Prokurátor v Bolívii žiada cirkev o spoluprácu v prípadoch klerikálneho sexuálneho zneužívania

Správa, ktorú v apríli zverejnili španielske noviny El Pais, prelomila škandál (foto: iweta0077 / Shutterstock)

Julieta Villar/CNA/Aci Prensa31. júla 2023

V rámci prebiehajúceho vyšetrovania v Bolívii sexuálneho zneužívania, ktorého sa údajne dopustili kňazi a rehoľníci, väčšinou jezuiti, miestna prokuratúra požiadala cirkev o spoluprácu pri identifikácii jezuitských provinciálov, ktorí mali na starosti, keď k incidentom údajne došlo.

Prokurátor departementu (správny obvod) Chuquisaca Mauricio Nava požiadal arcidiecézu Cochabamba o mená provinciálov Spoločnosti Ježišovej v rokoch 1999, 2000 a 2001, keď podľa sťažností došlo k sexuálnemu zneužívaniu.

Bolívijské médiá La Razón uviedli, že Nava vysvetlil, že žiadosť pochádza z dvoch vyhlásení urobených v meste Cochabamba, najmä svedectva jedného zo sťažovateľov, bývalého jezuitu Pedra Limu, ktorý uviedol, že ostatní členovia Spoločnosti Ježišovej vedeli o zneužívaní.

Psychologické štúdie a lekárske vyšetrenie považované za nevyhnutné pre vyšetrovanie sa vykonajú u osôb zapojených do prípadu.

Správa, ktorú v apríli zverejnili španielske noviny El Pais , prelomila škandál a odhalila, že španielsky jezuitský kňaz Alfonso Pedrajas Moreno, ktorý zomrel v roku 2009, v 70. a 80. rokoch sexuálne zneužíval až 85 chlapcov a mladistvých a že jezuiti to údajne kryli.

Pedrajasov synovec objavil denník v spise na notebooku zosnulého kňaza. Najprv sa s týmito informáciami obrátil na španielsku prokuratúru, ale bolo mu povedané, že v prípade nemôže pokračovať, keďže k incidentom došlo po premlčacej lehote.

Synovec potom kontaktoval Spoločnosť Ježišovu v Bolívii ale bez výsledku. Obrátil sa aj na Luisa Carrasca, riaditeľa školy Jána XXIII. v Cochabambe, kde Pedrajas roky pôsobil ako rektor, ktorý mu povedal, že o situácii nič nevie a nemôže mu pomôcť.

Nakoniec sa synovec vydal do El País , ktorý zverejnil investigatívnu správu.

Kópiu denníka dostal páter Bernardo Mercado, provinciál jezuitov v Bolívii, v zapečatenej obálke, ktorá prišla z Ríma kuriérom a poslala ju generálna kúria Spoločnosti Ježišovej, ktorá ju obratom dostala z Vatikánu. Dikastérium pre náuku viery (DDF).

Jezuiti 20. júna odovzdali obálku „neotvorenú, presne tak, ako ju dostali“ do kancelárie generálneho prokurátora Bolívie, ale popreli, že by vedeli, ako DDF získala kópiu.

Riaditeľka prokuratúry Daniela Cáceres po preskúmaní kópie, ktorú dostala, uviedla, že má „prečiarknuté a vymazané medzery v poradí strán a sekcií“.

Bolívijský generálny prokurátor Juan Lanchipa uviedol, že vymazaný materiál mal do činenia s „menami, dátumami a miestami“.

Bolívijská prokuratúra získala 11. júla prostredníctvom španielskej prokuratúry ďalšiu kópiu denníka.

Právnička Spoločnosti Ježišovej Audalia Zurita 17. júla potvrdila, že jezuiti dostali predvolanie, aby boli prítomní na „porovnaní a overení obsahu“ oboch kópií denníka, informoval La Razón.

Mercado, provinciál jezuitov, sa zúčastnil tejto skúšky, ale jezuiti v Bolívii neskôr vo vyhlásení zo 17. júla objasnili, že „toto porovnanie nebolo urobené a bude sa konať v laboratóriu“.

“Bol overený iba obsah obálky, ktorá prišla zo Španielska” a obálka “už bola otvorená,” vysvetlili jezuiti vo vyhlásení.

Zopakovali tiež svoju ochotu spolupracovať so súdnym systémom a svoj záväzok voči obetiam zneužívania.

