Jedenásť kresťanských chrámov v Egypte počas dvoch týždňov zachvátil požiar. Vraj je to len „náhoda“

Na Západ sa opäť dostáva len povestná špička ľadovca prenasledovania, ktoré zažívajú kresťania v celom moslimskom svete: v nedeľu 14. augusta 2022 americké médiá informovali, že koptský chrám „zachvátil požiar“, čo viedlo k smrti 41 kresťanov, z ktorých mnohé boli deti. Oficiálnym vysvetlením zostáva, že za to môže „chybná elektrická inštalácia“.

Zdroj: flickr.com

V západnej tlači však nebola ani len zmienka o tom, že počas celého augusta „horelo“ celkovo až jedenásť koptských chrámov v Egypte.

Egyptské úrady pri každom z týchto požiarov popreli podpaľačstvo ako možnú príčinu a namiesto toho uviedli „prirodzené“ alebo náhodné príčiny, ako sú chybné elektrické vedenie, elektrické preťaženie atď.

Pritom myšlienka, že podpaľačstvo bolo zodpovedné aspoň za niektoré z požiarov, je nesmierne pravdepodobná – aj preto, že fanatickí moslimovia v priebehu desaťročí doslova podpálili stovky koptských kresťanských chrámov v Egypte.

Okrem toho existujú aj ďalšie zvláštne „náhody“, ktoré sprevádzajú nedávne požiare chrámov v Egypte. Nielenže sa všetky odohrali počas dôležitého sviatku v koptskom ortodoxnom kalendári – pôstu Panny Márie (7. – 21. augusta), keď sú chrámy obzvlášť plné, ale tento časový rámec sa zhodoval aj s „výročím“, keď sympatizanti Moslimského bratstva v roku 2013 podpálili 62 koptských chrámov v Egypte, čo naznačuje, že tie isté živly si mohli „pripomenúť“ tieto udalosti podpálením ďalších chrámov.

Napokon stojí za zmienku, že hoci v Egypte je viac ako pol milióna mešít a modlitební – v porovnaní s iba približne tromi tisíckami chrámov – v tom istom časovom období „nezhorela ani jedna mešita“.

MH

Zdroj: frontpagemag.com, ilustračné foto – flickr.com

Christianitas.sk

V Egypte brutálne prenasledujú koptských kresťanov. Prečo o tom nikto nehovorí?

lifenews.sk/…nov-preco-o-tom-nikto-nehovori

Po dvojmesačnom “zmiznutí” sa začiatkom júna 2019 vo svojej dedine Shosha v egyptskej provincii Minya znovu objavila mladá koptská žena. Vrátila sa však už v odlišnom postavení: vydatá za moslima a tehotná s jeho dieťaťom. Moslimské oslavy jej “obrátenia”, manželstva a tehotenstva sa zvrhli do výtržností, podpaľovania domov a útokov na jej kresťanskú rodinu a spoločenstvo. Nešlo o náhodu – túto ženu s jej novým manželom priviedli naspäť počas osláv Eid, kedy býva napätie medzi moslimami a koptskými kresťanmi veľmi veľké. Tento incident bol v skutočnosti súčasťou zámernej kampane, burcujúcej k prenasledovaniu najväčšej kresťanskej komunity na Strednom východe.

Miestne zdroje upozorňujú, že prípad tejto mladej ženy je len ďalším príkladom hrozivého trendu násilných “obrátení”. Koptskí kresťania v Minye a ďalších regiónoch čelia rozličným druhom násilia, no koptské ženy sú obzvlášť ohrozované a bezbranné voči únosom a vynúteným manželstvám s moslimskými útočníkmi, ktorí ich znásilňujú, vydierajú a zotročujú. Takéto “obrátenia” sú tragédiou nielen pre ne ako pre obete, ale aj pre ich milovaných blízkych, ktorých musia nútene opustiť. Kresťanské rodiny sa stávajú čoraz častejším terčom útočníkov a unesené osoby sa nemôžu legálne vrátiť k svojmu pôvodnému náboženstvu; zostávajú absolútne izolované od svojich domovských spoločenstiev.

