Každoročná letná problematika v kostoloch: Dlhá sukňa, bledé líčka, tak to bude katolíčka …alebo azda nie?

Zjavenie Panny Márie v Guadalupe – Mexico

Mária Magotsová
26. júla 2023

S prvou vlnou horúčav, ktorá udrela na Slovensku sa náš kostol zmenil na prehliadku plážovej módy. V nedeľu prišla dobrá polovica žien oblečená v mini alebo tielku na ramienka. Dve dámy sa dokonca predviedli s holým chrbtom. Muži v tomto smere, žiaľ, nezaostávajú a nie je to problém iba nášho chrámu. Môžeme dokonca povedať, že kauza obliekania v kostoloch je predmetom polemiky aj medzi samotnými veriacimi a neuveríte, ako si niektorí z nás dokážu obhajovať to, že sa vyberú na svätú omšu oblečení ako k bazénu.

Keď som bola malá, moji starí rodičia mali v skrini šaty, ktoré nosili len do kostola, nikde inde. Ešte aj návšteva miestneho lekára sa musela zaobísť vo všednej garderóbe, pretože kostolné šaty boli naozaj len na nedeľu. Spomínam si, že babička mala dokonca aj šatky na hlavu, ktoré sa nosili iba na svätú omšu, nikde inde a ak som sa chcela v jej skrini hrať na princeznú, mala som prísny zákaz dotknúť sa jej kostolných šiat.

Spomenula som si na to, keď sa v našom miestnom chráme pred pár mesiacmi objavila nová pani s malou dcérkou. Prisťahovali sa zo Zakarpatskej Ukrajiny a v našom spoločenstve si ju každý ihneď zapamätal. Ako jediná chodí totiž na svätú omšu so sukňou, ktorou – ako sa hovorí – zametá zem, a aby toho nebolo málo, nosí ešte aj mantilu na vlasoch. Pani Jelena je mladá a pekná a jej konzervatívne oblečenie jej na pôvabe nič neuberá. Práve naopak.

…a v talianskych kostoloch ste už boli?

Páči sa mi, že Jelena svoj štýl obliekania nezmenila ani na Slovensku a aj keď som ju v Potravinách stretla oblečenú moderne, každú nedeľu chodí vytrvalo v tom istom – dlhá sukňa a mantila na hlave. Preto sa nečudujem, ako ňou minulú nedeľu v našom kostole doslova trhlo, keď si pred ňu do kostolnej lavice sadla slečna s odhaleným chrbtom v minišatách. Jelena sa na mňa s prekvapením, aj trošku vydesene pozrela s tým, že čo to má znamenať – a mne neostalo iné, len pokrčiť ramenami. Čo narobíš…?

Do talianskych kostolov by vás takto nepustili ani upratovať a ja o tom niečo viem, pretože mňa z Chrámu svätého Petra poslali domov, aby som sa prezliekla, už dvakrát. Raz mi sukňa celkom nezakrývala kolená a raz som si zabudla šatku, ktorú by som si prehodila cez ramená. Bola som tam v tých najväčších júlových horúčavách, ale ani v jedinom talianskom kostole som za tie roky nevidela nikoho, kto by na svätú omšu prišiel oblečený ako na pláž. Na Slovensku to však problém nie je a dokonca, ak sa odvážite plážovú módu v kostoloch kritizovať, zaútočia na vás „vaši vlastní“ ako na pokrytca, spiatočníka, farizeja a tmára…

Čo na to naši vlastní ľudia?

Všimla som si nedávno na Facebooku jedného katolíckeho lídra, ktorý hrdo napísal toto: „Je 31 stupňov a ja idem v kraťasoch na nedeľnú sv. omšu. Viem že Bohu to nebude prekážať, možno to bude vadiť pár ľuďom, čo radi posudzujú iných, ale jedno viem: že sa máme páčiť Bohu a nie ľuďom, že do kostola sa máme obliecť slušne, ale čo z toho, keď nemáme čisté srdce?“

Následne nám ešte vysvetlil, že nemáme nikoho posudzovať, pretože na omši kam ide, nie je klíma a to – ako iste viete – znamená vážny problém… Nuž, tak veru. Čo čakáme od bežných veriacich, keď jeden z katolíckych lídrov dokáže napísať toto?

