Tag Archive: NATO (Severo-atlantická aliancia)


Melbourne 24. januára 2023 (HSP/VZGLJAD/Foto: TASR/AP-Darko Vojinovic)

Západ zahnal srbské vedenie do kúta: buď umožní Kosovu vstúpiť do OSN, alebo bude krajina izolovaná. Jedným z konečných cieľov tohto vydierania je vtiahnuť Belehrad do protiruského tábora. Ale práve Rusko môže Srbov zachrániť pred národnou zradou, či už to chcú alebo nie, píšu ruské noviny VZGLJAD

Aleksandar Vučič

Na snímke srbský prezident Aleksandar Vučič

Srbský prezident Aleksandar Vučić sa vžil do kože Bulgakovovho profesora Preobraženského, ku ktorému sa vlámali štyria muži – traja muži a jedna žena prezlečená za muža – a „terorizovali ho“, aby ho „skompromitovali“ – prinútili ho vzdať sa jedálne a vyšetrovne.

Lenže vo Vučićovom prípade sa objavilo päť votrelcov, akýchsi (v tomto prípade omnoho horších ako za Bulgakova) mužov – špeciálnych predstaviteľov EÚ, USA, Talianska, Francúzska a SRN, a tí požadovali vydať nie jedáleň a vyšetrovňu, ale Kosovo a Metohiju.

Od Srbska to žiadajú už 15 rokov, ale teraz mu dali nôž na krk – urobili ponuku, ktorá sa nedá odmietnuť.

Belehrad musí prijať nemecko-francúzsky plán urovnania situácie v Kosove ako určitý kompromis. Kompromis spočíva v tom, že podstata veci sa nahrádza jej formálnou stránkou. Ak nechcete uznať nezávislosť svojej provincie, ok. do čerta s vami (zatiaľ), ale potom nech sa Priština stane členom OSN.

Belehrad tak príde o jedinú výhodu vo vzťahoch s Kosovčanmi, ktorým ich kvázi štátna príslušnosť bráni roztiahnuť krídla. Srbi sa v podstate musia konečne zmieriť s násilným rozdelením svojej krajiny. Potom Západ začlení Kosovo do euroatlantických štruktúr – beztak stojí najväčšia americká vojenská základňa v Európe na akejsi pirátskej „terra incognita“ ako keby zemi nikoho. Žiť sa tak dá, ale vec je napätá, neuzatvorená.

Na druhej strane, ak bude Vučič súhlasiť, v Kosove vznikne Spoločenstvo srbských obcí, zhruba povedané, región bude federalizovaný, ako to bolo ponúknuté Ukrajine v prípade Donbasu. Vyplýva to z takzvanej bruselskej dohody, ktorú Belehrad a Priština uzavreli pred desiatimi rokmi, ale Albánci svoju časť nesplnili – a teraz ju ani nechcú splniť, ale ak ich pustia do OSN, zmenia názor.

Úprimne povedané, celý plán s federalizáciou Kosova Srbi potrebujú, aby sa severná časť provincie – Ibar Kolasin – vrátila pod kontrolu Belehradu. Bez toho sa etnický konflikt nedá vyriešiť. Ak sa Kosovo dostane do OSN, na takýto (veľmi optimistický a dlhodobý) scenár môžeme rovno zabudnúť, pretože Srbsko stratí priestor na vyjednávanie.

Ak však Vučič odmietne, nepôjde len o „pozastavenie eurointegrácie“, ktorým Belehradu už dlho hrozia. Brusel zruší bezvízový režim pre Srbov, zmrazí investičné programy a potom začne sťahovať svoje finančné prostriedky. Podľa Vučiča táto suma kapitálu poskytuje prácu pre 200 000 ľudí v Srbsku so 7 miliónmi obyvateľov.

