Denník Politico sa pustil do vlastného vyšetrovania kauzy Katargate. Kto nevie, o čo ide, tu je link (TU).
Ich vyšetrovanie poukázalo na predbežne minimálne 300 prípadov pokusov o manipuláciu hlasovania na pôde Európskeho parlamentu. Politicky korektne sa tomu hovorí lobing. V právnej reči korupcia. Išlo totiž vždy buď o finančnú kompenzáciu za spôsob hlasovania alebo poskytnutie inej nenáležitej výhody.
Ide o vážnu ranu pre inštitúciu Európskeho parlamentu a aj jednotlivým poslancom, ktorí v daných prípadoch hlasovali s väčšinou. V linku uvedenom vyššie sú dostupné aj jednotlivé dokumenty. V hlasovaniach, kde sú vyjadrené podozrenia z korupcie, nájdete aj zástupcov zo Slovenska.
Táto téma je tesne pred voľbami do Európskeho parlamentu nanajvýš zaujímavá. Niektorí europoslanci dokonca volajú po reforme inštitúcie.
Najzaujímavejší je prípad „vybavenej“ pozitívnej medializácie Mauretánie, ktoré dokoca zasiahlo do manipulácie Sacharovovej ceny. Ide o obdobu Bielej vrany na európskej úrovni.
Kto chce ísť za europoslanca? Motivácie môžu byť dve. Reformovať alebo si nie úplne legálne privyrobiť.
Zatiaľ, čo Marček s ľuďmi pred Úradom vlády obhajovali súčasnú vládu, tak si ani nevšimli, že v EU parlamente rozhodovali o Slovensku, koľko peňazí bude musieť zaplatiť pre neželaných migrantov a koľkých bude musieť prijať. Taktiež digitalizácia zdravotníctva (ID) a navýšenie daní.
Maltézsky rytier Marček organizuje ďalší riadený protest! Peter Marček patrí medzi najaktívnejšich organizátorov riadených protestov na Slovensku. Tento rok organizuje ďalší v poradí.
Ľudia si pôjdu zaskákať, vykričať sa a potom frustrovaní domov. Na chvíľu sa upokoja. Pritom by mohli čas využiť rozumnejšie, so svojou rodinou, výlet, alebo sa spýtať cez infozákon na nejaké predražené zákazky, kšefty. Prečo toto nerobí Marček?
Marček, ktorý zakladal stranu Borisa Kollára a tohto uchyla s polu s agentami Pčolinskými a Krajniakom dostal do politiky, keď vytvoril ich stranu Sme rodina. Do politiky dostal aj Šimkovičovu a Kotlára a mnoho iných. Marček zakladal niekoľko politických strán, má politické väzby na mnohé slobodomurárske lóže a vykonáva svoju agendu.
Saláma, pod ktorou sa bude pomaly strácať údajná suverenita aj „kultúrna autonómia“ Slovenska a vychádzať na povrch čistá spektakulárnosť neustáleho zaklínania sa suverenitou v rámci EÚ, sa pomaly a nezadržateľne krája ďalej. Ako bolo kedysi povedané ústami jedného politického analytika, predstava štátnej suverenity v rámci EÚ je konceptuálny idiotizmus. A my dopĺňame, že ešte finta na dezolátnych voličov.
Ilustračný obrázok, zdroj: needpix.com
Ako v praxi vyzerá stav, keď má cap pocit, že sa najedol a kapusta pritom zostala celá, to mohli pozorovať diváci napríklad včera v Bruseli, kde sa Viktor Orbán najprv staval proti začatiu prístupových rokovaní s Ukrajinou, aby následne ukončil celý cirkus odchodom zo sály so slovami, že „nechce narúšať jednotu hlasovania“. No a podobnú neohrozenosť môžeme predpokladať aj u slovenských „orbánov“, ktorí navyše tomu maďarskému nesiahajú ani po pás.
Ako to bude ďalej s väčšinovým odporom Slovákov voči LGBT sobášom a adopciám (viac ako 60 %), to sa ukáže možno už čoskoro. Europarlament totiž včera, vo štvrtok 14. decembra, podporil uznanie LGBT rodičovstva v celej EÚ bez ohľadu na to, ako bolo dieťa počaté, ako sa narodilo alebo do akej rodiny patrí.
Za správu, ktorá podporovala návrh Eurokomisie, ktorý má zabezpečiť, že keď rodičovstvo stanoví krajina EÚ, ostatné členské štáty ho musia uznať, hlasovalo 366 poslancov, 145 bolo proti a 23 sa zdržalo hlasovania.
Z tých slovenských boli za europoslanci Vladimír Bilčík (nezaradený, EPP), Michal Wiezik, Martin Hojsík (PS, RE), Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezaradená, RE) a Eugen Jurzyca (SaS, ECR). To samozrejme neprekvapí, pretože ide o ľudí, pre ktorých liberálna a progresivistická agenda predstavuje jednu zo zásadných priorít.
