Vyzývame všetkých katolíkov na našom milovanom Slovensku, aby na sviatok Zjavenia Pána 6. 1. 2024 (ľudovo nazývaný Troch kráľov) cca o 15. 00 hod. vo svojich farnostiach (podľa možností v spolupráci s farským úradom), v mestách a na dedinách usporiadali modlitbové zhromaždenie za intronizáciu Krista Kráľa Slovenska, na ktorom sa môžete pomodliť na tento úmysel sv. ruženec, litánie ku Kristovi Kráľovi, prípadne nejakú inú vhodnú modlitbu.
Slovenský národ zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, Patrónke Slovenska je v súčasnosti vystavený o.i. rafinovaným a tvrdým útokom extrémistických zástancov bojového ateizmu a zástancov kultúry smrti proti Cirkvi, ktorú založil náš Pán Ježiš Kristus, proti Božím zákonom, kresťanským morálnym zásadám zakotvených v Desatoro Božích prikázaní, útokom proti rodine, manželskému zväzku muža a ženy, demoralizáciou detí a mládeže už od útleho veku.
Tieto útoky proti kultúre života sú cielené, rozsiahle a vedené zo všetkých možných strán. Ich cieľom je zničiť kresťanské korene slovenského národa a vieru, ktorú nám Slovákom a následne všetkým Slovanom už pred 1160-timi rokmi priniesli sv. Cyril a sv. Metod. Slovenský národ vždy v ťažkých časoch prosil Všemohúceho Boha o pomoc a utiekal sa pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska. Boha o pomoc žiadame i dnes.
Slovenský národ sa aj napriek svojim chybám, nedostatkom, zradám a hriechom musí znovu vrátiť ku svojim cyrilometodským koreňom, k viere v Trojjediného Boha. Prosme preto Všemohúceho Boha za odpustenie všetkých našich urážok, previnení a hriechov, ktorými sme sa prehrešili proti Božiemu Majestátu ale aj voči našim blížnym a sebe navzájom a prosme Ducha Svätého o milosť Intronizácie Krista Kráľa Slovenska, aby Slovensko zostalo verné Kristovi a Cirkvi.
https://www.youtube.com/embed/hzhJOzukT5o Intronizácia Krista Kráľa už bola vykonaná na naliehavú výzvu Pána Ježiša Krista („Ak sa Poľsko chce zachrániť, musí uznať Ježiša za svojho kráľa v plnom zmysle toho slova cez akt intronizácie…“) aj za účasti prezidenta a všetkých biskupov v Poľsku v roku 2016.
„Následne za príkladom Poľska pôjdu iné národy, ktoré tiež takto uznajú Ježiša za svojho kráľa. Všetky národy, ktoré neuznajú Ježiša za svojho kráľa, zahynú.“
Preto je dôležité, aby Slovensko vykonalo akt intronizácie Krista Kráľa Slovenska, v súlade s univerzálnou výzvou Pána Ježiša.
Zároveň vás prosíme, aby ste z modlitbového zhromaždenia vyhotovili krátku reportáž, fotografie, prepis príhovoru, alebo video záznam a zavesili ho na vašej stránke, či na you tub-e, alebo ho pošlali k nám do redakcie AZN na email: uskutocnujte.slovo@gmail.com a my ho s vaším súhlasom zverejníme. Podporte aj petíciu za intronizáciu Krista Kráľa Slovenska TU: Petícia za intronizáciu Krista Kráľa Slovenska
Kristus Kráľ Slovenska, zachráň nás. Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska, pomôž nám.
Signatári výzvy: Kňazi: Vdp. Václav Kocian, katolícky kňaz Vdp. Štefan Mordel, katolícky kňaz Vdp. Ján Košiar, katolícky kňaz P. Richard Jombík, prior OH P. Pius Jaroslav Majerovič OP fr. Peter Pavel Valtoš, OPraem diakon Vdp. Donát Čarnogurský, katolícky kňaz
Laici: Anton Čulen, publicista Miroslav Šuňal, politológ Jozef Krajčík, umelecký pedagóg Štefan Hrušovský, lekár Ľudmila Mušková, exposlankyňa Marian Kotleba, politik Andrea Hudecová, redaktorka
V prípade záujmu napíšte na email: uskutocnujte.slovo@gmail.com a vaše meno radi doplníme do zoznamu podporovateľov.