Na doplnenie obrazu o tom, čo sa zvyčajne nazýva výpalníctvom, chýbajú už len priame citáty srbského prezidenta, ktorý je výrečný a vysvetľovaniu situácie svojim podriadeným a národu venoval celý pondelok:

„Toto bol jeden z najťažších dní pre našu krajinu.“

„Bola to veľmi ťažká debata. Bol som šokovaný, pretože nikto vás nechce počúvať a nikto nevenuje pozornosť faktom.“

„Európa je de facto vo vojnovom stave, nech sa hovorí čokoľvek a akokoľvek. Z ich strany už neexistuje žiadna tolerancia.“

„Obávam sa, že konflikt sa bude len stupňovať a rozšíri sa na ďalšie územia, len dúfam, že nie na naše. Čakajú nás ťažké časy.“

„Snažím sa získať čas. Nemám miliardy a nehnuteľnosti v zahraničí. Som vojak svojej krajiny a urobím pre ňu to, čo je potrebné.“

„Mojím cieľom je zachrániť občanov Srbska a štát Srbsko.“

„Majú svoj vlastný program dňa, ktorým je poraziť Rusko, a na tejto ceste zlikvidujú každého, kto sa im postaví do cesty.“

Posledná veta je pre Rusov samozrejme najzaujímavejšia. Áno, to, čo sa deje, sa ich priamo týka.

Po prvé, Brusel chce formálne anulovať „kosovský precedens“, aby zbavil Rusko argumentu v spore o hranice Ukrajiny. Po druhé, a to nie je žiadne tajomstvo, konečným cieľom tejto hry je posunúť Srbsko do protiruského tábora. Moskva háji záujmy Belehradu v OSN; keď to stratí význam, zmizne aj prekážka, ktorá bráni Srbom pripojiť sa k protiruskému sankčnému režimu. Aspoň tak to vnímajú na Západe.

Predtým sa od Belehradu žiadalo, aby sa rozišiel s Moskvou a zároveň pustil Kosovo do OSN. Teraz sa to rozhodli rozdeliť na kúsky.

Pravdepodobne bol Brusel veľmi unavený z veľmi presvedčivého a expresívneho postoja Srbov, ktorý im umožnilo zaujať OSN. Západu do očí hovoria, že požaduje potrestať ich spojenca za porušenie územnej celistvosti Ukrajiny a zároveň uznáva zákonné násilie voči nim a porušenie ich územnej celistvosti zo strany Západu. Máte svedomie? pýtajú sa ich Srbi.

Nemajú svedomie. O to však už dlho nejde. Otázkou je, čo sa stane teraz a ako sa to stane. Odpoveď na túto otázku je napodiv tiež celkom jednoduchá.

Srbsko bude otáľať. V skutočnosti to prezident hovorí priamo. Ako prvé sa začnú najrôznejšie „konzultácie s ľuďmi“, ktoré sa môžu natiahnuť na niekoľko mesiacov. Potom môže Vučić odstúpiť a bude sa musieť zostaviť nová vláda, čo nie je rýchla záležitosť.

Samotný prezident uviedol, že by mohol odstúpiť, čo je v jeho prípade prijateľná možnosť, ktorá by zabránila „ťažkému rozhodnutiu“. Na internom zasadnutí vládnucej Srbskej pokrokovej strany povedal, že je pripravený odísť z prezidentského úradu. Ale v úplne inom tóne. Ak je medzi vami niekto dostatočne múdry, aby sa z toho všetkého dostal, som pripravený odísť.

Belehrad už 15 rokov úspešne naťahuje čas, odkedy západné krajiny uznali Kosovo, v dôsledku čoho sa odpor zdal byť zbytočný. Zatiaľ sa ho nepodarilo úplne zlomiť, ale na všetko sa nájde nejaký spôsob – a aký teraz?

Ukazuje to, že Rusko je schopné zachrániť Srbsko pred veľkou národnou hanbou. A to ani nie kvôli nemu, ale kvôli sebe.

Vo všeobecnosti treba chápať, že srbské vedenie považuje konflikt okolo Ukrajiny za tretiu svetovú vojnu alebo aspoň jej začiatok. Je to kontroverzný názor, ale má svoju logiku. Podľa tejto logiky sa nová svetová vojna skončí s rovnakými výsledkami ako dve predchádzajúce: prerozdelením sfér vplyvu, vypracovaním nových pravidiel hry, revíziou hraníc a prerozdelením kariet. To znamená vznik novej politickej reality, ktorá môže byť pre Srbsko výhodnejšia a dať mu historickú šancu.

Samozrejme, je to možné len v prípade víťazstva Ruska, hoci formálne sú ciele Belehradu a Moskvy odlišné: Belehrad chce zrušiť revíziu štátnych hraníc a Moskva chce schváliť nové hranice. To je však formalita, pretože problémy Srbska vyplývajú v podstate z hegemónie Západu. Bez tohto hegemonizmu s vydieračskou diplomaciou to budú mať Srbi oveľa ľahšie.