Tento príbeh prvýkrát zverejnila ACI Prensa, spravodajský partner CNA v španielskom jazyku. Preložila a upravila ho CNA.

Bolívia: Mladý muž omámený a pochovaný zaživa ako “ponúkaný dar” pre Pachamamu

Miestna tlač odsúdila mladého muža, ktorý bol zdrogovaný a pochovaný zaživa ako obeta pre Pachamamu v Bolívii.
Podľa správ miestnych médií Víctor Hugo Mica Álvarez povedal, že ho „súdruh“ pozval na pivo do mesta Achacachi v provincii Omasuyos v La Paz (Bolívia), po čom upadol do bezvedomia a prebudil sa v rakve. stavenisko.
“Pochovali ma zaživa. Pamätám si len, že ma pozval na pohárik a potom si už nepamätám, všetko bolo rozmazané,” spomínal mladík.
“Rozbil som sklo a piesok, spadla špina. Som zamknutý, povedal som ‘v žiadnom prípade’,” dodal.
Mladík ďalej povedal, že miestna polícia nechcela prijať jeho sťažnosť, pretože bol opitý a požiadala ho, aby sa vrátil „zdravý“.
„Práve sa to stalo, tento priateľ ma našiel a priviedol ma sem, poviem to svojim príbuzným,“ povedal Victor Hugo.
Mladý muž vysvetlil, že tým, že ho pochovali zaživa, ho chceli použiť ako „sullu“, teda ako obetu Pachamame alebo matke Zemi.

“Sullus” alebo vypchaté plody lamy, listy koky a sladkosti sú zvyčajne obeťou Pachamamy v Bolívii.
Deň Pachamama sa každoročne oslavuje 1. augusta v komunitách Quechua a Aymara v Andách v Argentíne, Bolívii, Kolumbii, Čile, Ekvádore a Peru na počesť toho, čo sa považuje za andské božstvo. V severnom Čile má oslava názov Qulqi Uru.
Tieto dary sú zvyčajne „platbou zemi“, domorodým obradom, pri ktorom sa „matke zemi“ ďakuje za jej ovocie alebo sa predkladá prosba.

Vo všeobecnosti tieto rituály neobsahujú prvky kresťanskej viery a nie sú súčasťou katolíckych obradov.
Prejav toho zlého
O. Javier Olivera Ravasi, argentínsky kňaz, ktorý riadi formačný projekt „Que no te la cuenten“, komentoval tento prípad s ACI Prensa 10. augusta.
„Čo obetujú pohania, to obetujú démonom,“ povedal apoštol sv. Pavol Korinťanom (1 Kor 10, 20),“ pripomenul kňaz.
„Zvyk Colla (Quechua a Aymara) obetovať te Pachamama nie je niečím starodávnym, ale dokonca súčasným, podporovaný bolívijskou vládou a niekedy dokonca tolerovaný niektorými cirkevnými predstaviteľmi pod rúškom evanjelickej „inkulturácie“. Otec Olivera.
“Matka Zem” hladuje a nie vždy po jedle, ale aj po obetiach (sullus), aby získala priazeň: plody zeme, živočíšna výroba alebo dokonca stavba budovy od základov,” pokračoval.
Podľa jeho názoru, uzavrel kňaz, „tieto prejavy, ktoré niektorí chápu ako jednoduché obrady ‚ekologickej nevinnosti‘, nie sú ničím iným, než ďalším prejavom zla, z ktorého sa z milosti Božej naša Matka, Španielsko, oslobodila. nás“ s katolíckou vierou.

Drogan y entierran vivo a joven como “ofrenda” a la Pachamama

Amnesty: Povolebné protesty v Bolívii si vyžiadali 35 mŕtvych a 833 zranených

La Paz 20. augusta 2020 (TASR/HSP/Foto:SITA/AP-Natacha Pisarenko)

Najmenej 35 ľudí prišlo o život a 833 utrpelo zranenia počas politickej krízy v Bolívii, ktorá vypukla po vlaňajších sporných prezidentských voľbách. Vyplýva to zo správy, ktorú vo štvrtok zverejnila organizácia Amnesty International (AI), informuje agentúra APA

