Tag Archive: Slovinsko – Slovenja


Slovinsko v dôsledku účinku vražedného roztoku pozastavilo očkovanie injekciami od firmy Johnson & Johnson.

Slovinsko v stredu dočasne pozastavilo očkovanie jednodávkovou vakcínou proti koronavírusu od spoločnosti Johnson & Johnson po tom, čo 20-ročná žena len niekoľko dní po zaočkovaní touto vakcínou zomrela na krvácanie do mozgu a krvné zrazeniny. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Ministerstvo zdravotníctva požiadalo Úrad verejného zdravia, aby dočasne pozastavil očkovanie vakcínou Janssen, až kým sa nevyjasnia všetky podrobnosti súvisiace s týmto prípadom,” uviedol minister zdravotníctva Janez Poklukar na tlačovej konferencii v metropole Ľubľana a použil názov vakcíny od firmy Johnson & Johnson (J&J).

Odborní poradcovia odporučili vláde pozastavenie tohto očkovania, keď sa dozvedeli, že „môže existovať nežiaduca súvislosť medzi smrťou a očkovaním”, povedala Bojana Boevičová, ktorá vedie skupinu odborných poradcov.

Médiá informovali, že ženu hospitalizovali v pondelok v kritickom stave, iba niekoľko dní po tom, čo dostala dávku vakcíny Janssen.

V Slovinsku už predtým potvrdili jedno úmrtie súvisiace s touto vakcínou. V krajine ju podali vyše 120.000 ľuďom.

V balkánskej krajine s dvoma miliónmi obyvateľov je úplne zaočkovaných približne 47 percent ľudí a táto miera patrí k najnižším v Európskej únii.

Vláda v snahe zvýšiť počty zaočkovaných tento mesiac oznámila, že všetci štátni zamestnanci musia byť od 1. októbra zaočkovaní alebo po prekonaní covidu, ak chcú ďalej pracovať.

Dopyt po vakcíne od J&J sa v posledných týždňoch zvýšil, pretože je to jediná vakcína, ktorá si nevyžaduje dve dávky.

Európska agentúra pre lieky v júni uviedla, že je nutné, aby štáty EÚ používali všetky dostupné vakcíny v boji proti pandémii, a že je ešte príliš skoro povedať, či je niektorá z nich najlepšia.

Tieto vyjadrenia agentúry prišli v čase, keď niekoľko krajín obmedzilo používanie tzv. vektorových vakcín proti koronavírusu, akými sú napríklad vakcíny od firmy AstraZeneca a Johnson & Johnson, pretože sa zistil ich súvis so zriedkavými, ale nebezpečnými krvnými zrazeninami – a namiesto nich si zvolili mRNA vakcíny ako Pfizer a Moderna.

EMA ako regulačný úrad pre lieky schválila práve tieto štyri vakcíny na používanie v 27 členských krajinách EÚ.


Výstavba 5G siete je pre súčasnú vládu priorita, ktorú si dala aj do programového vyhlásenia, nehľadiac na to, že už vyše 260 vedcov vyjadrilo svoje obavy z vplyvu žiarenia na prírodu a ľudí. Práve z tohto dôvodu Švajčiarsko aj Slovinsko budovanie 5G siete na svojom území odmietli. V Británii rastie tlak na premiéra Boris Johnsona, aby výstavbu 5G prehodnotil, aj keď tam je to hlavne z dôvodu, že sa na jej budovaní má podieľať aj čínska spoločnosť Huawei, čo sa považuje za ohrozenie národnej bezpečnosti

Ilustračné foto

https://tpc.googlesyndication.com/safeframe/1-0-37/html/container.html

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb odmietol aj hromadnú pripomienku občianskej iniciatívy „Chcem si vyberať“ k tendru na 5G siete. Táto iniciatíva má zas pripomienky k tomu, že pridelenie 5G licencií na obdobie 20 rokov výrazne ovplyvní telekomunikačný trh, no príprave tendra nebola venovaná náležitá pozornosť.

Slovinský expremiér a líder protiimigračnej Slovinskej demokratickej strany (SDS) Janez Janša reční pred polsancami parlamentu v Ľubľane 3. marca 2020. Poslanci slovinského parlamentu zvolili v utorok za nového premiéra Janeza Janšu. Janša má teraz dva týždne na to, aby prezidentovi predstavil svoje zostavenie kabinetu. Janša (61), dlhoročný líder SDS s blízkym vzťahom k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi a jeho strane Fidesz, viedol dve slovinské vlády, v rokoch 2004 – 2008 a znova v rokoch 2012 – 2013. Foto: TASR/AP

Janša (61), dlhoročný líder SDS s blízkym vzťahom k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi a jeho strane Fidesz, viedol dve slovinské vlády, v rokoch 2004 – 2008 a znova v rokoch 2012 – 2013.Autor TASRdnes 19:47Belehrad 3. marca (TASR) – Poslanci slovinského parlamentu zvolili v utorok za nového premiéra Janeza Janšu, lídra protiimigračnej Slovinskej demokratickej strany (SDS). Informovala o tom agentúra DPA.

Za Janšu hlasovalo 52 poslancov 90-členného parlamentu; 31 poslancov boli proti. Janša má teraz dva týždne na to, aby prezidentovi predstavil svoje zostavenie kabinetu.

Janšova SDS už oznámila, že sa s troma ďalšími stranami dohodla na vytvorení novej vlády. Došlo k tomu po januárovej rezignácii slovinského premiéra Marjana Šareca. Ten odstúpil 27. januára po tom, ako z jeho päťčlennej menšinovej vlády odišiel po vnútrokoaličných konfliktoch minister financií Andrej Bertoncelj.