Škoda len, že tento pán zrejme nečíta Katolícke noviny, pretože ja ich teda čítam vždy veľmi pozorne a to aj napriek tomu, že som súčasťou portálu, ktorý raz hovorca Konferencie biskupov Slovenska vyhlásil z doteraz neznámeho dôvodu medzi „konšpiračné weby“. Svoje tvrdenie síce nijako nedokázal, ale my sme mu radi odpustili, pretože po tomto jeho výroku nám tak stúpla čítanosť ako nikdy predtým, ale odbočila som, prepáčte.

…a čo na to tradičné noviny súčasného kresťana?

Takže – Katolícke noviny o sebe tvrdia, že sú tradičné noviny súčasného katolíka a práve preto ich pozorne čítam, aby som si overila, či je to naozaj tak. ..a teda vám viem aj teraz sprostredkovať, čo pre Katolícke noviny pred časom napísal o vhodnom obliekaní do kostola kňaz Daniel Dian.

„Pred niekoľkými rokmi v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca vysoká škola udeľovala čestný doktorát a zároveň sa konala slávnostná imatrikulácia. Kráľ so svojou manželkou prišli v slávnostnom oblečení, rovnako aj ich sprievod.

S hrôzou v očiach som si všímal príchod študentov – roztrhané rifle, vraj súčasná móda, tenisky, vyťahané tričká, dievčatá akoby išli na pláž. Keď som sa ich pýtal, či si uvedomujú, kam a prečo prišli tak oblečení, odpovedali jednoducho – no a čo.

Zahanbila ich sedemročná vnučka mojej sesternice, ktorá na otázku, ako by sa obliekla, keby mala ísť na slávnosť, kde bude kráľ a kráľovná, odpovedala: „No predsa ako princezná.“ Len študenti si vyrobili poriadnu hanbu, pretože za daných okolností škola nebola ochotná vykonať imatrikuláciu.

Možno si niektorí myslia, že v spoločnosti stačí dobre vyzerať. Nezabúdajme, že spoločenské udalosti sú rôznorodé a každá si vyžaduje iný spôsob obliekania. Základnou povinnosťou je vedieť sa obliecť v súlade s príležitosťou, na ktorej sa zúčastňujeme.

Človek, ktorý prežíva svoju vieru a vzťah k Bohu, celkom isto do chrámu nevstúpi v neprimeranom oblečení (bermudy, šľapky, šaty iba na ramienkach, hlboké výstrihy, plážové oblečenie a podobne). Uvedomuje si totiž, s kým sa má stretnúť a pred koho sa postaví. Svoj vzťah úcty, lásky a živej viery prejaví aj slušným oblečením a obutím.

Dnes mnohé firmy stanovujú kritériá či odporúčania, čo sa týka obliekania. Ak aj podnik, v ktorom pôsobíte, nemá určený tzv. dress code – teda rovnošatu, v žiadnom prípade nemôžete ísť do zamestnania v deravých rifliach, šatách bez ramienok či v krátkom tričku, v šortkách, príliš krátkej sukni, muži v sandáloch a ženy v sandáloch bez dokonalej pedikúry, v papučiach či plážových šľapkách.

Potom ani veriaci človek by nemal ísť pod túto úroveň, pretože „Božia firma“ má perspektívu večnosti a jej absolútny vlastník je Boh, nekonečný, vznešený a naozaj hoden úcty. Tomu jednoznačne napomáha vzdelávanie sa v náboženských vedomostiach, ktoré vedú k tomu, že si vieme jasne uvedomiť vzťahy: Ja a Boh, Boh a ja. Kto som ja? ,,,a kto je Boh?

Možno i správna katechéza na tému etiky a etikety správania sa v kostole by mohla pomôcť, aby sme vedeli, ako a v čom vstúpiť do Božieho domu, žeby na kostolných dverách nemuseli visieť piktogramy ukazujúce na nevhodné „outfity“ pre vstup doň.

