Zlé správy pre Britov: Ľudia, ktorí sa nedajú zaočkovať proti Covid-19, už nebudú môcť viesť normálny život, naznačuje nový minister pre vakcináciu

Londýn/Bratislava 30. novembra 2020 (HSP/Reuters/Foto: SITA/AP-Federica Narancio)

Ľudia, ktorí odmietnu vakcínu proti koronavírusu, by mohli čeliť prekážkam napríklad pri vstupe do reštaurácií, barov, kín či športovísk. Pre umožnenie vstupu do týchto prevádzok totiž by mali mať dôkaz, že sú zaočkovaní, povedal v pondelok nový britský minister pre vakcináciu. Informuje o tom agentúra Reuters. Rovnaké zlé správy však možno čakajú aj Slovensko…

Ilustračné foto

Za posledné týždne už svet obleteli informácie o distribúcii niekoľkých hlavných očkovacích látok proti Covid-19.

Britský minister pre vakcináciu Nadhim Zahawi povedal, že očkovanie by malo byť síce dobrovoľné, ale Google, Facebook a Twitter by mali podľa neho viac sledovať a vyvracať informácie, ktoré poskytujú opačný pohľad na vakcíny.

Británia zvažuje vystavovať očkovacie pasy prostredníctvom mobilných aplikáciíhttps://19fb42e92a523e17894befb006f8a096.safeframe.googlesyndication.com/safeframe/1-0-37/html/container.html

Na otázku redakcie BBC, či by mali mať ľudia nejaký očkovací preukaz, Zahawi odpovedal, že informácia o tom, či je osoba zaočkovaná, by mohla byť uvedená v nejakej mobilnej aplikácii, ktorú by si vedel lekár overiť.

„Ale tiež si myslím, že tento systém by si mohli prisvojiť aj reštaurácie, bary, kiná či iné prevádzky, ako to robili aj doteraz,“ povedal Zahawi. (V Británii už niekoľko mesiacov totiž funguje systém registrácie cez mobillnú aplikáciu – ľudia pri vstupe do akejkoľvek prevádzky priložili svoj telefón k zariadeniu, ktorý zaznamenal ich pobyt v danej prevádzke. Bolo to robené s cieľom ľahkého vystopovania ľudí v prípade, ak by sa v danej prevádzke vyskytla osoba s potvrdeným koronavírusom, poz. red.)

„Istý tlak bude prichádzať z oboch strán – od poskytovateľov služieb, ktorí povedia „dokážte nám, že ste zaočkovaní a môžete vstúpiť“, ale zároveň sa postaráme sa o to, aby technológie k tomu boli čo najľahšie a najdostupnejšie.“

Na otázku redaktorov, či vôbec ľudia budú môcť niečo urobiť bez vakcíny, Zahawi odpovedal: „Myslím si, že ľudia musia urobiť to rozhodnutie, ale tiež si myslím, že množstvo poskytovateľov služieb bude vyžadovať vakcináciu, a urobia to tak, ako to urobili teraz pri registrácii pri vstupe prostredníctvom aplikácie.“

Zahawi odmietol poskytnúť konkrétny dátum, kedy by sa mala spustiť vakcinácia Britov. „Posolstvo, ktoré chcem dať, je, že vakcína je dobrá ako pre ľudí tak aj pre krajinu,“ uzavrel.

Jednou z prvých krajín, kde sa má masové očkovanie proti Covid-19 spustiť, je Slovensko. Minister zdravotníctva Marek Krajčí uviedol, že plánom je zaočkovať aspoň 150 tisíc ľudí ešte do konca tohto roka.

Premiér Igor Matovič na otázku, či by sa dal zaočkovať ako prvý, uviedol, že chce byť ako kapitán lode a nechať sa zaočkovať ako posledný. Podľa jeho slov totiž chce, aby sa z vakcíny ušlo pre tých, ktorí ju najviac potrebujú – teda rizikových občanov a lekárov či pracovníkov „v prvej línii“.