V Montichiari v Taliansku sa Panna Mária začala zjavovať v r. 1946 prostej, vtedy 36-ročnej, slobodnej žene – Pierine Gilliovej (1911-1991). Pierina bola v tom čase pomocnou ošetrovateľkou v nemocnici. Zjavenia sa po odmlke devätnástich rokov presunuli na predmestie Fontanella. Keď cirkevné autority Pierine zakázali prístup na miesto zjavenia, Mária sa svojej vyvolenej duši zjavovala v jej súkromí až do roku 1983. V literatúre sa uvádza 8 zjavení v Montichiari, 4 zjavenia vo Fontanelle a asi 45 súkromných zjavení. Pierina pri zjaveniach videla, ako duše v pekle prežívajú pekelné muky.
Dňa 13. júna 1947 svätá Panna Pierine povedala:
„Náš Pán ma posiela, aby som priniesla novú mariánsku pobožnosť… Prajem si, aby 13. deň každého mesiaca bol slávený ako mariánsky deň. Dvanásť predchádzajúcich dní treba konať zvláštne prípravné modlitby. Tento deň by mal byť dňom zmieru za urážky, ktoré nášmu Pánovi urobili duše zasvätené Bohu. Svojimi vinami prebodli moje materské Srdce a Srdce môjho Božského Syna Ježiša Krista, akoby tromi žeravými mečmi.”
Na vopred oznámené zjavenie 8. decembra 1947 už prišlo niekoľko tisíc ľudí. Panna Mária vtedy Pierine povedala: „Svojím príchodom sem do Montichiari prejavujem prianie, aby som bola vzývaná a uctievaná ako Tajomná Ruža (Rosa Mystica). Želám si, aby sa 8. decembra napoludnie každý rok slávila hodina Milosti pre celý svet. Touto úctou bude získaných mnoho milostí pre dušu a telo… Želám si, aby za dosiahnuté milosti bola zhotovená socha Rosa Mystica s mojou podobou…a aby bola po zemi nosená v procesiách.“
Svätá Panna potom zoširoka rozopäla ruky a zo svojej hrude vybrala Srdce, na ktorom boli tri ruže – biela, červená a zlatožltá. Z tohto Srdca vychádzalo silné a všetko prenikajúce svetlo. Význam týchto troch ruží Pierina vysvetlila takto: „Biela ruža – duch modlitby, červená – duch zmieru a ochoty k obetiam, zlatá – duch pokánia.“
Potom pokračovala: „Náš Pán, môj Božský Syn Ježiš Kristus, preukáže obzvlášť veľké milosrdenstvo tým, ktorí vytrvajú na modlitbách za svojich hrešiacich bratov a sestry. Nech je čo najskôr oznámené najvyššiemu pastierovi katolíckej cirkvi, pápežovi Piovi XII., že je mojím prianím, aby hodina milosti bola uvedená na známosť a rozšírená po celom svete. Ak nemôže niekto navštíviť kostol, nech sa na poludnie modlí doma, a tak odo mňa dostane milosti.“
Dňa 31. augusta 1975 Panna Mária Pierine povedala: „Kde sa nachádzam ako putovná socha, kde som vzývaná a kde sa ľudia veľa modlia, tam všade môj Božský Syn Ježiš Kristus necháva prúdiť z Neba zvláštne milosti.“
Keď sa jedna z putovných sôch vrátila do Montichiari, Pierine sa zjavila Panna Mária – sprevádzaná dvomi fatimskými deťmi – Františkom a Hyacintou, svätým archanjelom Rafaelom a tisícmi anjelov i svätých – a povedala: „Keď ma prinášajú ľuďom ako pútničku, ako Mystickú ružu, prichádzam s anjelmi a so svätými nebies, stojím po boku sochy a všetkých chránim a všetkých žehnám… Zvlášť však budem svojim deťom nablízku v hodine ich smrti s Božou milosťou a so svojou materskou láskou.“
Sám Boží Syn Pierine povedal: „Pri odovzdaní sochy Nebeskej Matky, mojej Matky, nech najprv kňaz alebo jeho zástupca v mojom mene udelí sväté požehnanie a potom nech sa modlí: „Prijmite s radosťou vznešenú pútničku, ktorá k vám prichádza s túžbou vám pomáhať. Modlite sa, modlite sa!“
Pred členmi biskupskej vyšetrovacej komisie Pierina prísahou na písmo sväté potvrdila pravdivosť svojich slov o zjavení Panny Márie. Zakrátko potom jej otec biskup odporučil, aby sa zriekla verejnosti a odobrala sa do kláštora. Pierina potom žila takmer 20 rokov ako hosť v kláštore Františkánskych sestier.