Tieto útoky spochybňujú zákonnú platnosť prísľubu egyptského prezidenta Abdela Fattaha al-Sisi, že koptským kresťanom a iným náboženským menšinám poskytne ochranu. Počas nedávnych osláv Laylat al-Quadr v Kairo nabádal prezident moslimov, aby strážili dedičstvo náboženského pluralizmu v Egypte na základe prevládajúceho presvedčenia, že “silné náboženstvo môže oslabiť správanie sa samotných veriacich”. Zdôraznil, že dobroprajnosť voči “kresťanským bratom” neznamená podporovať kresťanstvo a naznačil, že zdvorilosť voči menšinám môže priaznivo prezentovať – aj keď z pozície sily (!) – islam.

Sisiho reč však žiaľbohu nepadla na úrodnú pôdu a práve spomínané útoky boli pokračovaním neustáleho násilia voči egyptským náboženským menšinám. Moslimské bratstvo a iné nábožensky motivované skupiny si berú na mušku najmä kresťanov, ktorých vinia z politických zmien, ohrozujúcich ich moc. Násilné útoky prebiehajú najviac vo vzdialených regiónoch krajiny, do ktorých západné médiá nemajú prístup.

Správy o násilníckych gangoch, vydieraní, stínaní hláv, ukameňovaní, vynútených “obráteniach”, bombových útokoch v kostoloch a o zatváraní kostolov nie sú ničím nezvyčajným – najmä vo vidieckej provincii Minya, ktorá je domovom jednej z najpočetnejších komunít koptských kresťanov v Egypte. Smutne známa Alexandria s bombovým útokom na kostol počas Kvetnej nedele si vyžiadala 60 mŕtvych a 196 zranených. V roku 2015 obletela celý svet správa o masovom sťatí unesených koptských kresťanov v Líbyi. Otvorená streľba na autobus s koptskými kresťanmi, ktorý smeroval do kláštora, si v predvečer ramadanu v roku 2017 vyžiadala 28 mŕtvych a 25 zranených. Tieto správy sú len špičkou ľadovca a predstavujú len zopár zdokumentovaných útokov na koptských kresťanov – na populáciu s veľmi malou legálnou ochranou a pomocou.

Ideolog Muslimského bratrstva zednářem

P. Milan Glaser, SI

Hlavní ideolog takzvaného islamismu a organizace známé jako Muslimské bratrstvo – Sayyd Qutb (1906-1966) – byl členem zednářské lóže. Doklad o tom nedávno přinesl egyptský historik Helmi Nimmin, o kterém u nás nejspíš nikdo nikdy neslyšel, ale který publikoval jeho životopis. V této biografii, která vyšla samozřejmě arabsky, autor otiskuje článek, který objevil. Napsal jej uprostřed druhé světové války sám Qutb, tedy pozdější spiritus agens Muslimského bratrstva, pod titulem „Proč jsem se stal svobodným zednářem“ a publikoval v časopise al-Taj al-Masri (Egyptská Koruna) 23. dubna 1943, to znamená před svojí první cestou do Spojených států amerických a před svým vstupem do Muslimského bratrstva. To se pak jeho zásluhou stalo militantní zločinnou organizací, která měla mnohem později podíl i na takzvaném „arabském jaru“ nejenom v Egyptě.

            Již v minulosti poukazovali mnozí autoři na podobnost mezi iniciačními rity Muslimského bratrstva a zednářské lóže. Tentokrát však byl poprvé podán důkaz, kterým je přiznání samotného Sayyd Qutby. V té době – poznamenává zmíněný historik – byly egyptské zednářské lóže zcela pod kontrolou britských tajných služeb, a egyptský král Farúk (1920-1965) byl také jejím členem.

            Jak řekl nedávno italský historik Franco Cardini, zednáři sice dnes tvrdí, že nejsou tajnou organizací, protože ta je zákonem zakázána, leč zachovávají pouhou diskrétnost, jak to sami definují. Nejsou to však demokratické, nýbrž mocenské organizace vzájemně se podporujících jedinců, kteří neskládají účty nikomu a ohrožují stabilitu státu.

            Fakt členství vůdčího aktivisty Muslimského bratrstva v zednářské lóži vrhá poněkud jiné světlo na celý takzvaný islamistický terorismus. Stačí se ostatně jen ohlédnout do poměrně nedávné minulosti, aby se stalo zřejmým, že terorismus jakožto pojem rozhodně není muslimského původu. Když o terorismu v Itálii, Německu, USA či Španělsku referovaly v 70. až 90. letech minulého století západní sdělovacích prostředky, mluvily o marxistickém, neonacistickém popř. nacionalistickém terorismu. Teprve počínaje 11. zářím roku 2001 začal vznikat – dnes zcela převládající – dojem, že terorismus je strašák ryze islamistický.

