Exprezidenta Kirgizska po oslobodení z väzenia znovu zatkli

Kirgizský prezident Almazbek Atambajev, archívne foto Foto: TASR/AP

Atambajev čelí obvineniam z korupcie, nezákonného obohacovania sa a zneužitia právomoci verejného činiteľa.Autor TASRvčera 15:40Biškek 10. októbra (TASR) – Bývalého kirgizského prezidenta Almazbeka Atambajeva v sobotu znovu zatkli, informovala jeho hovorkyňa. Úradujúci prezident Sooronbaj Žeenbekov si tak po povolebných nepokojoch, počas ktorých bolo z väzení oslobodených niekoľko popredných politikov, naďalej upevňuje moc. Úrady tiež zaviedli zákaz zhromažďovania a zákaz vychádzania v hlavnom meste Biškek. Informácie priniesli tlačové agentúry AFP a AP.

“Špeciálne sily vtrhli do jeho komplexu,” uviedla pre AFP do telefónu Atambajevova hovorkyňa Kunduz Žoldubajevová. “Bývalého prezidenta zatkli,” doplnila.

Atambajev čelí obvineniam z korupcie, nezákonného obohacovania sa a zneužitia právomoci verejného činiteľa v rokoch 2011 – 2017, keď bol kirgizskou hlavou štátu. Exprezident v uplynulom období viackrát vyhlásil, že tieto obvinenia považuje za politické prenasledovanie.

Masové protivládne protesty a nepokoje vypukli v Kirgizsku po sporných parlamentných voľbách z uplynulého víkendu.

Voľby v Kirgizsku konané 4. októbra vyhrali strany spriaznené s proruským prezidentom Žeenbekovom, ale opozícia i volební pozorovatelia výsledok hlasovania spochybnili na základe informácií o prípadoch kupovania voličských hlasov. Po voľbách vypukli spomínané masové protesty, ktoré si vyžiadali najmenej jednu obeť a vyše 700 zranených.

Úrady medzičasom výsledky volieb anulovali, čo však neviedlo k ukončeniu protestov, ktorých účastníci z väzenia oslobodili viacerých predstaviteľov opozície.

Právo na zostavenie novej vlády v Kirgizsku si nárokujú viaceré politické sily. Pozorovatelia opisujú aktuálnu situáciu v krajine ako chaotickú a neprehľadnú.

Prezident Žeenbekov vyhlásil v piatok výnimočný stav v hlavnom meste krajiny Biškek. Platí od piatkového večera a potrvá až do 21. októbra. Jeho súčasťou je zákaz zhromažďovania a vychádzania a reštrikcie pri vstupe a odchode z mesta. Tieto opatrenia majú ukončiť týždeň trvajúci chaos po sporných voľbách.

Zákaz vychádzania v Biškeku platí od 09.00 h do 17.00 h. Prezident nariadil aj rozmiestnenie vojakov v metropole, aby pomohli s dodržiavaním tohto opatrenia.

Srbsko podpíše dohodu o voľnom obchode s Ruskom a jeho ekonomickými partnermi

Belehrad 26. augusta 2019 (SITA/AP/HSP/Foto:SITA/AP-Darko Vojinovic)

 

Srbsko podpíše dohodu o voľnom obchode s Euroázijskou ekonomickou úniou (EEU), ktorú tvorí Rusko a štyri ďalšie bývalé sovietske republiky

Na snímke Aleksandar Vučič a Vladimir Putin

Informoval o tom v pondelok vo vyhlásení úrad srbského prezidenta Aleksandara Vučiča. Dohoda medzi Srbskom a EEU, ktorá sa podľa úradu prezidenta má podpísať 25. októbra, by však mohla narušiť snahu balkánskej krajiny o vstup do Európskej únie.

Kandidátske krajiny na členstvo v EÚ musia zosúladiť svoju politiku s politikou tohto bloku, vrátane uvalenia obchodných sankcií na Rusko pre jeho úlohu v povstaní na východe Ukrajiny.

 

Pondelkové vyhlásenie úradu srbského prezidenta zverejnili po schôdzke Vučiča s ruským veľvyslancom v Srbsku Alexandrom Bocanom-Charčenkom, ktorý uviedol, že dohoda poskytne Srbsku prístup na trh so 180 miliónmi ľuďmi. Euroázijskú ekonomickú úniu tvoria Rusko, Bielorusko, Arménsko, Kazachstan a Kirgizsko.

