranu pred zdravotnými rizikami (COFEPRIS) v stredu, píše na svojej webovej stránke denník El País. Trojdávková vakcína Abdala podľa komisie spĺňa požiadavky v oblasti “kvality, bezpečnosti a účinnosti”.
Abdala je už desiatou očkovacou látkou, ktorú mexické úrady používajú na očkovanie svojho obyvateľstvo voči šíriacemu sa koronavírusu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) túto kubánsku vakcínu na núdzové použitie ešte neschválila.
Kuba svoju domácu vakcínu na núdzové použitie schválila v júli tohto roka. Išlo o prvú očkovaciu látku vyrobenú v oblasti Latinskej Ameriky, pripomína DPA. Kuba takisto vyvinula ďalšie dve vakcíny, ktoré ešte WHO neschválila – očkovacie látky Soberana 2 a Soberana Plus.
Vakcínu Abdala už na núdzové použitie schválili i v Nikarague, vo Venezuele a vo Vietname.
Havana 14. júla 2021 (HSP/Foto:SITA/AP-Marta Lavandier)
Tretí deň masívnych nepokojov: ulice Kuby zachvátilo násilie. Pod tlakom ekonomických následkov pandémie, sankcií, tiež manipulácie Spojených štátov a ich spojencov začali obyvatelia Kuby masívne podporovať zmenu politického režimu. Procesy na Kube sú dnes riadené a od začiatku boli nasmerované k občianskej vojne
Demonštranti mávali kubánskymi vlajkami počas zhromaždenia v utorok 13. júla 2021 v Miami
Kuba je ostrov, bolo pomerne jednoduché ho izolovať. Kubánske námorníctvo obsadilo a kontroluje hlavné morské prístupové uzly od najbližšej pevniny, to znamená od pobrežia Spojených štátov a Bahám na severe a severo-východe, mexického ostrova Cozumel na západe, od pobrežia Jamajky na juhu a od pobrežia Haiti na východe. Vláda zrušila všetky medzinárodné lety na Kubu a včera, v druhý deň masívnych nepokojov, odpája lokálne – podľa potreby – obyvateľstvu elektrinu a internet vypla úplne, čím odrezala akýkoľvek vplyv okolitého sveta. Na ostrove sú však americkí novinári a nejaké informácie predsa len na povrch presakujú.
Situácia na Kube je zložitá z každého pohľadu. Kuba je ostrov, na ktorom žije cca 12-miliónov obyvateľov a je plne závislá na vlastnej produkcii a na spolupráci s pár spriaznenými krajinami, s ktorými obchoduje. Je stále tak staromódna, že ešte aj v dnešnom modernom svete niektoré komodity bartruje. Jej ekonomika má samozrejme svoje svetové produktové endemity, ako sú napr. najkvalitnejšie a najdrahšie cigary na svete alebo slávny kubánsky rum. Tiež je významným svetovým producentom ovocia, tabaku a trstinového cukru. To sú však, s výnimkou hádam iba cukru, všetko komodity, ktoré dnes podliehajú recesii. Iba pred pár dňami som v Mexiku kupoval kubánske pomaranče v akciii v prepočte za 33 eurocentov za jeden kilogram. Koľko dostal za kilo kubánsky farmár, ktorý ich dopestoval, je pravdepodobne absurdná suma. Ďalším problémom je stále sa zvyšujúci ekonomický tlak Spojených štátov a Európskej únie prostredníctvom sankcií. Tie sú pre Kubu doslova vražedné. Keď si k tomu prirátame rovnaký globalizačný tlak vyvíjaný spojencami na tradičných kubánskych partnerov – posledné väčšie bašty starého typu socializmu v Latinskej Amerike, Peru a Venezuelu, tak je pomerne pochopiteľné, že svet sa stal za posledné štvrťstoročie pre konzervatívneho socialistu – Latinoameričana – pomerne nehostinným miestom. Inými slovami, svet sa rýchlo mení, ovplyvňujú ho sociálne siete a sú to práve mladí Kubánci, ktorí chcú žiť moderným spôsobom života. A konzervatívna Kuba jednoducho globalizačný tlak nedokáže uniesť. A pandémia so svojimi ekonomickým pozadím vývoj na Kube iba urýchlila.