            Zlo má ovšem zcela jiný zdroj, jehož povaha je duchovní, a odhalil jej i potřel Ježíš Kristus. Tímto zdrojem je otec lži a nepřítel lidské přirozenosti, který prohlašuje dobro, jež nechce, za zlo; a zároveň se snaží zlo, které chce, vydávat za dobro. Je to pokušitel svobody, dokonce i božské, kterou samozřejmě svést nemůže, ale především té lidské, která bohužel na sebevztažnou cestu odmítání Boží lásky vykročila.

Zásadní problém tkví v tom, že svoboda, o níž má člověk za to, že už ji svým myšlením a jednáním plně uplatňuje, je ve skutečnosti cílem, který dosáhne teprve vykoupením, totiž účastí na Boží přirozenosti. Svoboda je totiž výsadní vlastnost božství a zároveň dar, který nemá egocentrickou povahu.

Vatikán oznámil zriadenie eparchie Koptskej katolíckej cirkvi v Egypte

Vatikán 8. januára (RV) Vatikánske Tlačové stredisko 7. januára informovalo o kánonickom zriadení novej eparchie Koptskej katolíckej cirkvi v Egypte.

Eparchia Abu Qurqas vznikla vyčlenením z Eparchie Minya, z rozhodnutia koptského katolíckeho patriarchu Alexandrie Ibrahima Sidraka so súhlasom patriarchálnej synody a po konzultácii so Svätou stolicou. Za biskupa novej eparchie zvolila Synoda Koptskej patriarchálnej cirkvi Alexandrie 48-ročného františkánskeho kňaza Becharu Giudu OFM, pôvodom z Egypta, doterajšieho farára Svätyne stigiem sv. Františka v Assiute. Voľbu odsúhlasil Svätý Otec. Pápež František v rovnaký deň vymenoval apoštolského vizitátora pre etiópykych veriacich rítu Geez žijúcich na území Európy. Je ním 52-ročný kňaz Petros Berga z holandskej diecézy Haarlem-Amsterdam, ktorý momentálne slúži v Metropolii sui iuris v Addis Abbebe, kde sa aj narodil.

V termíne 7. januára slávia Vianoce kresťania početných východných cirkví. Svätý Otec ich pozdravil už deň predtým, keď pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána vyzval zaplnené Námestie sv. Petra pripojiť sa k pozdravu potleskom. V samotný deň sviatku Narodenia Pána podľa Juliánskeho kalendára rozoslal pápež František svoje žičenie cez sociálnu sieť. Na twitterovom účte „Pontifex“ zanechal tento odkaz: „Osobitnú myšlienku venujem bratom a sestrám z východných cirkví, katolíckych i pravoslávnych, ktoré dnes slávia Narodenie Pána. Všetkým prajem svetlo a pokoj Krista Spasiteľa.“

Egyptská polícia pri prestrelke zabila šiestich militantov z Moslimského bratstva

Káhira 24. septembra 2019 (SITA/AP/HSP/Foto:SITA/AP-Amr Nabil)

 

Egyptské bezpečnostné sily počas prestrelky v Káhire zabili šiestich militantov zo zakázaného Moslimského bratstva. Informovalo o tom v utorok egyptské ministerstvo vnútra

Ilustračné foto

K prestrelke a zabitiu militantov došlo na káhirskom predmestí Mesto 6. októbra, keď polícia urobila raziu v ich úkryte, uviedol rezort vnútra v krátkom vyhlásení. Podľa ministerstva podozriví plánovali ozbrojené útoky. Vo vyhlásení však neboli informácie o tom, kedy sa razie uskutočnili.

 

K utorkovej prestrelke v Káhire došlo po tom, ako sa v niekoľkých egyptských mestách cez víkend konali protivládne demonštrácie. Protestujúci žiadali odstúpenie prezidenta Abd al-Fattáha as-Sísího. Zatknuté stovky ľudí, vrátane politických aktivistov a žurnalistov.