Avšak ako typická ukážka boja za slovenskú „suverenitu“ sa ukázala Monika Beňová (Smer-SSD, nezaradená), ktorá sa s už osvedčenou dvojtvárnosťou zdržala hlasovania. A to nám pritom včera kolovali po internete videá, v ktorých neohrozená Monika „naložila“ orgánom EÚ kvôli Špeciálnej prokuratúre. Lenže sú témy a potom témy.
Proti bola jej stranícka kolegyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SSD, nezaradená), ako aj ďalší nezaradený europoslanec Milan Uhrík z Republiky a Ivan Štefanec (KDH, EPP), Miriam Lexmannová (KDH, EPP) a Peter Pollák (Slovensko, EPP).
Tému uznávania povinného LGBT rodičovstva na celom území EÚ sme už spracovávali:
preto len v skratke o čo v konečnom dôsledku pôjde a v čom spočíva celá finta. Krajiny EÚ si budú môcť „suverénne“ uzákoniť, aké manželstvo uznávajú, ale budú musieť uznať napr. LGBT manželstvá, čiže „rodiny“ uznané v iných štátoch EÚ, a predovšetkým deti patriace týmto „manželom“. Čo to v praxi znamená?
Pokiaľ sa nejaký slovenský občan „zosobáši“ so zahraničným občanom rovnakého pohlavia v inom štáte EÚ – Slovensko musí tento sobáš uznať, so všetkými právami a nárokmi rodiča. Pokiaľ mal tento slovenský občan pred týmto „sobášom“ dieťa a nový partner ho adoptuje v rámci EÚ, tak Slovensko musí túto adopciu uznať.
Celý výklad danej smernice Európskej komisie je sformulovaný tak, že umožňuje práve uvedený postup. Portál Euractiv.sk nás informuje:
„Pri stanovení rodičovstva na vnútroštátnej úrovni sa členské štáty môžu rozhodnúť, či napríklad prijmú náhradné materstvo, ale uznať rodičovstvo stanovené inou krajinou EÚ budú musieť bez ohľadu na to, ako bolo dieťa počaté, ako sa narodilo alebo v akej rodine žije.
Členské štáty budú môcť neuznať rodičovstvo, ak je to zjavne nezlučiteľné s ich verejným poriadkom, ale iba v presne vymedzených prípadoch, aby sa vylúčila diskriminácia, napríklad detí rodičov rovnakého pohlavia.“
A vo vyhliadke je ešte možno aj sobášna turistika. Veď to poznáme, pôjde o solidaritu s utláčanými. Stačí, aby susedné štáty prijali legislatívne opatrenia v rámci solidarity s utláčanými LGBT pármi z iných štátov EÚ, začali ich „sobášiť“ a domov sa nám už vrátia páry, ktoré Slovensko bude musieť uznať ako „rodinu“.
Podľa portálu Euractiv.sk však ešte zďaleka nie je vyhrané, pretože „aby boli pravidlá záväzné, budú ich musieť schváliť všetky členské štáty. To v súčasnosti nie je veľmi pravdepodobné, keďže ich môže vetovať iba jedna krajina, napríklad Maďarsko alebo Slovensko.“
To však len dovtedy, kým platí v EÚ právo veta. No a na tom sa už predsa tiež pracuje.
BM
Zdroj: euractiv.sk, titulný ilustračný obrázok, zdroj – needpix.com
Europarlament dnes odhlasoval historický návrh na zásadnú reformu EÚ:
má sa zrušiť jednomyselnosť hlasovaní a právo veta v imigračnej, zahraničnej a daňovej politike
namiesto Európskej komisie má byť Európsky prezident, Európska exekutíva a exekútori
má sa vytvoriť „obranná únia“ s vlastnou európskou armádou a bruselským velením
z európskych zmlúv sa majú vymazať slová „muž“ a „žena“, a na všetko majú byť rodové kvóty
má sa posilniť prisťahovalecká politika (imigrácia)
Brusel má prevziať riadenia zdravotníctva a školstva v členských štátoch, atď.
Samozrejme, všetci slovenskí progresívci a liberáli hlasovali za. SMER-áci a OĽANO sa tohto zlomového hlasovania „nezúčastnili“, čím znížili kvórum, a progresívcom a európskym socialistom tento návrh na federalizáciu únie ľahšie prešiel. Hlasovanie bolo totiž tesné a prešlo to len o 17 hlasov!!! (291 za, 274 proti). Kto neverí, tak dôkaz – zápisnica z hlasovania – je v komentári.
Ja som za Slovensko nielenže hlasoval proti, ale aj som rázne vystúpil v samotnej rozprave. Video …
má sa zrušiť jednomyselnosť hlasovaní a právo veta v imigračnej, zahraničnej a daňovej politike
tvfilmvideohudba.wordpress.com 