Bolo viac-menej očakávateľné, že Kubánci, zvyknutí na isté sociálne výhody od vlády, sa v čase pandemickej krízy postavia proti vláde komunistickej strany. Kubánsky socializmus zomiera a ak by som mal situáciu na Kube trefne nazvať, tak by som povedal, že kubánsky socializmus sa stáva ďalšou, tentokrát celoštátnou obeťou pandémie.
Dnešná situácia na Kube sa vzhľadom na historicko-revolučné udalosti Kuby, po ktorých sa dostal k moci Fidel Castro,⁰ dá správne nazvať aj kontrarevolúciou, pretože odporcovia režimu Kuby sú dnes v uliciach márovaní polomilitantnými skupinami tzv. Revolucionárov, prívržencov ideálov starej Kubánskej revolúcie z čias Ernesta Che Guevaru a Fidela Castra.
Súčasní kontrarevolucionári, teda miestne obyvateľstvo, požadujúce pád vlády:
Situácia na Kube je momentálne dosť neprehľadná. Na veľa miestach zasahujú záchranné zložky, avšak nálada v krajine je naklonená skôr k pádu vlády Komunistickej strany Kuby, ako k jej pokračovaniu. Kubánska vláda a jej prezident Miguel Díaz-Canel vyhlásili v krajine núdzový stav, nasadili proti revolucionárom silové zložky a armádu. Procesy na Kube sú totiž riadené hlavne zo zahraničia a nálada majority obyvateľstva je aj kvôli tomu výrazne protivládna.
V pondelok 11.7. 2021 sa na tému udalostí na Kube vyjadril aj americký prezident Joe Biden. Podporil kubánsky ľud a jeho túžbu po slobode a úľave od „tragického“ spôsobu riadenia pandémie.
„Podporujeme kubánsky ľud a jeho túžbu po slobode a úľave od tragického spôsobu riadenia pandémie a desaťročí represií a ekonomického utrpenia, ktorým bola Kuba podrobená pod autoritárskym režimom,“ uviedol Biden vo svojom vyhlásení.
Americký prezident dodal, že protesty na Kube sú volaním túžby po slobode. USA „dôrazne“ odsudzujú násilie páchané na demonštrantoch na Kube. „Kubánsky národ statočne háji svoje základné a univerzálne práva. Tieto práva vrátane práva na pokojné protesty a práva na slobodné určovanie vlastnej budúcnosti musia byť rešpektované, „uviedol Biden.
Bidenova reč obletela svet, nielen samotnú Kubu a povzbudila masy. Bola však zavádzajúca, minimálne v tej časti o tragickom spôsobe riadenia pandémie a nasmerovala Kubáncov na ešte väčšiu radikalizáciu. Na Kube totiž prvé nepokoje vznikli tak, že zaostalé obyvateľstvo nemajúc správne informácie zo sveta, si začalo sťažovať na úmrtia približne 1500 ľudí v súvisiacich z pandémiou. Keď to porovnáte iba so Slovenskom, kde zomrelo 13000 ľudí, pričom Kuba má viac ako dvojnásobok počtu obyvateľov, tak pochopíte manipulatívny charakter Bidenovej reči.
Svoj závažný podiel na situácii na Kube má aj bývalá Trumpova administratíva. Trump sa v minulosti okrem iných, geopolitických dôvodov uvalenia sankcií na Kubu, snažil aj získať na svoju stranu voličov Floridy – takmer 2,5 milióna kubánskych emigrantov a ich rodín, dnes už kubánskych Američanov. Jeho rozsiahle sankcie, hlavne na Venezuelu a Kubu spôsobili na Kube nedostatok jedla a základných prostriedkov pre chod krajiny.