Na vytvorení novej vlády sa SDS dohodla s dosiaľ opozičnou stredopravicovou stranou Nové Slovinsko — Kresťanskí demokrati (NSi) a s dvoma stranami opúšťajúcimi koalíciu: Stranou moderného stredu (SMC) a Demokratickou stranou dôchodcov Slovinska (DeSUS). Takáto koalícia by v 90-člennom parlamente mala 48 kresiel.

Janša (61), dlhoročný líder SDS s blízkym vzťahom k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi a jeho strane Fidesz, viedol dve slovinské vlády, v rokoch 2004 – 2008 a znova v rokoch 2012 – 2013.

V roku 2013 bol však nútený z postu premiéra odstúpiť pre korupčný škandál a dokonca čelil súdnemu procesu. Uznali ho za vinného a odsúdili na dva roky väzenia, najvyšší súd však neskôr v roku 2015 verdikt zrušil.

zdroj: ilgiornale.it

Kontroverzia vypukla. Slovinská polícia na hranici s Chorvátskom blokuje migrantov a posiela ich späť.

Slovinská vláda už má zrejme dosť migrantov, ktorí po skupinách nelegálne vstupujú na územie Slovinska a rozhodla sa konať. Pohraničníci dostali ostrú muníciu a príkaz ju použiť proti tým, čo sa pokúsia nelegálne prekročiť hranicu. Samotné Chorvátsko, odkiaľ migranti do Slovinska utekajú, má veľké problémy na hranici s Bosnou, kde sa vytvorila obrovská skupina imigrantov, ktorí sa snažia za každú cenu dostať do Chorvátska a ďalej cez Slovinsko a Rakúsko do Nemecka.

A tak pozdĺž ostnatého drôtu, ktorý oddeľuje krajinu od Chorvátska policajti posielajú späť tých, ktorí sa snažia prekročiť hranice. Spor medzi krajinami vyvolal denník Ľubľana, ktorý odhalil interný policajný obežník, ktorý vyzýval agentov, aby vytlačili migrantov späť do Chorvátska – bez ospravedlnenia.

Medzitým však hraničné kontroly pokračujú. Natoľko, že zmiešané hliadky agentov Ľubľany a Záhrebu v roku 2018 rozvinuli 635 misií (polovica v Chorvátsku a polovica v Slovinsku). Nie je jasné, koľko migrantov bolo zastavených a vrátených späť.

Praha 24. augusta 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

 

Poslanec snemovne PČR a predseda hnutia Jednotný – alternatíva pre patriotov Ľubomír Volný na svojej facebookovej stránke komentoval informácie agentúry Reuters. Agentúra informuje, že v Slovinsku sa začali stavebné práce na ďalšom úseku plota pozdĺž južnej hranice s Chorvátskom, ktorý má zabrániť rastúcemu počtu migrantov v ilegálnom vstupe do krajiny

Ilustračné foto

Ako vyplýva z informácií Reuters, slovinská vláda minulý mesiac uzavrela zmluvu so srbskou firmou Legi-SGS, že na hranici s Chorvátskom postaví plot s dĺžkou 40 kilometrov. Po dokončení tejto časti dosiahne celková dĺžka plotu 219 kilometrov, pokryje teda skoro tretinu slovinských hraníc s Chorvátskom.

Poslanec Voľný to označil za “boj o Európu a o budúcnosť”.

“Na jednej strane racionalita, rozum a obrana národných záujmov, na strane druhej agresívna naivistická, zaslepená ideológia, korporátny fašizmus, nadnárodné záujmy, likvidácia všetkého tradičného čo nás obklopuje a toho, v čom sme vyrástli,” napísal s tým, že podľa neho si Slovinsko tento výber už urobilo.

 

 

 

 

 

Agentúra Reuters uvádza nasledujúce čísla: za prvých sedem mesiacov tohto roka slovinská polícia zaregistrovala 7 415 migrantov, čo je o 56 percent viac ako v rovnakom období minulého roka. Väčšina nelegálnych migrantov pochádza z Pakistanu, Alžírska, Afganistanu, Maroka a Bangladéša. Iba zlomok hľadá azyl v Slovinsku, pričom najviac z nich pokračuje do susedného Talianska a Rakúska.

Slovinsko začalo stavať plot na svojich hraniciach počas utečeneckej krízy v roku 2015, keď počas šiestich mesiacov krajinou prešlo pol milióna migrantov. Nový úsek plotu je vysoký asi 2,5 metra a postavili ho na brehoch rieky Kolpa, ktorá preteká medzi Slovinskom a Chorvátskom.

 

 

Migračná kríza

 

K rýchlemu rastu žiadateľov o azyl došlo po vypuknutí, tzv. Arabskej jari v roku 2011. Migrácia dosiahla krízové hodnoty v roku 2015, keď o azyl v Európskej únii požiadalo vyše 1,2 milióna ľudí. Odvtedy ich počet začína klesať a vlani dosiahol úroveň roka 2014, teda zhruba 600 tisíc ľudí. Napriek tomu je to stále trikrát toľko, ako tomu bolo pred desiatimi rokmi.

Hlavnou destináciou pre migrantov hľadajúcich azyl je Nemecko, Francúzsko a Grécko. Na konci roka 2015 podľa údajov, na ktoré sa odvoláva BBC, bol v Nemecku zaregistrovaný necelý milión žiadateľov o azyl.

Tento rok v júni hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Carlotta Samiová upozornila na to, že kvôli zhoršujúcej situácii v Líbyi môže dôjsť k rastu počtu utečencov, ktorí sa snažia dostať do Európy cez Stredozemné more. Pokiaľ európske krajiny nenasadia viac záchranných lodí, potom sa mnohí z nich po ceste utopia.