Tag Archive: Irák – Iraq


V piatok 11. septembra prijal pápež František na osobnej audiencii nového veľvyslanca Iraku pri Svätej stolici Rahmana Farhana Abdullaha Al-Ameriho, ktorý mu predložil svoje poverovacie listiny.

58-ročný iracký diplomat je pôvodným vzdelaním učiteľ chémie, čo ho spája aj s pápežom Františkom, ktorý v mladosti študoval chémiu. Neskôr Rahman Farhan Abdullah Al-Ameri pracoval na irackom Ministerstve zahraničných vecí, v diplomatickej službe v Ománe a vo Veľkej Británii a viedol oddelenie pre styk s medzinárodnými organizáciami.

Irackí kresťania odporúčajú zvolať okrúhly stôl, aby sa vyhlo vojne

Irackí kresťania sa cítia v ohrození po vystupňovaní napätia medzi USA a Iránom. Žiadajú umiernenosť a dialóg, aby sa vyhlo vojne. Prinášame vyjadrenie bagdadského chaldejského patriarchu kardinála Louisa Saka a svedectvo kňaza pôsobiaceho na Ninivskej pláni, otca Benhama Benoku.

K situácii vystupňovaného napätia po zabití iránskeho generála Solejmáního útokom americkej armády sa vyjadril chaldejský patriarcha Babylonie kardinál Louis Raphael Sako, ktorý je predsedom Konferencie biskupov Iraku:

„Iračania sú ešte aj dnes v istom štádiu hlbokého šoku kvôli tomu, čo sa stalo minulý týždeň. Ich najväčším a najhlbším strachom je, že ich krajina, Irak, by sa mohla premeniť na bojové pole, namiesto toho, aby bola suverénnou krajinou, schopnou chrániť vlastných občanov a garantovať im blaho.

Za týchto tak kriticky napätých okolností a v kontexte, ktorý je čoraz nebezpečnejší, myslím, že by bolo nanajvýš múdre a vhodné zvolať okrúhly stôl, ktorý by dal dohromady všetky zainteresované strany. Od všetkých sa žiada umiernenosť, aby ukázali rozumný a civilizovaný dialóg, racionálne konanie a múdre zmýšľanie, s cieľom uchrániť Irak od následkov nepredstaviteľného dosahu.

My všetci sa obraciame k všemohúcemu Bohu, aby zaručil Iraku a celému regiónu pokojnú, stabilnú, bezpečnú budúcnosť a „normálny život“, po ktorom prahneme už príliš dlhý čas.“

Sýrsko-katolícky kňaz diecézy Mosul otec Benham Benoka, ktorý v súčasnosti pôsobí v meste Bertella v irackom okrese Al-Hamdanía na Ninivskej pláni, sa pre Vatikánsky rozhlas podelil o tom, ako sa cítia kresťania v jeho diecéze v týchto dňoch po americkom útoku na iránskeho predstaviteľa na území Iraku:

„Je to udalosť, ktorá v nás všetkých okamžite vzbudila veľké znepokojenie: nielen medzi kresťanmi, ale aj medzi všetkými Iračanmi, ktorí skutočne milujú svoju krajinu. Obávame sa, že Irak sa zredukuje na vojnové územie, na priestor k dispozícii pre vzájomný zápas veľmocí, ako sú Irán a USA. Ale predovšetkým sa obávame, že sa vyleje krv našich detí, toto nás veľmi znepokojuje. A ako povedal aj patriarcha Sako, modlime sa všetci, aby tieto mocnosti spolu viedli dialóg a dospeli k pokojnejším riešeniam.“

Vražda iránskeho generála v Bagdade sa stala na začiatku roka 2020, keď ste v Iraku zažívali už aj tak veľmi náročné mesiace kvôli pouličným protestom proti vláde, čo viedlo k stovkám mŕtvych. Ako žije kresťanská komunita v Ninive v týchto dňoch?

„Skutočne, tu na Ninivskej pláni a presnejšie v okrese Al-Hamdanía, ktorý zahŕňa kresťanské mestá Karakoš, Bartella a Karemlaš, sú kresťania tými najbezbrannejšími z bezbranných Iraku. My kresťania veľmi trpíme prenasledovaním, ktorému nevidíme koniec. Totiž odkedy sme sa vrátili – hoci aj len čiastočne – do našej zeme po porážke Islamského štátu v októbri 2016, sme zaneprázdnení rekonštrukciou domov a chrámov. Ale sú tu ďalšie sily, ako tzv. „Brigáda 30“ šítskych moslimov „šabak“, ktorí získali kontrolu nad kresťanským mestom Bertella a každý deň musíme podstupovať ich agresívne činy proti chrámom a proti našim kresťanom, predovšetkým voči ženám. Preto už dlhší čas žiadame nejaké riešenie našej situácie, ale vláda v Bagdade nerobí nič.“

Takže teraz, po tomto americkom útoku v Bagdade váš strach narastá?