Modlitba k Panne Márii – Tajomnej ruži:
Tajomná ruža, Nepoškvrnená Panna, Matka milosti, klaniame sa pred Tebou, aby sme uctievali Tvojho Božského Syna a získali Božie zľutovanie. Prosíme o pomoc a milosť. Neodvolávame sa však na svoje zásluhy, ale len na dobrotu Tvojho materského Srdca a sme presvedčení, že nás vyslyšíš.
Zdravas‘, Mária…
Tajomná ruža, Matka Ježišova, Kráľovná sv. ruženca a Matka Cirkvi, tajomného Tela Kristovho, prosíme za svet, zmietaný nezhodami, o dar dorozumenia a mieru a o všetky milosti, schopné premeniť srdcia mnohých Tvojich detí.
Zdravas‘, Mária…
Tajomná ruža, Kráľovná apoštolov, daj, nech sa okolo eucharistických oltárov rozkošatia mnohé kňazské rehoľné povolania, ktoré by svätosťou svojho života a zapálenou horlivosťou pomohli založiť kráľovstvo Tvojho Syna po celom svete. Rozlej na nás svoje nebeské milosti!
Zdravas‘, Mária…
Zdravas‘, Kráľovná, Matka milosrdenstva…
Ó, Mária, Tajomná ruža, oroduj za nás!
Vo Fontanelle prišlo k celému radu mimoriadnych úkazov, k mnohým telesným a duševným uzdraveniam. Nachádza sa tam aj prameň, požehnaný Nebeskou Matkou, ktorý má uzdravovaciu moc. O tomto prameni svätá Panna Pierine povedala 27. 2. 1966:
„Na Bielu nedeľu ma môj Božský Syn Ježiš Kristus pošle ešte raz na túto Zem do Montichiari, aby som ľudstvu priniesla hojné milosti. Ten prameň, odvtedy bude zázračný.“
Kto bola Pierina Gilliová?
Pierina Gilliová sa narodila 3. augusta 1911 ako najstaršia z troch dcér; ich otec zahynul v prvej svetovej vojne. V roku 1918, teda vo veku siedmich rokov, bola Pierina ako sirota prijatá do útulku v Montichiari a zostala tam tri roky. Jej matka sa opäť vydala (mala ešte ďalších päť detí), a tak sa Pierina vrátila domov a pomáhala jej vo vedení domácnosti. Na vzdelanie nemala čas. Do školy chodila len štyri roky; neskôr ešte po dobu jedného roka navštevovala večerné kurzy. Jej nový otec pochádzal zo skromných pomerov – bol prostým nádenníkom a vo vtedajšom povojnovom Taliansku zmietanom hospodárskymi ťažkosťami, si prácu hľadal len s ťažkosťami; preto sa rodina niekoľkokrát aj sťahovala. V dvadsiatich rokoch vstúpila Pierina do služby k carpenedolskému vikárovi a zostala u neho šesť rokov. Od roku 1937 do roku 1940 bola zamestnaná ako pomocná sestra na klinike Villa Bianca v Brescii.
Od roku 1940 do roku 1945 vykonávala to isté zamestnanie v nemocnici v Desenzano, ležiacom na brehu jazera Lago di Garda, vzdialenom asi 15 km od Montichiari. Túto nemocnici spravovali rehoľníčky poriadku Ancille della Carita; v roku 1944 sa Pierina rozhodla, že vstúpi do ich kongregácie, a tak sa pripravovala na noviciát v materskom kláštore v Brescii. Sotva tu však bola tri mesiace, náhle utrpela mozgovú príhodu a 12 dní zostala v bezvedomí. Hoci jej bola poskytnutá všetka starostlivosť, bol jej prípad považovaný za beznádejný, a preto jej bolo udelené posledné pomazanie. V týchto dňoch, zatiaľ čo ležala v predsmrtnej agónii, sa prihodila, a to práve vo chvíli, kedy u nej nebol žiadny dozor, táto výnimočná udalosť: Pierina sa náhle prebudila a zbadala pred sebou rehoľníčku – zakladateľku rádu, svätú Crocifisso Di Rosa; táto svätica držala v ruke nádobu s masťou a povedala Pierine: „pomažem ti hlavu a uzdravíš sa, ale potom ponesieš ťažký kríž.“
Ihneď tak urobila a Pierina bola naozaj okamžite uzdravená; svojim spolusestrám o okolnostiach svojho uzdravenia však nič nepovedala. Sestry sa obávali, že by sa jej ochorenie mohlo opakovať, a preto ju prosili, aby kongregáciu radšej opustila. Pierina im vyhovela, načo po roku strávenom doma bola prijatá ako pomocná ošetrovateľka v nemocnici v Montichiari. Bývala priamo v nemocnici, a to prakticky sama v dvojlôžkovej izbe, ktorá bola k dispozícii obslužnému personálu. Práve v tejto izbe došlo o dva roky neskôr – 24. novembra 1946 – k prvému Máriinmu zjaveniu.