Existuje však aj iný pohľad na správanie sa dnešných Američanov. Americké neopodstatnené nároky na Kubu, ich zasahovanie do politiky Kuby a neoprávnené útoky na Kubu sú od doby oslobodenia kubánskeho ostrova Fidelom Castrom až také vypuklé, že sa stali neoddeliteľnou súčasťou americkej dobyvačnej histórie. Fidel Castro sa stal rekordmanom v počte pokusov o atentát na jeho osobu hlavne kvôli Američanom. V prípade dnešnej Kuby sa však stali tieto americké manipulácie viac-menej minulosťou, pretože na Kube dnes žije iba jedna časť Kubáncov. Druhá, približne 2,5-miliónová, komunita Kubáncov hlásiacich sa stále k svojej materskej krajine žije v USA. A práve títo Kubánci, žijúci prevažne v americkom štáte Florida, masívne organizujú a koordinujú prostredníctvom sociálnych sietí súčasnú kontrarevolúciu na Kube.
Je nepochybné, že súčasná americká vláda má prsty v kontrarevolúcii a na medzinárodné právo pritom nehľadí, avšak ťažko v tomto prípade hovoriť, iba o nelegálnom a priamom zasahovaní americkej vlády do vnútropolitických záležitostí Kuby. Dnešní kubánski Američania, ktorí v minulosti nelegálne emigrovali z Kuby a nemohli sa na ňu kvôli socialistickému režimu vrátiť a samozrejme aj ich deti, ktoré sa narodili už v USA, majú stále právo žiadať o prinavrátenie kubánskeho občianstva. A iba zdôrazňujem, že sú dnes obrovskou komunitou žijúcou v USA.
Ak by teda USA zo zákulisia aj riadila pád socializmu na Kube, robí to aj pre práva 2,5 milióna svojich občanov, ktorí boli občianskych práv na Kube v minulosti pozbavení, čo do značnej miery mení pohľad na súčasné dianie. Minimálne z morálneho hľadiska by sa len o nežiaducom zasahovaní v USA na Kube hovoriť v takomto prípade nemalo.
2,5 milióna Kubáncov žijúcich v USA majú totiž právo sa domov vrátiť a ich odňaté občianstvo by im malo byť vrátené. Nie teda všetko hovorí iba v neprospech Američanov – aj cez takýto focus treba vidieť dnešné udalosti na Kube.
Už druhou stranou mince sú fakty, ktoré amerických Kubáncov zvýhodňujú pred okolitým svetom. Počas vlády prezidenta Díaza sa na Kube zmenila aj ústava, ktorá povoľuje investície zahraničných investorov s kubánskym pôvodom.
Kubánci, ktorí emigrovali do zahraničia, sú obvykle schopní ľudia a dokázali sa vo svete presadiť. Oni sami alebo ich deti sa v niektorých prípadoch stali dokonca slávnymi celebritami či vplyvnými americkými politikmi. Aj títo ľudia sú dnes Američania, ktorí tlačia na socialistickú vládu prezidenta Díaza. Napadá mi napr. Marco Rubio, americký senátor s kubánskym pôvodom žijúcim na Floride alebo Ted Cruz senátor Texasu – obaja americkí Republikáni kubánskeho pôvodu. Už kontrarevolučný pokrik odporcov „Vlasť a život“ je dielo kubánskych rapperov Maykela Osorba a El Funkyho, ktorí žijú na ostrove a vznikol v spolupráci s ďalšími hudobníkmi z Miami, ako napríklad Gente de Zona. Ich spoločný silný klip, v ktorom je spálená maľba kubánskeho hrdinu Josého Martího s ukážkami disidentov Hnutia San. Isidro, mali na náladu Kubáncov globálnejší dopad ako predchádzajúce manifesty. Ťažko teda hovoriť iba o zasahovaní americkej vlády pod vedením Demokrata Joa Bidena.