Kirgizsko – Kyrgyzstan

Kirgizská republika

Kirgizsko (-normovaný názov; staršie: Kirgizstan, Kyrgyzstan, po kirgizsky Кыргызстан – Kyrgyzstan), dlhý tvar Kirgizská republika, je vnútrozemský štát v strednej Ázii, hraničiaci na juhovýchode s Čínou, na severe s Kazachstanom, na juhu s Tadžikistanom a na západe s Uzbekistanom. Je bývalou republikou ZSSR a v súčasnosti členským štátom SNŠ. Hlavné mesto Kirgizska je Biškek.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Kirgizsko je krajinou vysokých pohorí a rozsiahlych dolín. Vypĺňa ho horská sústava Ťanšanu a Altaja. Územie krajiny sa rozprestiera v rozmedzí 500 až 7 000 metrov nad morom. Doliny riek Ču, Talas a obvod Ferganskej kotliny ležia vo výške 500 až 1 000 metrov, polovica územia sa rozkladá vo výškach 1 000 až 3 000 metrov nad morom. Medzi množstvom horských chrbtov (Kungej-Alatau, Kirgizský a Talaský Alatau, Terskej-Alatau, Kadakokty, Alaj a iné) sa nachádza veľa horských dolín, depresií a kotlín, ktoré sa postupne rozširujú na západ. Vo výškach okolo 3 000 metrov ležia zarovnané zvlnené plošiny – syrty. Podnebie je výrazné, diferencované a závislé od nadmorskej výšky. Pôdy sú diferencované, v najnižšie položených oblastiach sa nachádzajú sivé pôdy a polopúšťové až stepné rastlinstvo. Pohoria majú horské gaštanové, často zasolené pôdy. Kirgizsko má na obvode Ferganskej kotliny neveľké ložiská nerastných surovín ako antimón, ortuť a iné kovy.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najnižšie položené doliny a kotlina jazera Issyk-kuľ boli osídlené od staroveku. Pôvodné obyvateľstvo sa živilo obrábaním pôdy, v dolinách prevažoval chov dobytka, oviec a koní. Kirgizsko obývali rozmanité skýtske kmene, neskôr kmene iránskeho pôvodu. V hospodárskom a kultúrnom živote zohrali veľkú úlohu obyvatelia Sogdiany šírením islamu a tradícií zavlažovacieho poľnohospodárstva. V 6. storočí po Kristovi sa kmene v oblasti spojili a vytvorili Západoturecký kaganát. Vznikli prvé mestá (Oš, Uzgeň). Nájazdy Mongolov v 12. a 13. storočí zapríčinili sťahovanie Kirgizov z Minusinskej kotliny do oblasti Ťanšanu a ich splynutie s pôvodným obyvateľstvom. V 19. storočí sa Kirgizsko dostalo pod nadvládu Kokandského chanátu. V 70. a 80. rokoch 19. storočia sa sem presídlili Dungani (dolina rieky Ču) a Ujguri (Aravanská dolina). Roku 1855 sa Kirgizi z kotliny jazera Issyk-kuľ, neskôr aj z doliny rieky Ču a napokon aj južní Kirgizi v úsilí uniknúť útlaku Kokandského chanátu pripojili k cárskemu Rusku. Do oblasti Čujskej doliny a jazera Issyk-kuľ prišli prví presídlenci z Ruska a Ukrajiny už v 19. storočí. Vtedy sa začalo rozvíjať poľnohospodárstvo, a to najmä pestovanie bavlníka a maku na lekárske účely. Ruskí prieskumníci preskúmali pohorie Ťan-šan a kirgizské obyvateľstvo v tomto období pod vplyvom Rusov prešlo na usadlý spôsob života. Vznikli nové trhové a administratívne strediská. Skončili vojny medzi kmeňmi a rodmi. Pripojenie k cárskemu Rusku postupne ovplyvnilo kultúru a všeobecne celý život v Kirgizsku. Po revolúcii sa stala súčasťou ZSSR. Od 5. decembra 1936 samostatnou sovietskou republikou v rámci ZSSR. V auguste roku 1991 vyhlásilo Kirgizsko samostatnosť. Od roku 1991 bol prezidentom krajiny Askar Akajev až do začiatku masových protestov na jar roku 2005. V júli toho istého roku vyhral prezidentské voľby veľkým rozdielom hlasov Kurmanbeg Bakijev. V roku 2010 bol Kurmanbeg Bakijev znovuzvolený za prezidenta, voľby však boli zahraničnými pozorovateľmi označené za nespravodlivé.

V apríli 2010 došlo v hlavnom meste a ďalších mestách ku krvavým nepokojom, ktoré viedli k úteku prezidenta Bakijeva a jeho faktickému zosadeniu. Moci v štáte sa ujala dočasná vláda na člene s Rozou Otunbajevovou. Na prelome jari a leta sa v krajine rozhoreli etnické nepokoje, pri ktorých bolo zabitých v mestách Oš a Džalalabád asi 100 ľudí. Nepokoje viedli k úteku asi 100 000 obyvateľov uzbeckej národnosti zo svojich domovov. Asi 80 000 najprv prichýlil Uzbekistan, no obe krajiny neskôr uzavreli hranice. Asi 20 000 kirgizských Uzbekov sa v súčasnosti nachádza v utečeneckých táboroch.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Kirgizsko je prevažne poľnohospodárska, hornatá, menej rozvinutá krajina. Hospodárstvo bolo negatívne postihnuté rozpadom ZSSR. Vlády dokázali presadiť niektoré dôležité reformy, čo malo za následok spomalenie úpadku a pomalé zvyšovanie exportu. Krajina sa v súčasnosti snaží stabilizovať ekonomiku, znížiť deficit rozpočtu na 3% HDP, znížiť mieru chudoby a nezamestnanosti (momentálne 17,9%).

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Kirgizsko je mnohonárodnostným štátom. Podľa etnickej štruktúry v roku 2007 tu žilo 9,0 % Rusov, 14,5 % Uzbekov, 0,5 % Ukrajincov a 7 % ďalších národností (Nemci, Tadžici, Ujguri, Kazachovia a i.). Podiel Kirgizov je 69 %. Podiel Kirgizov stúpol z 50% v roku 1979 na takmer 70% v roku 2007 a naopak podiel Rusov v krajine klesol z 35% v roku 1979 na 9% v roku 2007.[2] V náboženskej štruktúre obyvateľov Kirgizska prevládajú moslimovia (suniti) a kresťania (pravoslávni, baptisti, adventisti).