Udialo sa to takto: Pierina sa na kolenách modlila svoju večernú modlitbu, keď v tom sa jej zjavila Svätá Panna v podobe zázračne krásnej Pani, odetej do fialového šatu a s bielym závojom na hlave. Mária bola veľmi smutná a jej oči boli plné sĺz, ktoré stekali až na zem. Jej hruď bola prebodnutá tromi veľkými mečmi. Mária vtedy Pierina povedala iba tri, avšak veľmi významná slová: „Modlitba – pokánie – náprava.“
Pápež Pius XII. prijal Pierinu na osobnej audiencii a udelil jej svoje požehnanie. Lúčil sa s ňou slovami: „Prosím, modli sa tiež za nás.“
Pápež Ján XXIII. pred otvorením 2. Vatikánskeho koncilu žiadal vo svojom apoštolskom liste celý svet, aby sa modlil za zdar koncilu, aby vzýval Matku Božiu ako Tajomnú ružu a aby sa na tento účel modlil ruženec. Podobne vyzval veriacich aj pápež Pavol VI. vo svojom prejave 5. mája 1969 – aby v mesiaci máj svätú Pannu vzývali predovšetkým ako Tajomnú ružu.
Dňa 21. 11. 1964 vo svojej koncilovej reči vyhlásil: „Prajeme si, aby v budúcnosti bola najblahoslavenejšia Panna Mária vzývaná a uctievaná všetkým kresťanským ľudom práve pod týmto titulom.“ (Rosa Mystica)
O udalostiach, ktoré sa v rokoch 1946-1983 v súvislosti so zjavením Panny Márie a jej posolstvami Pierine Gilliovej udiali v Montichiari-Fontanelle, bola napísaná a s cirkevným schválením v Nemecku aj vydaná 300-stranová kniha: Maria Rosa Mystica. Šieste vydanie tejto knihy poslúžilo P. G. Dobišovi ako podklad na skrátený preklad do slovenčiny. V roku 1988 sa počet putovných sôch Rosa Mystica odhadoval na 50 000. Zároveň bolo rozšírených viac ako 1 000 000 farebných reprodukcií. U mnohých z týchto sôch dochádza k úkazom ronenia sĺz, niekedy aj krvavých. Napr. socha v belgickom Posteli začala plakať v októbri 1976. V rokoch 1980-1981 plakali sochy v Rozariu v Argentíne, na niekoľkých miestach v Kolumbii, Taliansku, Maďarsku. V Európe k najvýznamnejším patrí ďalšie belgické miesto Maasmechelen, kde svätá Panna začala plakať v októbri 1983. …a, samozrejme, samotné Montichiari, kde k týmto úkazom už došlo mnohokrát, a to u rôznych sôch. V septembri 1984 došlo k celkom zvláštnemu úkazu v Kolumbii, kde ronila krvavé slzy obyčajná farebná reprodukcia formátu A 4.