Áno, takéto víťazstvo sa nedostaví zajtra a tí, ktorí sa k srbskému prezidentovi vlámali práve teraz, stoja vo Vučićovej obývačke s revolvermi, kým on otáľa a volá do Moskvy a Pekingu. Nemusíme však čakať na nový svetový poriadok, aby sme Srbov zachránili pred národnou zradou. Tento problém sa dá riešiť aj v rámci existujúceho poriadku.

Presne povedané, Belehrad nerozhoduje o tom, či Kosovo bude alebo nebude prijaté do OSN. Právo veta majú členovia Bezpečnostnej rady OSN, medzi nimi aj Rusko. Politika Ruska voči Kosovu sa opiera o názor Srbska, ale možno je načase zachovať sa inak ako oficiálne Srbsko, hlavne ak má doslova na čele napísané, že len to chce, aby bol jeho postoj odmietnutý a aby Rusko zatvorilo dvere OSN Kosovčanom pred nosom, bez ohľadu na to, aký bude v tej chvíli oficiálny postoj Belehradu k tejto otázke.

To vyvolá množstvo otázok „prečo?“ a „kvôli čomu?“, ale všetky sú v prospech chudáka. Preto!

Pretože konflikt o Kosovo, rovnako ako konflikt o Ukrajinu, je súčasťou ruskej konfrontácie so Západom. Pretože vidíme ich triky a chápeme, kam vedú.

Pretože nášmu srbskému priateľovi a spojencovi zviazali ruky tým, že ho prinútili podpísať papier, akoby násilie voči nemu bolo dobrovoľné.

Pretože sa nám v zásade nepáči situácia, keď USA bombardujú mierové európske hlavné mesto s cieľom rozdeliť nezávislú krajinu a na jej troskách zriadiť najväčšiu vojenskú základňu na kontinente.

Ale po všetkom, čo sa za posledný rok stalo medzi nami a Západom, v podstate nemá zmysel im čokoľvek vysvetľovať – tým, ktorí si myslia, že je v poriadku kradnúť ruský majetok, vyzbrojovať neonacistické milície atď., atď., atď.

Nie – to je všetko. Žiadna OSN. Vyžerte si to, vy neúctiví bývalí partneri.

Kosovo je Srbsko. Krym je Rusko. A Brusel je miesto, ktorého názor Moskva neberie do úvahy. Zatiaľ platí takáto geografia a každá iná alternatíva bude Západ stáť veľa – oveľa viac, ako by si želal.

kyjev válka rusko

Cvičení NATO Defender Europe 2021 jsou nezbytná k procvičování války s Ruskem, uvedl zástupce Ukrajiny v Trilaterální kontaktní skupině pro Donbas Oleksij Arestovič ve vysílání UKRLife.TV. (Foto: Flickr)

„Defender Europe 2021 znamená„ bránit Evropu. Jejich význam je ten, že ve vodách od Baltského až po Černé moře probíhá válka s Ruskem – řekněme to na rovinu – téma ozbrojené konfrontace s Ruskem,“ řekl diplomat.

Aliance podle něj již začala přesouvat techniku a jednotky síly, stejně organizuje  logistické záležitosti.

„Hlavním cílem je Balkán a Krym a vše na sever od Krymu. Jedná se o otevřené zdroje, nikdo se tím netají,“ dodal Arestovich.

Spojené státy přivedly vojáky v Evropě k maximální bojové pohotovosti kvůli Rusku

V květnu až červnu uspořádá NATO největší manévry Defender Europe 2021,od dob studené války. Cvičení jsou plánována na vypracování obranných a útočných akcí ve východní Evropě a Pobaltí. Z partnerských zemí se aktivně účastní Gruzie, Moldavsko a Ukrajina.

Den předtím ukrajinské ministerstvo obrany oznámilo, že Washington podpoří Kyjev „v případě eskalace ruské agrese“.

Jak je uvedeno ve zprávě, příslib Pentagonu se vztahuje i na situaci na Krymu.

Americká strana rovněž připomněla, že od roku 2015 Spojené státy přidělily Kyjevu bezpečnostní pomoc ve výši více než 2 miliard USD.

V reakci na to ruské ministerstvo zahraničí uvedlo, že diskuse o potenciálním konfliktu mezi Ruskem a Ukrajinou je další fikcí Kyjeva.