Prezident Diáz sa snaží o liberalizáciu Kuby od začiatku svojho pôsobenia. Uvedomuje si, že Kuba potrebuje svoju „Perestrojku“. Povolil na Kube 200 druhov rôznych podnikateľských aktivít. Vo výrobe povolili malé podniky. V domácej spotrebe je dnes možné kúpiť mnoho nových komodít, ktoré boli predtým zakázané alebo určené len pre turizmus. Ceny niektorých nehnuteľností, hlavne v Havane, sa následkom otvorenia realitného trhu pre cudzincov kubánskeho pôvodu zvýšili osemnásobne. Díazove zmeny ústavy sa týkajú aj voľby prezidenta a viceprezidenta, ktorý môžu byť pri moci maximálne dve volebné obdobia.
Kuba má legálny potrat. Na ostrove takmer neexistujú prejavy rasizmu, dokonca Kuba je svetovým priekopníkom v podpore LGBTI komunít. Dúhové pochody začala pred mnohými rokmi organizovať dcéra Raula Castra, Mariela Castro Espín. Kuba je však závislá na okolitom svete – hlavne na importe produktov potrebných na dôstojný život jej obyvateľstva. Celý neoliberálny svet to vie a napriek tomu s tým kalkuluje.
Záver šetrenia dôvodov súčasného stavu na kube je poskladaný z množstva vecí. Prvou je Trumpova neomalenosť, akou sa v minulosti postavil ku Kube. V snahe zapáčiť sa kubánskym emigrantom odporujúcim režim na Kube a vyhrať tak voľby na Floride, ktorá je z pohľadu volebného výsledku v USA jedna z najdôleźitejších, uvalil na Kubu doslova smrteľné sankcie. Bolo to neprimerané a Trump si chcel udržať víťazné republikánske postavenie v štáte Florida. Prezident Díaz, ktorý sa stal hlavou štátu po odchode Raula Castra z funkcie prvého tajomníka strany, urobil, na kubánske pomery vcelku rozsiahlu liberalizáciu spoločnosti. Okrem zmeny ústavy povolil internet, podporil rozsiahlejšie podnikanie v súkromnom sektore a zabezpečil kubánskym podnikateľom domáce investície do podnikania, napr. v cestovnom ruchu. To všetko, hlavne cestovný ruch však ukončila pandémia a Kuba sa ocitla zrazu v masívnych ekonomických problémoch sama. Cestovný ruch bol jeden z najväčších príjmov štátu. Napriek tomu si Kuba dokázala udržať pomerne malú úmrtnosť na Covid-19, dokonca vyvinula vlastnú vakcínu. Kubánci boli na tom počas pandémie tak zle, že napr. Venezuele zaplatili za pohonné hmoty tým, že poslali počas pandémie do Venezuely celé zdravotné tímy na podporu chorých Venezuelčanov, ktorých pandémia zasiahla viac ako Kubu. Sú to proste chudáci, ktorých nátlaková politika Spojených štátov doslova zničila.
Celú situáciu nádherne pomenoval včera mexický prezident Amlo, ktorý okrem toho, že poslal Kube humanitárnu pomoc, vyhlásil, že ak chce USA Kube naozaj pomôcť, nech okamžite zruší neľudské sankcie, ktoré Kubu zabíjajú.
Kuba je bezpochyby svetový spoločenský endemit. Prežila krvavú históriu a dodnes je ťažko skúšaná. Iné národy by pod tlakom podobných udalostí pravdepodobne dávno zahynuli. Kubánci sa snažia v dnešnom svete tvrdej konkurencie iba prežiť. Treba im držať palce a pomáhať. Humanistický svet pri pohľade na Kubu, ktorej socializmus sa zvíja v smrteľných kŕčoch, by sa nemal stávať terčom neľudskostí a politických manipulácií.