Ako sa zjavenia Kráľovnej Pomoci začali? Martin rozpráva:
„Bola nedeľa 4.decembra 1994. Ja, Adriana, Michaela a Simona sme išli z rannej sv. omše domov. Cestou sme sa rozprávali a dohadovali sa, kedy a ako pôjdeme na púť na Dobrú Vodu. Ako sme sa rozchádzali zistili sme, že ani jednému z nás sa nechce ísť, pretože bolo chladno a mrazivo. Zrazu Michaela s preľaknutím vykríkla: ,Pozrite na slnko!´ Vtom sme videli slnko, ktoré sa krúti, mení farby a vzápätí sa približuje a vzďaľuje. Keď tento úkaz skončil, videli sme seba a okolie ponorené do tmavých farieb. Preľakli sme sa a pochopili to ako znamenie, že napriek chladnému počasiu máme sa ísť modliť. Simonu mama nepustila, pretože bola práve po chorobe. Keď sme kráčali po ceste ku krížu, modlili sme sa svätý ruženec. Vtom sme videli znova slnečný úkaz. Pri kríži sa konali modlitby k poklone a úcte k svätému krížu. Po týchto modlitbách sme sa modlili sv. ruženec. Zrazu som pocítil jemný závan vánku. Prenikol ma veľký pokoj. Zbadal som pri sebe biele svetlo a v ňom postavu peknej pani. Preľakol som sa a zatvoril som oči. Prenikla ma veľká bázeň. Vtom som počul: ,Moje drahé deti, ďakujem vám, že ste sem prišli a modlíte sa tu so mnou.´ Panna Mária ma oslovila: ,Martin, neboj sa prijať moje slová, chcem ťa použiť pre Božie a svoje plány.´ V srdci som cítil, že je to Panna Mária, ale bál som si to priznať. Vyžarovala z nej veľká láska, veľký pokoj a moje srdce bolo prežarované veľkou radosťou. Keď toto stretnutie skončilo, zistil som, že som nevnímal, čo sa deje vôkol mňa – akoby sa zastavil čas. Ako sme sa vracali domov, prežíval som v srdci veľkú radosť a potreboval som sa s touto radosťou s niekým podeliť. Preto som to povedal Adriane a Michaele. Poprosil som ich, aby to nikomu nehovorili. Pre nich to bolo tiež povzbudením a potešením, s ktorým sa ale podelili so svojimi rodinami. Táto udalosť sa v dedine rýchlo rozšírila. Tento deň nazývam dňom príhovoru. Na druhý deň 5.decembra sme sa večer s rodinou modlili modlitbu sv. ruženca, počas ktorého prišla Panna Mária a požehnala našu rodinu. V tom čase sme mali doma sochu Panny Márie, ktorá putovala po rodinách, a pri ktorej sme sa modlili. Tento deň bol prvým dňom, kedy sa Panna Mária zjavila v našej farnosti.“ Počas nasledujúcich dní prichádzala Panna Mária cez modlitbu svätého ruženca a Martin ju už videl zreteľnejšie. „Stretnutie s Pannou Máriou bolo úžasné, ten pocit bol nádherný.“ – hovorí o tom a pokračuje: „Predsa však bola vo mne pochybnosť, či je to naozaj Panna Mária.“ Zdôveril sa starej mame, ktorá mu poradila, aby zjavenie pokropil svätenou vodou. Ak to bude zlý duch, určite zmizne – on neznesie svätenú vodu. Podľa toho bude poznať, či je to Panna Mária alebo nie. Na najbližšie stretnutie si Martin prichystal hrnček so svätenou vodou. Keď sa Panna Mária zjavila, namočil si prsty do svätenej vody a pokropil zjavenie. Panna Mária sa milo usmiala. Martin uvažoval: „Pokropím ju ešte raz? Bude to stačiť? Možno tie kvapky nedopadli na ňu a to sa mi len satan vysmieva.“ Potom nabral trochu viac vody a pokropil ju ešte raz. Na šatách jej ostali mokré fľaky. Opäť sa milo usmiala. „Aby som si bol úplne istý, nabral som ešte viac svätenej vody, a nabralo sa mi hodne“ konštatuje Martin, „a ošpliechal som ju tak, že jej šaty ostali mokré. Panna Mária sa na mňa ešte raz usmiala, vytrysklo z nej veľké žiarivé svetlo a ja som pocítil radosť a pokoj. Potom sme sa spolu modlili a rozprávali. Bol som veľmi šťastný, že to bola Matka Božia, že to nebol satan.