Bieloruská polícia sa vyhráža použitím strelných zbraní

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Polícia zatiaľ pripustila, že na rozohnanie protestujúcich ľudí používala iba výzbroj proti výtržnostiam ako vodné delá, gumové projektily a omračujúce granáty.Autor TASRdnes 17:24Minsk 12. októbra (TASR) – Bieloruská polícia v pondelok pohrozila streľbou ostrými nábojmi do protestujúcich. Zdôvodnila to tým, že opoziční demonštranti proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi sa čoraz viac radikalizujú. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

“Policajti a vojaci neodídu z ulíc a v prípade potreby budú používať výzbroj na zvládnutie výtržností a smrtiace zbrane,” napísalo ministerstvo vnútra vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram.

Po spornom oficiálnom víťazstve Lukašenka nad opozičnou kandidátkou Sviatlanou Cichanovskou v prezidentských voľbách z 9. augusta, ktorá sa označila za skutočnú víťazku, vypukli v krajine pokojné protesty.

Polícia zatiaľ pripustila, že na rozohnanie protestujúcich ľudí používala iba výzbroj proti výtržnostiam ako vodné delá, gumové projektily a omračujúce granáty.

V pondelkovom vyhlásení, ktoré cituje námestníka ministra vnútra Gennadija Kazakeviča, úrady prvýkrát pohrozili použitím strelných zbraní proti opozičným demonštrantom.

Ilustračná snímka.

Polícia poslala v nedeľu do ulíc metropoly Minsk vodné delá a použila aj omračujúce granáty a po celej krajine zadržala vyše 700 ľudí, informovalo ministerstvo.

Ministri zahraničných vecí Európskej únie sa v pondelok dohodli na uvalení sankcií na dlhoročného autoritárskeho prezidenta Lukašenka, keďže EÚ sa snaží zvýšiť tlak za tvrdé zásahy jeho režimu proti protestujúcim.

EÚ už zaviedla cestovné zákazy a zmrazenie majetku 40 spojencov Lukašenka – dôvodom je zmanipulovanie augustových volieb, ktoré Lukašenkovi vrátili moc do rúk, a tiež organizovanie násilných zásahov proti masovým protestom.

Únia doteraz Lukašenka netrestala, lebo dúfala, že ho presvedčí, aby sa zapojil do dialógu s opozičnými silami a spoločne vyriešili krízu.

Arcibiskup Minska vyjadril nádej na zmenu odopretia jeho návratu do vlasti

SVET

Na poľsko-bieloruskom hraničnom priechode Kuźnica Białostocka–Bruzgi v pondelok 31. augusta pohraničná stráž Bieloruskej republiky bez udania vysvetlenia odoprela vstup do krajiny predsedovi Konferencie biskupov Bieloruska, minsko-mohilevskému metropolitnému arcibiskupovi Tadeuszovi Kondrusiewiczovi, ktorý sa vracal do vlasti zo zahraničnej služobnej cesty.

Správu o tom v ten deň oficiálne oznámil generálny vikár Minsko-mohilevskej arcidiecézy biskup Juryj Kasabucki, ktorý v tejto súvislosti vyzval duchovenstvo, zasvätené osoby a veriacich k osobitnej modlitbe za vlasť, za Cirkev v Bielorusku a za arcibiskupa Kondrusiewicza, ktorému ako bieloruskému občanovi nebolo dovolené vrátiť sa do vlasti.

Mons. Kondrusiewicz v utorok 1. septembra sám adresoval list veriacim Katolíckej cirkvi v Bielorusku, v ktorom konštatuje, že mu ako občanovi napriek jeho právu vyplývajúcemu zo príslušného zákona Bieloruskej republiky nebolo dovolené vrátiť sa do vlasti, hoci, ako píše, „pohraničiari sa pri tom správali veľmi korektne“. Minsko-mohilevský arcibiskup-metropolita ďalej píše:

„V podmienkach spoločensko-politickej krízy, ktorú v našej vlasti v tomto čase prežívame som vyzýval a naďalej vyzývam k dialógu a zmiereniu. Vonkoncom nechcem, aby nepodložené a nezákonné rozhodnutie pohraničnej služby prehĺbilo napätie v našej vlasti. Obrátil som sa na pohraničný výbor Bieloruskej republiky s prosbou o vyjasnenie vzniknutej situácie a zmenu rozhodnutia o odopretí môjho návratu do vlasti kvôli plneniu svojich pastierskych povinností. Nádejam sa, že tu ide iba o nepríjemné nedorozumenie, ktoré bude v krátkej dobe napravené.“