Na snímke protestujúci

https://googleads.g.doubleclick.net/pagead/ads?client=ca-pub-8240243308877930&output=html&h=280&slotname=2826710488&adk=858499624&adf=1925442152&w=560&fwrn=4&fwrnh=100&lmt=1597915923&rafmt=1&psa=1&guci=1.2.0.0.2.2.0.0&format=560×280&url=https%3A%2F%2Fwww.hlavnespravy.sk%2Famnesty-povolebne-protesty-bolivii-vyziadali-35-mrtvych-833-zranenych%2F2268658&flash=0&fwr=0&fwrattr=true&rpe=1&resp_fmts=3&wgl=1&adsid=ChAI8L74-QUQn96S4puWkqBlEkcA-0nq2wYpQPt_a_rVQjOzTJ0Kni6Q1AylQZeeV52G07VJ9X4UcbonYFcyUssglJ6xomXtvMaH5fWUsLCZHjSjgkeRcSyGnQ&dt=1597915923389&bpp=2&bdt=952&idt=2&shv=r20200817&cbv=r20190131&ptt=9&saldr=aa&abxe=1&prev_fmts=0x0%2C560x336%2C380x280%2C560x280&nras=1&correlator=7881788446986&frm=20&pv=1&ga_vid=640992745.1567090390&ga_sid=1597914784&ga_hid=1762745050&ga_fc=1&iag=0&icsg=3002491314634688&dssz=82&mdo=0&mso=0&u_tz=120&u_his=4&u_java=0&u_h=1024&u_w=1280&u_ah=984&u_aw=1280&u_cd=24&u_nplug=3&u_nmime=4&adx=25&ady=424&biw=1010&bih=697&scr_x=0&scr_y=0&eid=42530557%2C42530559%2C21066648&oid=3&pvsid=2547250759447986&pem=513&ref=https%3A%2F%2Fwww.hlavnespravy.sk%2F&rx=0&eae=0&fc=1920&brdim=-6%2C0%2C-6%2C0%2C1280%2C0%2C1296%2C991%2C1024%2C697&vis=1&rsz=%7C%7CpeE%7C&abl=CS&pfx=0&fu=8320&bc=31&jar=2020-08-20-08&ifi=5&uci=a!5&fsb=1&xpc=dFhIeP20WI&p=https%3A//www.hlavnespravy.sk&dtd=10

Vysoký počet obetí a zranených je podľa AI dôsledkom násilného potláčania povolebných protestov príslušníkmi bolívijskej polície a armády.

Autori správy preto vyzvali kandidátov nových prezidentských volieb v Bolívii, ktoré sa uskutočnia v októbri, aby zaistili, že nedôjde k opakovaniu vyhrotenej situácie z vlaňajška a že s dôkladne vyšetria povolebné násilnosti.

„Pandémia COVID-19 nie je jedinou vážnou krízou v Bolívii. Prezidentskí kandidáti sa musia zaviazať, že okamžite podniknú kroky na vyliečenie historickej pandémie beztrestnosti, ktorou táto krajina trpí,“ vyhlásila riaditeľka AI pre región Ameriky Erika Guevaraová-Rosasová

Nové prezidentské voľby v Bolívii, ktoré boli už dvakrát odložené, sú naplánované na 18. októbra. Krajina sa podľa AI v súčasnosti nachádza v sociálnej, politickej a ľudskoprávnej kríze, ktorú ešte viac zhoršila pandémia koronavírusu.

V Bolívii podľa údajov Univerzity Johnsa Hopkinsa na koronavírus pozitívne testovali viac ako 103.000 ľudí a zaznamenali tam 4100 úmrtí.

V posledných dňoch sa zosilnili demonštrácie a blokády ulíc, ktoré nastali v dôsledku odkladu volieb. Tieto blokády však bránia aj dodávkam zdravotníckeho materiálu potrebného na boj s pandémiou. Došlo pritom aj k prípadom násilia zo strany niektorých demonštrantov.

Správa AI dokumentuje navyše aj vyhrážky a šikanovanie obhajcov ľudských práv, novinárov a politických oponentov.

Predchádzajúci prezident Evo Morales bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra 2019 sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe. Morales, ktorého obviňujú z volebných podvodov, 10. novembra 2019 po troch týždňoch demonštrácií odstúpil. Momentálne žije v exile v Argentíne.

Za dočasnú prezidentku republiky sa 12. novembra vyhlásila vtedajšia podpredsedníčka Senátu Jeanine Áňezová.