“ – dodáva Martin. Zjavenia pokračovali každý štvrtok v kostole. Neboli však pravidelné, takže Martin nevedel, kedy Panna Mária príde. Vo štvrtok dostával posolstvá, ktoré si Panna Mária žiadala šíriť do celého sveta a želala si, aby vo farnosti začali podľa posolstiev aj žiť, pretože Ona chce zvláštnym spôsobom túto farnosť viesť. Ešte niekoľkokrát sa zjavila na Dobrej Vode. Potom sa tam zjavenia skončili a pokračovali v Dechticiach. Panna Mária žiadala púť ku krížu dňa 15. augusta 1995. V tento deň sa predstavila ako blahoslavená Panna Mária – KRÁĽOVNA POMOCI. Priala si, aby sa 15. august slávil ako výročný deň zjavenia. Po augustovej púti sa začala Panna Mária zjavovať pravidelne – každý deň. Vo štvrtok v kostole, v pondelok, v utorok, v stredu a v piatok doma u vizionárov, vždy o 20.40 hod. letného času a 19.40 hod. zimného času. Počas víkendov prichádza Panna Mária ku krížu a na kopec Svatodušnic. (pozri sekciu Púte) Postupne si Kráľovná Pomoci vybrala aj ostatných vizionárov. Spolu ich je sedem. Sú to:
Martin Gavenda (nar. 10. 2. 1979), ktorému začali zjavenia 4. 12. 1994 Mária Gavendová (nar. 21. 12. 1980), ktorá počuje hlas Panny Márie od 19. 9. 1995 Lucia Vadíková (nar. 26. 7. 1981), ktorá počula hlas Panny Márie od 28. 12. 1995 Martina Kalašová (nar. 9. 5. 1984), ktorá Pannu Máriu po prvý raz videla a počula 2. 5. 1996 Adriana Kúdelová (nar. 8. 1. 1981), ktorá počuje hlas Panny Márie od 21. 5. 1996 Simona Árendásová rod. Kumpanová (nar. 6. 1. 1982), ktorá počuje hlas Panny Márie od 21. 5. 1996 Jozef Danko (nar. 27. 5. 1985), ktorý počuje hlas Panny Márie od 22. 5. 1996
Panna Mária deti poslala za otcom biskupom. Prijal ich Mons. Dominik Tóth, svätiaci biskup bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, ktorý ich vypočul a dal im požehnanie. O zjaveniach je informovaný aj miestny kňaz. Kráľovná pomoci, Dechtice
V stredu 29.11.2023 o 10:00 hod. pred Úradom vlády SR v Bratislave (ul.Námestie slobody 1) sa bude konať verejné zhromaždenie, kde sú pozvaní všetci slováci, aby žiadali od vlády SR – zrušiť právomoci WHO vyhlasovať pandemické obmedzenia na Slovensku.
Ak do konca novembra 2023 vláda SR nezruší pandemickú zmluvu s WHO, tak od 1.12.2023 WHO bude mať právomoc vyhlasovať na Slovensku pandemické obmedzenia ako je lockdown, testovanie, povinná vakcinácia, respirátory, ID elektronické prístroje… a slovenská vláda bude musieť dodržiavať tieto nariadenia pod hrozbou pokuty, samozrejme aj všetci občania Slovenska.
Kresťania, katolíci… šírte túto výzvu na zhromaždenie, aby ste nemuseli znova zakúšať pandemické obmedzenia vinou súčasnej vlády SR, ale aj vlastnou ľahkomyseľnosťou.
Modlitbové stretnutie na podporu intronizáciu Krista Kráľa Slovenska
Vzhľadom na neprimerané a nedôstojné reakcie na žiadosť o zasvätenie Krista Kráľa Slovenska vyslovenú zo strany Štátneho tajomníka MK SR na Trnavskej Novéne, ktoré vyústili do útokov na Ježiša Krista, Cirkev a niektorých kňazov a biskupov, práve v dňoch, kedy si pripomíname sviatok Krista Kráľa zvolávame modlitbové stretnutie občanov za intronizáciu Krista Kráľa Slovenska pred sídlom Konferencie Biskupov Slovenska (KBS), Kapitulská 11, odkiaľ sa po modlitbe presunieme cez Prepošskú ulicu smerom k Michalskej Bráne až na Nám. SNP, na krátku modlitbu aj pred sídlo MK SR Nám. SNP 33.
Kedy: Nedeľa, sviatok Krista Kráľa dňa 26. 11. 2023 Čas: začiatok 15. 00 hod.
Prosíme o zdieľanie a šírenie tejto výzvy.
Odkaz Krista Pána ľudu Slova od Terézie Neumanovej
Nemecká katolícka mystička, stigmatizovaná Terézia Neumanová 15. októbra 1948 prijala tento odkaz Krista Pána Slovanom: „Svoje požehnanie dám Slovanom a Slovania, hoci mnohí z nich dnes blúdia, lepšie ho prijmú a prinesú viac ovocia. Budú mojím opravdivým ľudom, ľudom Slova Predvečného a pochopia moje učenie a stanú sa poslušnými.“ (Srdce Boha Krista Kráľa, JAS, 2022)
tvfilmvideohudba.wordpress.com 