Mons. Kondrusiewicz napokon prosí členov Cirkvi i ľudí dobrej vôle o modlitbu za jeho skorý návrat do vlasti i za pokojné vyriešenie ostrej spoločensko-politickej krízy v krajine. Všetkých na záver listu zveruje Matke Božej a nebeskému patrónovi Bieloruska, svätému Michalovi archanjelovi, a udeľuje im požehnanie.

V nedeľu 30. augusta bol publikovaný list minského arcibiskupa-metropolitu, v ktorom ohlásil, že v septembri bude putovať socha sv. Michala archanjela po štyroch katedrálnych chrámoch Bieloruska na vyprosenie čím skoršieho vyriešenia spoločensko-politickej krízy.

Koronavírus už aj v Bielorusku. „Importoval“ ho študent z Iránu, ktorý do Bieloruska priletel z Azerbajdžanu

Minsk 28. februára 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Koki Sengoku/Kyodo News via AP)

Bielorusko potvrdilo prvý prípad výskytu koronavírusu. Infikovaný pacient je v nemocnici, v izolácii. Koronavírus Covid-19 sa objavil už aj v Minsku, kam z azerbajdžanského hlavného mesta Baku priletel študent z Iránu. Informovala o tom Tlačová služba bieloruského ministerstva zdravotníctva.

Ilustračné foto

Testy, ktoré urobili v Republikánskom vedecko-praktickom stredisku epidemiológie a mikrobiológie v Minsku, potvrdili prítomnosť koronavírusu 2019-nCoV u iránskeho študenta. „V súvislosti so zhoršením epidemiologickej situácie v Južnej Kórei, Iráne a Taliansku, Ministerstvo zdravotníctva Bieloruska nariadilo uskutočňovať kontrolné vyšetrenia, ako aj laboratórnu diagnostiku všetkých osôb, ktoré prichádzajú z týchto krajín v období od 20 februára,“ uvádza Tlačová služba bieloruského ministerstva zdravotníctva.

Dodáva, že počas laboratórneho vyšetrenia koronavírus objavili u jedného z občanov Iránu, ktorý priletel z azerbajdžanského Baku 22. februára. „Pacient a všetky osoby, ktoré s nim boli v kontakte, boli umiestnené do uzavretých priestorov v Minskej infekčnej nemocnici. Mladý muž sa cíti uspokojivo. V Bielorusku pokračujú sanitárno-epidemické opatrenia, ktoré majú zabrániť rozšíreniu koronavírusu 2019-nCoV,“ podotkla Tlačová služba ministerstva zdravotníctva Bieloruska.

Eugen Rusnák

Srbsko podpíše dohodu o voľnom obchode s Ruskom a jeho ekonomickými partnermi

Belehrad 26. augusta 2019 (SITA/AP/HSP/Foto:SITA/AP-Darko Vojinovic)

 

Srbsko podpíše dohodu o voľnom obchode s Euroázijskou ekonomickou úniou (EEU), ktorú tvorí Rusko a štyri ďalšie bývalé sovietske republiky

Na snímke Aleksandar Vučič a Vladimir Putin

Informoval o tom v pondelok vo vyhlásení úrad srbského prezidenta Aleksandara Vučiča. Dohoda medzi Srbskom a EEU, ktorá sa podľa úradu prezidenta má podpísať 25. októbra, by však mohla narušiť snahu balkánskej krajiny o vstup do Európskej únie.

Kandidátske krajiny na členstvo v EÚ musia zosúladiť svoju politiku s politikou tohto bloku, vrátane uvalenia obchodných sankcií na Rusko pre jeho úlohu v povstaní na východe Ukrajiny.

 

Pondelkové vyhlásenie úradu srbského prezidenta zverejnili po schôdzke Vučiča s ruským veľvyslancom v Srbsku Alexandrom Bocanom-Charčenkom, ktorý uviedol, že dohoda poskytne Srbsku prístup na trh so 180 miliónmi ľuďmi. Euroázijskú ekonomickú úniu tvoria Rusko, Bielorusko, Arménsko, Kazachstan a Kirgizsko.