Obdivujem, že mnohé firmy dnes vyžadujú od zamestnancov, aby v práci nosili istý spoločenský oblek. Nemali by to už pochopiť aj veriaci a vstúpiť do Božieho príbytku skutočne v kostolnom oblečení?“

Tradičná katolícka ženskosť

Zhodou okolností rovnaký vyššie spomínaný pán, ktorý chodí na svätú omšu v kraťasoch, si pred časom na sociálnej sieti „podal“ facebookovú stránku s názvom Tradičná katolícka ženskosť. Administrátori tejto konzervatívnej stránky totiž zverejnili status a fotografie vhodného oblečenia pre dámy. Takého, ktoré neuráža cudnosť. Katolícky líder tým bol však pohoršený, pretože „mladých ľudí nechcem odrádzať od Boha puritánstvom… samozrejme určité hranice v obliekaní sú potrebné, ale nechoďme do extrémov…“

Koľko rozruchu kvôli jednej dlhej dámskej sukni, však? Škoda len, že táto debata sa neviedla s ateistami a liberálmi, ale medzi našimi vlastnými ľuďmi…

Lekár Bukovský v reakcii na prejav prezidentky Čaputovej: “Práve ona veľkou mierou prispela k tomu, že sú naše základné ľudské a občianske práva potláčané, popierané a odstraňované”

Bratislava 3. januára 2022 (HSP/Foto:Screenshot YouTube)

Viacero politikov a politických komentátorov už zhodnotilo novoročný prejav hlavy štátu Zuzany Čaputovej, no jedny z najostrejších slov zvolil dietológ a známy kritik mnohých covidových opatrení MUDr. Igor Bukovský

Na snímke lekár Igor Bukovský

Bukovský v sobotu večer na sociálnej sieti skonštatoval, že novoročný prejav prezidentky Čaputovej mal podľa neho jednu zásadnú chybu. “Prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá „nerozumie svojmu národu“, chce od svojho národa, aby sa správal viac „kráľovsky“, teda vraj „slobodne a hrdo občiansky“, povedala to v novoročnom prejave 1. januára 2022.”

Podľa názoru Igora Bukovského však práve ona veľkou mierou prispela k tomu, že sú naše základné ľudské a občianske práva potláčané, popierané a odstraňované. “Jej vlastné činy popierajú obsah jej slov a prejavov,” hodnotí lekár.

“Jej maska na tvári počas prejavu, je pre mňa dôkazom aj toho, že samotná naša prezidentka koná buď ako poddaná alebo ako neschopná poskytnúť verejnosti vzor logického a kritického mysleniam,” pokračoval.

Lekár Bukovský doplnil, že ak chce Čaputová zachrániť Slovensko pred ďalším spoločenským úpadkom a politickým, ekonomickým, právnym aj fyzickým násilím, mala by sa postaviť na stranu občanov a prispieť k odstráneniu súčasnej vládnej svojvôle a nie ďalej stáť na strane zdiskreditovanej a zlovestnej vlády a poučovať ľudí.

“Zlobu, nenávisť a celospoločenskú katastrofu v našom štáte vyvolala súčasná vláda, nie občania!” Argumentuje vo svojom krátkom komentári Igor Bukovský.

O novoročnom príhovore prezidentky SR sme informovali v tomto článku.

SVEDECTVO Christine Watkins o Veľkom Varovaní

VIDEO: youtube.com/watch?v=rzz1Plypj3k

Christine Watkinsová je autorka knihy o Veľkom Varovaní, kde prispieva svedectvami rôznych kakonizovaných svätcov, ktorým bolo Bohom zjavené o Veľkom Varovaní.

Taktiež v knihe spomína aj žijúcich prorokov alebo osôb, ktoré zažili osobné spoznanie svojich hriechov “malý Súd”.

Autorka knihy sama zažila obrátenie vo svojom živote a v konečnom dôsledku odporúča generálnu spoveď, sviatostný život a ohlasovenie Veľkého Varovania.

Stav pacientov s duševnými poruchami sa počas pandémie výrazne zhoršil

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Duševné poruchy sú treťou najčastejšou príčinou invalidizácie, a majú preto na spoločnosť i ekonomický dosah, upozornila Ivana Vaněková z komunikačného oddelenia UNLP.Autor TASRvčera 13:34Košice 10. októbra (TASR) – Pandémia nového koronavírusu negatívne ovplyvnila aj duševné zdravie veľkej skupiny obyvateľstva. Počet ľudí, ktorí za posledné mesiace vyhľadávajú odbornú pomoc, prudko narastá, zhoršuje sa i stav stabilizovaných pacientov. Povedal to prednosta I. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach Jozef Dragašek pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia. Ako tiež nemocnica podotýka, podpora duševného zdravia obyvateľov je dôležitá nielen z medicínskeho, ale i ekonomického hľadiska.