Moskva nemá zájem o konfrontaci s ukrajinskou stranou, zejména vojenskou, zdůraznil zástupce vedoucího oddělení Andrej Rudenko.

Minulé úterý navíc hlavní velitel ozbrojených sil Ukrajiny  Ruslan Chomčak obvinil Rusko z dislokace jednotek poblíž hranic s Ukrajinou, což představuje hrozbu pro vojenskou bezpečnost.

Podle něj má Kyjev v reakci na to v úmyslu posílit seskupení vojsk na Donbasu a ve směru Krymu. Tiskový tajemník ruského prezidenta Dmitrij Peskov v reakci na to uvedl, že by se nikdo neměl starat o pohyb ruských vojsk uvnitř země.

Jak vysvětlil mluvčí Kremlu, Moskva přijímá opatření k zajištění bezpečnosti svých hranic, podél kterých je zaznamenána činnost NATO.

Zdroj: pz.czria.ru

Oslo 12. októbra 2019 (HSP/Foto:Pxhere)

 

Ďalšia európska krajina začína meniť svoj vzťah voči Rusku, prehodnotila svoju spoluprácu s NATO a nemieni sa zúčastňovať na militaristických aktivitách Severoatlantickej aliancie. Nórsko odmietlo budovanie „raketového štítu“ NATO na svojom území, pretože nepovažuje to za potrebné a zároveň si nechce kaziť vzťahy s Ruskom. Informoval o tom portál domácej televíznej stanice TV 2 Norge

Ilustračné foto

„Po širšom zhodnotení politiky bezpečnosti vláda rozhodla, že Nórsko nebude nakupovať snímače hornej úrovne a rakety – stíhači, ktoré by sa mohli stať súčasťou systému BMD NATO,“ TV 2 Norge cituje pasáž z návrhu štátneho rozpočtu Nórska. Uvádza, že BMD alebo Ballistic Missile Defence je to „balistická protiraketová obrana“ alebo „raketový štít“. Cituje aj domácu expertku pre Rusko Julie Wilhelmsenovú, ktorá tiež nepovažuje Rusko za agresora a preferuje dobré vzťahy so susedom: „Myslím si, že toto nám umožní, aby sme sa vyvarovali zvýšeniu napätia“.

 

Nórska televízna stanica pripomenula, že v priebehu viacerých rokov Oslo podporovalo rozhodnutie NATO o vybudovaní „obranného štítu“, avšak bolo proti tomu, aby sa systém protiraketovej obrany aliancie stal čisto americkým. TV 2 Norge podotkla, že Oslo menilo svoje názory s postupom času a dokonca v roku 2010 súhlasilo, že sa pripojí k „protiraketovému štítu“ Severoatlantickej aliancie, ale s tým, ako uviedla vtedajšia nórska vláda, že „protiraketová obrana nebude namierená proti Rusku“.

TV 2 Norge podčiarkla, že ešte prednedávnom, v r. 2017, ministerstvo obrany Nórska vo svojej konfidenciálnej správe uviedlo, že hrozba zo strany Ruska bola dôvodom, prečo sa Oslo chcelo pripojiť k protiraketovému štítu NATO. Po detailnom prehodnotení celej situácie a všetkých následkov nórska vláda rozhodla, že nezaradí do plánovaného štátneho rozpočtu položku o nákladoch na budovanie pritiraketového štítu NATO a nebude si kaziť vzťahy s Ruskom.

Eugen Rusnák

 

ilustračné foto, Daily Express
ZAHRANIČIE

NATO VO VESMÍRE: Severoatlantická aliancia prijala svoju prvú vesmírnu politiku

Severoatlantická aliancia prijala svoju prvú vesmírnu politiku, oznámil vo štvrtok jej generálny tajomník Jens Stoltenberg. Podľa neho NATO vytvára rámec na riešenie hrozieb zameraných voči kľúčovej vesmírnej infraštruktúre, ako sú komunikačné a navigačné satelity.

„NATO dnes urobilo ďalší dôležitý krok vo svojej adaptácii tým, že schválilo svoju prvú Vesmírnu politiku,“ napísal Stoltenberg na Twitteri počas stretnutia ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli.

„Vesmír je pre aliančnú obranu a odstrašovanie nevyhnutný – od schopnosti navigovať a sledovať sily až po satelitnú komunikáciu a odhaľovanie štartov rakiet,“ povedal Stoltenberg neskôr novinárom. Citovala ho agentúra DPA.