„Presne tak, cítime sa stále viac neistí, predovšetkým teraz, keď sa hovorí o stiahnutí vojenských síl. Iracký parlament totiž práve rozhodol o požiadaní vlády o ukončenie prítomnosti síl medzinárodnej koalície. A tu, v Bartelle, čo je kresťanské mesto, máme len 24 vojakov tzv. NPU, Jednotky na obranu Ninivskej pláne, čiže síl ľudovej mobilizácie kresťanov, a týchto 24 vojakov nás nijako nedokáže ochrániť. A tak, čo môžeme robiť? Kam máme ísť? Budeme azda nútení k novému vysídľovaniu smerom na sever? Žiadame, aby sa vzala do úvahy aj situácia nás kresťanov tu na Ninivskej pláni. Nemáme ani zbrane, nemáme nič.“

Čo ako kresťania žiadate v tejto situácii?

„Od začiatku manifestácií proti vláde, veľmi pokojnej revolúcie mladých Iračanov v centrálnej a južnej časti krajiny, sa každý deň pri ruženci i pri svätej omši modlíme a vyprosujeme, aby sa všetci dohodli – politici i všetci ostatní – na vyriešení problémov, ktorými trpí náš iracký ľud, namiesto toho, aby sledovali záujmy iných zahraničných aktérov.“

Rozhovor so sýrsko-katolíckym kňazom diecézy Mosul pátrom Benhamom Benokom pripravil redaktor talianskej sekcie Vatikánskeho rozhlasu Fabio Colagrande.

Na archívnej snímke z 29. decembra 2019 je iracká vojenská letecká základňa Ajn al-Asad v západoirackej provincii Anbár, kde sú dislokované americké a spojenecké jednotky a ktorú zasiahlo najmenej deväť rakiet v stredu 8. januára 2020. Foto: TASR/AP

Pri stredajšom útoku zasiahli dve základne v Iraku približne dve desiatky rakiet. Iránska štátna televízia uviedla, že išlo o pomstu za smrť iránskeho generála Kásema Solejmáního.

Bagdad 8. januára (TASR) – Iracká vláda v stredu uviedla, že dostala od Iránu oficiálne upovedomenie o nočnom raketovom útoku, ktorého terčom boli dve vojenské základne na území Iraku. Informovala o tom agentúra DPA.

Dostali sme oficiálnu ústnu informáciu z Iránskej islamskej republiky, že iránska odpoveď na zavraždenie mučeníka Kásema Solejmáního sa už začala alebo sa zakrátko začne a že tento úder bude obmedzený na objekty, kde pôsobí v Iraku americká armáda,” povedal nemenovaný vojenský hovorca irackého premiéra Ádila Abdala Mahdího. Dodal, že napadnuté objekty Teherán v tomto hlásení nešpecifikoval.

V súvislosti s raketovým útokom zatiaľ podľa hovorcu nie sú k dispozícii správy o prípadných stratách v radoch irackých síl alebo medzinárodnej vojenskej koalície pôsobiacej v Iraku.

Premiér Abdal Mahdí, ktorý je zároveň hlavným veliteľom armády, vedie rozhovory s cieľom deeskalovať situáciu a vyhnúť sa “otvorenej vojne”, uviedol hovorca vo vyhlásení zverejnenom irackou štátnou agentúrou INA. Takáto vojna by podľa neho poškodila “v prvom rade” Irak a okolitý región.

Vyzývame všetkých, aby zachovali pokoj, dali prednosť jazyku logiky, riadili sa medzinárodnými chartami a rešpektovali Irak,” dodal hovorca.

Pri stredajšom útoku zasiahli dve základne v Iraku približne dve desiatky rakiet. Iránska štátna televízia uviedla, že išlo o pomstu za smrť iránskeho generála Kásema Solejmáního, ktorý prišiel o život minulý piatok pri americkom útoku neďaleko medzinárodného letiska v Bagdade.

Filipínsky prezident Rodrigo Duterte, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Filipínci môžu z krajiny odísť buď samostatne, alebo ich eskortujú s pomocou filipínskej vlády.

Manila 8. januára (TASR) – Filipínska vláda nariadila v stredu povinnú evakuáciu približne 5000 Filipíncov pracujúcich v Iraku. Rozhodnutie vláda vydala po tom, ako Irán zaútočil v noci na stredu na ubytovacie zariadenia amerických vojakov, píše agentúra DPA.