“Za ostatných osem mesiacov sme svedkami prudkého nárastu úzkostných, stresom podmienených porúch. Mnoho dlhoročne stabilizovaných pacientov sa počas pandémie významne zhoršilo,” priblížil Dragašek s tým, že odbor nebol na obdobnú situáciu “náležite pripravený”. Rezervy vidí v prevencii a tiež zvládaní telemedicíny, ktorá však podľa neho nie je v starostlivosti o duševne chorých pacientov “všeliekom”.

Ako o tom informovala Ivana Vaněková z komunikačného oddelenia UNLP, na Slovensku trpí v rámci jedného roka jednou alebo viacerými typmi duševných porúch každý deviaty obyvateľ. “Medzi najčastejšie patria úzkostné poruchy, depresie a poruchy súvisiace s užívaním alkoholu,” ozrejmila s tým, že najvyšší výskyt týchto problémov evidujú u ľudí produktívneho veku. V tejto súvislosti upozornila i na skutočnosť, že duševné poruchy sú treťou najčastejšou príčinou invalidizácie, a majú preto na spoločnosť i ekonomický dosah. “Okrem priamych nákladov na zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie spôsobujú aj nepriame náklady, a to vo forme stratenej produktivity, čo na Slovensku celkovo ročne predstavuje až 2,1 miliardy eur,” uviedla.

Potrebou prevencie v oblasti duševného zdravia sa už zaoberá i vláda. “Spoločne s ďalšími rezortmi tvoríme radu vlády pre duševné zdravie,” povedal minister rezortu zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) v septembri pri príležitosti Svetového dňa prevencie samovrážd s tým, že ministerstvo tiež plánuje vytvoriť centrá duševného zdravia, založené na fungovaní multidisciplinárnych tímov, podporuje vznik denných psychiatrických stacionárov a má záujem o zvýšenie dostupnosti odborných vyšetrení v ambulanciách.

Môže katolík použiť potratovú vakcínu?

Farmaceutické firmy a politici rozohrali veľmi neetickú a amorálnu hru s tzv. „globálnou pandémiou koronavírusu” a pripravujú sa na to, že čoskoro budú môcť za výdatnej pomoci politikov nehorázne zbohatnúť na povinnej vakcinácii obyvateľstva. Momentálne prebieha zúrivý boj v zákulisí medzi jednotlivými farmaceutickými spoločnosťami o to, ktorý z farmaceutických koncernov si odhryzne najväčší kus z vakcínového koláča.

Britská firma Astra Zeneca ponúka vakcínu, ktorú vyvinula v spolupráci s Oxfordskou univerzitou, ktorú si objednalo Poľsko a ktorá sa objaví s najväčšou pravdepodobnosťou aj na Slovensku. Strašenie populácie pandémiou koronavírusu, len aby bolo možno populáciu ľahšie ovládať je morálne neprijateľné, rovnako ako skutočnosť, že britská firma Astra Zeneca vyvíja svoju vakcínu z buniek v minulosti potratených detí.

Ako sa na vakcíny z buniek nenarodených a potratených detí díva katolícka Cirkev?

Spomenutá vakcína britskej firmy Astra Zeneca by nikdy nebola vyvinutá, pokiaľ by vedci nemali k dispozícii bunky nenarodeného a zavraždeného embrya. Bunky, ktoré sa pri výrobe použili pochádzali z telíčka nenarodeného dieťaťa, potrateného v roku 1972. Ide o rad buniek HEK-293, niekomu to môže pripomínať číslice na rukách väzňov koncentračného tábora.

V dnešnom farmaceutickom a biotechnologickom svete nejde v prípade vytvárania vakcín z buniek embryí o nič nového, pri vývoji vakcín sa bunky z potratených detí sa používajú už desaťročia. Ukážkovým príkladom je vakcína proti rubeole, ktorú americkí vedci vytvorili z buniek dievčatka zavraždeného v roku 1964. Z buniek zavraždeného britského chlapca sa vyvinula v roku 1966 vakcína proti vírusovej hepatitíde.