Kontroverzné vyjadrenie Moralesa: keď sa vráti z exilu do Bolívie, vytvorí ľudové milície

La Paz 13. januára 2020 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Juan Karita)

 

Bývalý bolívijský prezident Evo Morales, ktorý sa momentálne nachádza v argentínskom exile, vyhlásil, že keď sa vráti do vlasti, vytvorí ľudové milície podobné tým, aké existujú vo Venezuele

Na snímke Evo Morales

Morales vo vyhlásení, ktoré v nedeľu odvysielala bolívijská rozhlasová stanica Radio Kawsachum Coca (RKC) vo vlastníctve odborovej organizácie pestovateľov koky, zopakoval svoje presvedčenie, že sa stal obeťou „štátneho prevratu“. Morales patrí do zmieneného združenia.

Tento prvý bolívijský líder domorodého pôvodu odstúpil minulý rok v novembri pod nátlakom opozičných demonštrantov, ktorí považovali jeho opätovné zvolenie do čela štátu za neoprávnené.

Ako v pondelok ďalej informovala tlačová agentúra AFP, Morales najskôr utiekol do Mexika, následne sa presunul do Argentíny.

Morales tvrdí, že jeho vláda spravila „kolosálnu chybu“, keď nepripravila „plán B“ na pozadí protestov pravice, čo ho prinútilo utiecť z krajiny.

Exlíder sa hodlá vrátiť do Bolívie, kde sa 3. mája začína predvolebná kampaň. Riskuje tak však zadržanie, keďže prokuratúra naňho vydala niekoľko zatykačov.

„Keď sa onedlho vrátim do Bolívie, budem musieť založiť ozbrojené ľudové milície – tak, ako to spravila Venezuela,“ povedal pre RKC Morales. Zároveň pre tlačovú agentúru Reuters potvrdil, že daná nahrávka je pravá. Zdôraznil však, že si neželá, aby sa obyvatelia ozbrojovali sami.

Morales neskôr na Twitteri napísal, že v minulosti sa hnutia domorodých roľníkov bránili. „V niektorých oblastiach sa to nazývalo verejná stráž. Inokedy to malo názov milície. Dnes to označujeme ako odborová polícia alebo odborová bezpečnosť. Všetko v rámci systému našich zvykov a rešpektovania ústavy,“ uviedol.

Vo Venezuele majú milície, vytvorené bývalým prezidentom Hugom Chávezom, približne 3,2 milióna členov. Chávez bol Moralesovým spojencom a mentorom súčasného venezuelského socialistického lídra Nicolása Madura.

Nové prezidentské voľby v Bolívii budú bez účasti Eva Moralesa

La Paz 24. novembra 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Juan Karita)

 

Dolná komora bolívijského parlamentu schválila v sobotu večer (miestneho času) návrh zákona, ktorý vytvára podmienky na vypísanie nových prezidentských volieb v Bolívii bez účasti dnes už bývalého prezidenta Eva Moralesa. Poslanci legislatívu odsúhlasili jednomyseľne, a to v ten istý deň, ako za ňu zahlasovali aj členovia hornej komory – Senátu, informovala tlačová agentúra AP

Na snímke Evo Morales

Schválenie volebného zákona predstavuje rozhodujúci krok k nastoleniu poriadku po tom, ako údajné nezrovnalosti sprevádzajúce prezidentské voľby z 20. októbra vyvolali v Bolívii vlnu násilných protestov. V oboch parlamentných komorách má pritom prevahu Moralesovo Hnutie za socializmus.

Odhlasovaný návrh teraz dostane na podpis dočasná prezidentka Jeanine Áňezová. Konkrétny termín volieb sa v ňom nespomína.

Zákon okrem iného ruší výsledky volieb z 20. októbra a zakazuje, aby bola opätovné zvolená za prezidenta osoba, ktorá už v tejto funkcii odslúžila predošlé dve po sebe nasledujúce obdobia. Z budúcich volieb je tak prakticky diskvalifikovaný Morales, ktorý bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe, ktoré síce bolívijská ústava neumožňuje, ústavný súd mu však udelil v roku 2017 výnimku.

Práve Moralesovo zotrvávanie pri moci bolo predmetom povolebných protestov. Výsledky októbrových prezidentských volieb opozícia neuznala a obvinila Moralesa z volebných podvodov.

Morales po troch týždňoch demonštrácií zo svojej funkcie 10. novembra odstúpil a následne odcestoval do Mexika, ktoré mu poskytlo azyl. Za dočasnú bolívijskú prezidentku sa 12. novembra vyhlásila podpredsedníčka Senátu Jeanine Áňezová.