Námorné sily ďalej uviedli, že do oblasti Blízkeho východu posielajú plavidlo, aby v prípade zhoršenia bojov medzi Spojenými štátmi a Iránom previezli svojich občanov do bezpečia.

Filipínske ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že na území Iraku zvýšili výstrahu na najvyššiu úroveň. To vyžaduje od všetkých Filipíncov, ktorí pracujú a žijú v tejto oblasti, aby v záujme svojej bezpečnosti odišli.

Filipínci môžu z krajiny odísť buď samostatne, alebo ich eskortujú s pomocou filipínskej vlády.

Výsledkom koordinačných mítingov vlády k situácii na Blízkom východe, ktoré sa konali v uplynulých niekoľkých dňoch, je, že došlo k zvýšeniu bezpečnostnej výstrahy pre celý Irak na úroveň štyri, ktorou sa vyzýva na povinnú evakuáciu,” povedal hovorca filipínskej diplomacie Eduardo Menez.

Filipínci nachádzajúci sa v Iraku majú bezodkladne kontaktovať filipínsku ambasádu v Iraku, pokiaľ potrebujú pomoc pri zriaďovaní výstupných víz z krajiny.

Filipínsky prezident Rodrigo Duterte už skôr nariadil uviesť do pohotovosti lode a lietadlá, aby mohli priviesť Filipíncov z Blízkeho východu. Stalo sa tak po tom, ako americká armáda na príkaz prezidenta USA Donalda Trumpa spáchala pri medzinárodnom letisku v Bagdade atentát na veliteľa iránskych špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd Kásema Solejmáního.

Washington 6. januára 2020 (TASR/HSP/Foto:Screenshot: YouTube)

 

Prezident USA Donald Trump pohrozil Iraku sankciami, ak sa zachová „nepriateľsky“ a vyhovie požiadavke irackého parlamentu, aby americkí vojaci odišli z krajiny

Ilustračné foto

„Ak sa zachovajú nejako nepriateľsky, ak urobia niečo, čo budeme pokladať za neprimerané, uvalíme na Irak sankcie, veľmi prísne sankcie,“ povedal Trump novinárom v nedeľu v prezidentskom lietadle Air Force One, keď sa vracal do Washingtonu z dovolenky na Floride. Informovali o tom tlačové agentúry DPA a AFP.

V Iraku sa v súčasnosti nachádza okolo 5000 amerických vojakov.

Iracký parlament v nedeľu na mimoriadnom zasadnutí schválil rezolúciu, ktorá poveruje vládu, aby vyhostila zahraničných vojakov z krajiny. Tí sú tam na pozvanie irackej vlády z roku 2014 a pod velením Spojených štátov bojujú v koalícii proti džihádistickej organizácii Islamský štát (IS). Rezolúcia irackých zákonodarcov je reakciou na piatkové zabitie vplyvného iránskeho generála Kásema Solejmáního neďaleko medzinárodného bagdadského letiska, ktorého pri cielenom útoku usmrtil americký dron.

Trump pred novinármi zopakoval vyhrážku, že USA podniknú „veľkú odvetu“ proti Iránu, ak sa pokúsi pomstiť za zabitie generála Solejmáního.

Prezident odmietol ostrú kritiku, ktorú si vyslúžil za svoje skoršie varovania, že medzi cieľmi amerického bombardovania v Iráne budú aj kultúrne lokality. Irán je krajina s obrovským kultúrnym dedičstvom.

„Oni môžu zabíjať našich ľudí. Oni môžu mučiť a mrzačiť našich ľudí. Môžu klásť bomby na cesty a vyhadzovať do vzduchu našich ľudí. A my sa nesmieme dotknúť ich kultúrnych miest? Takto to nefunguje,“ povedal prezident.

Šéf Bieleho domu ešte dodal, že ak americkí vojaci budú musieť odísť za nepriaznivých, zlých okolností, USA budú k Iraku pristupovať tak ako k nepriateľskému Iránu, ktorého ekonomiku zničili americké sankcie.

„Ak nás požiadajú, aby sme odišli – a ak to budeme musieť urobiť za nie veľmi priateľských okolností -, uvalíme na nich sankcie, aké ešte nikdy nezažili,“ povedal Trump.

„Ešte aj iránske sankcie budú popri nich vyzerať mierne,“ dodal.

Trump vyhlásil, že americká základňa v Iraku je „mimoriadne drahá“.

„Neodídeme, kým nám za to nezaplatia,“ dodal.