Postoj katolíckej Cirkvi voči výrobe takýchto vakcín nie je determinovaný základným dokumentom, ide o inštrukciu Dignitas personae ktorá sa venuje aj otázkam bioetiky. Záujemci o presné znenie inštrukcie Dignitatis personae si môžu spomenutý dokument v slovenčine prečítať tu.

V rámci všeobecných predpokladov existujú rôzne zodpovednosti a platné dôvody na morálne zdôvodnenie použitia uvedeného „biologického materiálu”. Dokument vo svojej 35 hlave hovorí: „Pochopiteľne, vnútri tohto všeobecného rámca existujú diferencované zodpovednosti a vážne dôvody by mohli byť morálne primerané vzhľadom na použitie spomínaného „biologického materiálu“. Tak napríklad ohrozenie zdravia detí môže oprávňovať ich rodičov na použitie nejakej vakcíny, pri ktorej boli použité isté zložky nedovoleného pôvodu, pričom zostáva nedotknutou povinnosť všetkých prejaviť jasný nesúhlas v tejto veci a žiadať zdravotnícke systémy, aby dali k dispozícii iné typy vakcín. Na druhej strane treba pamätať na to, že v podnikoch používajúcich bunkové zložky nedovoleného pôvodu nie je zodpovednosť tých, čo rozhodujú o zameraní produkcie, rovnaká ako zodpovednosť tých, čo nemajú žiadnu rozhodujúcu moc. V  kontexte  naliehavej mobilizácie  svedomia  v  prospech  života treba  zdravotníckym  pracovníkom  pripomínať,  že  „nesmierne  vzrastá  ich  zodpovednosť,  ktorá  má  svoj najhlbší  zdroj  a  najsilnejšiu  oporu  v  nevyhnutnom  vnútornom  etickom  rozmere lekárskej  profesie,  o  čom  svedčí  starobylá,  ale  stále  aktuálna Hippokratova  prísaha, podľa  ktorej  je  každý  lekár  povinný  preukazovať  najvyššiu  úctu  ľudskému životu  a jeho posvätnosti.”

Stanovisko kardinála Sgrecciho

Vatikán sa po prvý krát zaoberal morálnymi pochybnosťami o vakcínach, vytvorených pomocou bunkových línií zo zabitých detí až v roku 2005. Stanovisko katolíckej Cirkvi potom zverejnila Pápežská akadémia života, vedená talianskym kardinálom a špecialistom na bioetiku Eliom Sgrecchiom, ktorý minulý rok zomrel.

kardinál Elio Sgrecchia

Dokument prezentuje vyvážený pohľad a stanovisko katolíckej Cirkvi. Kardinál zdôraznil, že použitie týchto vakcín spravidla predstavuje akceptovanie potratov. Otázkou ostáva či ide o nemorálnu spoluprácu. Spolupráca môže byť formálna, materiálna, aktívna, pasívna. Formálna spolupráca nastáva vtedy keď sa strana podieľa priamo na aborcii, materiálna keď tento zámer nie je zdieľaný.

V prípade, ak ide o rodiča, ktorý siahne po takejto očkovacej látke, vytvorenej z kmeňových buniek zabitého dieťaťa a ktorý odsudzuje potraty a používa tento liek len pre nedostatok iných liečebných alternatív, pretože chce chrániť svoje dieťa, prípadne populáciu pred hrozbou smrti, ide o materiálnu, vzdialenú a pasívnu spoluprácu. Takáto spolupráca by sa však nemala akceptovať, katolícke úrady a katolíci sú povinní hľadať alternatívne vakcíny a vyvíjať tlak na to, aby sa takéto alternatívy objavili.

Podľa kardinála Sgrecciho sa teda môžu takéto vakcíny použiť iba v prípade, ak neexistuje iná alternatíva a situácia je naozaj vážna. To však neplatí v súvislosťou s epidémiou koronavírusu, riziko nákazy Covid-19 je nižšie ako pri chrípke. Pre katolíkov to znamená, že vakcínu, ktorá vznikla z buniek potratených detí a do ktorej nás bude štát a farmaceutické firmy nútiť, nemožno z morálnych dôvodov použiť.