Podľa šéfa NATO je vesmírna politika zameraná na koordináciu úsilia spojencov čeliť výzvam vznikajúcim vo vesmíre. Aliancia nemá za cieľ rozvíjať svoje vlastné vesmírne kapacity.

„Toto nie je o militarizovaní vesmíru,“ upozornil Stoltenberg, pričom zdôraznil úlohu NATO ako „fóra na výmenu informácií, zvýšenie interoperability a zabezpečenie toho, aby naše misie a operácie mohli žiadať o podporu, ktorú potrebujú“.

Podľa DPA by NATO malo tento rok pridať na svoj zoznam operačných oblastí aj vesmír. Momentálne operuje v pozemnej, námornej, leteckej a kybernetickej oblasti.

Brusel 23. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Dano Veselský)

 

Vojenský konflikt medzi Ruskom a NATO je síce málo pravdepodobný, ale napriek tomu je možný. Takéto závery vyplývajú z dokumentu Akadémie obrany NATO, ktorý nesie názov “Prečo je Pobaltie dôležité. Ochrana severovýchodných hraníc NATO “

Ilustračné foto

V danom dokumente sa uvádza, že by do Pobaltských krajín malo byť vyslaných ešte viac amerických vojakov. Autor danej správy sa totiž domnieva, že by sa pobaltské republiky mohli pre Moskvu stať “spôsobom, ako prelomiť bezpečnostné architektúru Európy”.

“Za posledných desať rokov preukázala Ruská federácia svoj zámer podkopať architektúru európskej bezpečnosti. Riziko vzniku vojenského konfliktu medzi NATO a Ruskom je síce nízke, ale nemožno ho považovať za nepravdepodobné. K tomu, aby sa takéto riziko znížilo, je potrebné posilniť potenciál pre odstrašovanie NATO v pobaltských republikách, a to vyslaním amerických vojsk do Pobaltských štátov. Takéto rozmiestnenie armády by malo doplniť existujúcu dohodu o rozšírení pokročilej prítomnosti,” píše autor dokumentu.

 

Už skôr boli v Kongrese USA členským štátom NATO z východnej Európy, ktoré naďalej používajú sovietskej zbrane, ponúknuté pôžičky na nákup amerického vybavenia. Podľa zákonodarcov sú spojenci v Severoatlantickej aliancii závislí na Moskve, pretože sú nútení nakupovať náhradné diely z Ruska.

 

Prítomnosť NATO pri ruských hraniciach

Nedávno NATO navyše reagovalo na výzvu náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruska Valerija Gerasimova, aby zastavilo vojenskú činnosť v blízkosti ruských hraníc, aby tým došlo k zníženiu napätia.

Gerasimov vtedy uviedol, že “dôležitou podmienkou pre zníženie napätia môže byť ukončenie destabilizujúcej činnosti ozbrojených síl aliancie v blízkosti západných hraníc Ruskej federácie, rovnako ako ukončenie rozmiestňovania ďalších vojsk a vojenskej infraštruktúry v Pobaltských krajinách, vo východnej Európe či ukončenie rastúcej vojenskej prítomnosti v Čiernom mori.

 

NATO však nepovažuje svoju prítomnosť v Pobaltí za hrozbu, pretože verí, že podniká “obranné a primerané kroky, ktoré sú reakciou na meniacu sa bezpečnostnú situáciu”. V roku 2016 nasadilo NATO celkom štyri mnohonárodnostné bojovej skupiny v rámci “posilnenia prítomnosti” v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku.

 

Letecké podujatia pri ruských hraniciach

V poslednej dobe sa tiež veľmi intenzívne zvyšuje činnosť zahraničných výzvedných lietadiel a dronov v blízkosti ruských hraníc. Zahraničné vojenské lietadlá sa pravidelne objavujú nad Baltským morom, v oblasti Krymu a Krasnodarského kraja a tiež okolo ruských základní v Sýrii.

Ruské ministerstvo obrany opakovane vyzvalo Washington, aby s podobnými operáciami prestal, ale Pentagon túto žiadosť odmietol.

Podľa informácií rádiotechnické jednotky Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie v roku 2018 objavili a odprevadili viac ako 980 tisíc lietadiel. Asi tri tisícky z nich pritom predstavovala zahraničné bojové lietadlá, z ktorých viac ako tisíc strojov tvorili prieskumná lietadla.