Washington/Teherán 9. septembra 2019 (HSP/parstoday.com/Foto:TASR/AP-South Florida Sun-Sentinel-Joe Cavaretta)
„Štátny department USA informoval o uvalení ďalších sankcií voči Kube. Štátny department USA v piatok, vítajúc sankcie voči Kube, vyhlásil, že Washington označil Havanu zodpovednou za podporu režimu prezidenta Venezuely Nicolasa Madura,“ uviedla to iránska informačná agentúra Pars Today
Ilustračné foto
Iránska agentúra pripomenula, že ministerstvo financií USA zaviedlo nové obmedzenia na peňažné prevody na Kubu pre členov kubánskej vlády a ich rodín, za účelom obmedzenia prístupu Havany k americkému finančnému systému.
V súlade s týmto rozhodnutím, občania Spojených štátov odteraz nebudú mať možnosť poslať peniaze príbuzným kubánskych štátnych úradníkov, ako aj príbuzným členov kubánskej vlády.
„Budeme aj naďalej hľadať spôsoby, aby kubánske úrady znášali zodpovednosť za svoje činy,“ cituje iránska informačná agentúra Pars Today výrok poradcu amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Johna Boltona na Twitteri.
Pápež mladým Kubáncom: Nechajte sa premeniť na misionárskych učeníkov
Cirkev na Kube od 1. augusta slávi Národné dni mladých s mariánskym biblickým mottom: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“. Pápež František pri tejto príležitosti zaslal Cirkvi na Kube pozdravný telegram. Tá mala s organizáciou programu viaceré ťažkosti, keď miestne úrady tesne pred začiatkom nepovolili usporiadanie podujatí na verejných priestranstvách, s výnimkou arcidiecézy Santiago de Cuba vo východnej časti ostrova.
„Svätý Otec všetkých povzbudzuje s odhodlanosťou nasledovať príklad Panny Márie, vernej služobnice Pána a zakusovať radosť, ktorá sa rodí zo stretnutia s Ježišom Kristom,“ uvádza sa v spomenutom telegrame s podpisom vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina. Pozdrav bol veriacim na Kube doručený prostredníctvom arcibiskupa Santiaga de Cuba Mons. Dionisia Garcíu Ibáñeza.
Motto kubánskych Národných dní mladých korešponduje s tohtoročným Svetovým stretnutím mládeže, ktoré sa v januári konalo v neďalekej Paname za účasti Svätého Otca. Kubánci vtedy nemali možnosť vo veľkom cestovať na túto udalosť. Teraz sa im pápež osobitne prihovára s výzvou, aby „ako svedkovia Pánovho zmŕtvychvstania boli ochotní nechať sa premieňať na misionárskych učeníkov, aby mnohí mladí mohli objaviť prítomnosť Pána Ježiša, začuť jeho volanie, rásť v priateľstve s ním a takýmto spôsobom žiť život založený na vernosti a milosrdenstve“.
Petrov nástupca sa modlí, „aby Pán, na príhovor patrónky ich národa Panny Márie z Cobre (Virgen de la Caridad del Cobre), svojou nekonečnou láskou ochraňoval všetkých mladých Kubáncov a sprevádzal ich vo všetkých chvíľach ich života“.
Štát zakázal mimochrámové podujatia okrem arcidiecézy Santiago
Program kubánskych Dní mladých už začiatkom júla pozmenený po dohode celého biskupského zboru – kvôli ekonomickej kríze v krajine sa uskutočňuje osobitne v každej z diecéz krajiny. Týždeň pred začiatkom napokon došlo k ďalšej zmene – občianske autority zakázali všetky mimochrámové podujatia Národného dňa mladých, s výnimkou arcidiecézy Santiago de Cuba. Nebudú sa tak môcť verejne uskutočniť plánované krížové cesty či mariánske púte a procesie v jednotlivých diecézach.
Kuba sa len pred niekoľkými dňami v hlavnom meste rozlúčila so zosnulým kardinálom Jaimem Ortegom, ktorý zomrel 26. júla vo veku 82 rokov. Emeritného arcibiskupa hlavného mesta Kuby pochovali v pondelok 29. júla na havanskom cintoríne Cimitero Colón.
tvfilmvideohudba.wordpress.com 