Nová Pápežská akadémia života, nové pravidlá

V rokoch 2016-2017 uskutočnil pápež František hĺbkovú reformu Pápežskej akadémie života. Odvolal väčšinu členov a nahradil ich inými minimálne kontroverznými osobami. Spomeňme britského vedca Nigela Biggara, ktorý je síce odporcom eutanázie, ale je čiastočným zástancom legalizácie potratov. Novou hlavou Akadémie sa stal arcibiskup Vincenzo Paglia, ktorý nechal objednať erotickú homosexuálnu fresku pre katedrálu v jeho diecéze Terni Narni Amelia, táto vyvolala značné rozhorčenie.

V roku 2017 Akadémia oznámila nový postoj k vakcínam, ktoré používajú bunkové línie, vytvorené zo zabitých detí. Požiadavka mimoriadnej núdze bola odstránená s tým, že dnes vyrobené vakcíny sú tak vzdialené od svojich prototypov, ktoré boli vytvorené z buniek zavraždených detí, takže neexistujú žiadne morálne kontraindikácie pre ich použitie. Katolíci môžu vakcíny vytvorené z takýchto buniek používať a vakcínu označili modernisti v Akadémii za morálne neutrálnu.

Aký postoj teda zaujať? Neexistuje žiadna jednoduchá odpoveď, pretože Pápežská akadémia života nevydáva žiadne dokumenty, ktoré by zaväzovali katolíkov vo svedomí. To však nezbavuje zodpovednosti jednotlivých biskupov, kňazov a veriacich nezávisle posudzovať celý problém. Ukazuje sa, že mnoho kňazov a cirkevných hodnostárov nesúhlasí s názormi súčasného vedenia Akadémie a protežujú stanovisko vypracované nebohým kardinálom Eliom Sgreccim. Mnoho biskupov a episkopov už vydalo vyhlásenia v ktorých požadujú, aby sa kupovali a vyvíjali plne etické vakcíny, ktoré nemajú nič spoločné s vraždou nenarodeného dieťaťa.

Proti nemorálnemu biznisu farmaceutických firiem vystúpilo ostro množstvo katolíckych biskupov v USA, Austrálii, Taliansku či Španielsku. Texaský biskup Joseph Stricklad, ktorý odmieta nemorálne vakcíny a na svojom účte na Twitteri doslovne uviedol: „To že sú interrupcie v našom štáte žiaľ legálne neznamená, že musíme morálne pripustiť možnosť používania mŕtvych telíčok detí na liečbu globálnej pandémie, takáto praxe je jednoducho nesprávna a neprijateľná” Austrálski biskupi ostro protestovali proti vládnemu nariadeniu distribuovať v Austrálii 25 miliónov dávok britskej vakcíny proti Covid-19 vytvorenej zo spomenutých buniek zavraždených detí v prenatálnom štádiu. Časť britských a waleských biskupov protestovali aj proti tomu, že sa v Británii znova prikročilo k vytváraniu vakcín z „čerstvo získaných buniek”.

biskup Joseph Stricklad

Aký bude postoj biskupov k vakcinácii obyvateľstva vakcínou proti Covid-19? Odmietnu  biskupi nemorálne vakcíny, alebo zaujmú moderný a liberálny postoj? Podľa toho ako mnohí liberálni biskupi reagovali v súvislosti s prijímaním Eucharistie na ruku, je skôr pravdepodobné, že najmä liberálni a modernistickí biskupi zaujmú liberálnejší postoj.

Kardinál Eligo Sgreccia je po smrti, Akadémie života sa zmocnili liberáli, to však nemení zásadný a nemenný fakt. Ak sa povolí používanie nemorálnej vakcíny a katolíci nebudú protestovať proti nemorálnym vakcínam, umožní sa tým rýchlejšie šírenie neprijateľných tendencií vo farmácii a biotechnike a dá sa tým zelená farmaceutickým korporáciám, pre ktoré je prvoradý zisk. Každý katolík by mal reagovať podľa svojho najlepšieho svedomia a rozhodnúť sa, či podporí „civilizáciu smrti” aj v prípade, keď nám v súvislosti s umelo vyvolanou pandémiou Covid-19 naozaj nehrozí žiadne smrteľné nebezpečenstvo.