Predtým však priznal, že istý postih pre tých Slovákov, ktorí sa zaočkovať nedajú, by zvažoval. Aby neočkovaní nemohli mať právo „slobodne šíriť vírus“.

Vo Francúzsku to vrie. V Paríži skoro 50-tisícicová demonštrácia. Protestuje sa aj v iných mestách. Sporný návrh bezpečnostného zákona prepracujú

Paríž 30. novembra 2020 (TASR/HSP/Foto:SITA/AP-Francois Mori)

Poslanci z vládnucej strany Republika v pohybe (LREM) prezidenta Emmanuela Macrona v pondelok oznámili, že navrhnú „úplné prepracovanie“ ustanovení sporného návrhu zákona, ktoré mali obmedziť právo filmovať alebo fotografovať službukonajúcich policajtov

Na snímke z 10. októbra 2017 zadržiavajú poriadkoví policajti demonštranta počas protestu v Paríži

Oznámili to po tom, ako štyroch francúzskych policajtov obvinili tamojšie úrady v súvislosti s fyzickým útokom na hudobného producenta tmavej pleti Michela Zeclera. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP.

Podľa agentúry Reuters navrhujú poslanci predložiť novú verziu článku 24 – najrozporuplnejšej časti navrhovaného zákona, ktorého cieľom je podľa navrhovateľov poskytnúť lepšiu ochranu francúzskym policajtom, ustanoviť pravidlá používania policajných dronov a obmedziť predaj tých druhov zábavnej pyrotechniky, ktorú demonštranti často používajú proti policajtom.

„Uznávame, že existujú pochybnosti, keďže podľa niektorých je ohrozené právo na informácie. Návrh zákona však mnohí nepochopili a medzi novinármi, obyvateľmi Francúzska ale aj v našich radoch tak vznikali pochybnosti. Preto je potrebné si to ujasniť,“ povedal šéf poslaneckého klubu LREM Christophe Castaner.https://aa3efcc4412d6b05967bbb9b30dc7353.safeframe.googlesyndication.com/safeframe/1-0-37/html/container.html

Zástancovia navrhovaného zákona, ktorý predložila vládnuca strana LREM, tvrdia, že policajti a ich rodiny potrebujú ochranu pred obťažovaním a zastrašovaním. Poukazujú pritom na prípady, keď sa v rámci kampaní na sociálnych sieťach odhaľujú osobné údaje zasahujúcich policajtov či dokonca ich príbuzných.

Naopak kritici predlohy spomínaného zákona varujú, že navrhované opatrenia môžu ohroziť slobodu tlače, právo verejnosti na informácie a podkopať úsilie zamerané na potlačenie neprimeraného policajného násilia.

Článok 24 návrhu spomínaného zákona predpokladá ročné väzenie a pokutu 45.000 eur za zverejnenie snímok s tvárami policajtov.

Vo Francúzsku sa v sobotu v súvislosti s návrhom konali protesty, na ktorých sa zúčastnilo približne 133.000 ľudí, pričom 46.000 z nich protestovalo v Paríži, uviedla agentúra Reuters.

Nebudeme na strane Poľska a Maďarska. Prezidentka: Pozícia Slovenska týkajúca sa čerpania financií z EÚ je jednoznačná

Bratislava 30. novembra 2020 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Pozícia Slovenska týkajúca sa rozpočtu Európskej únie (EÚ) a fondu obnovy je jednoznačná a zdieľaná naprieč vládou a ústavnými činiteľmi. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová na sociálnej sieti po rozhovore s podpredsedníčkou Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou

Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová

Jourová prezidentku informovala o prebiehajúcich rokovaniach s Poľskom a Maďarskom, ktoré blokujú dlhodobý rozpočet Európskej únie (EÚ) a ozdravný plán po koronakríze v celkovej výške 1,8 bilióna eur. Výraznejší pokrok však rokovania zatiaľ nepriniesli a stále je otvorených niekoľko riešení. Čaputová podotkla, že záleží na ochote oboch krajín vybrať si cestu, ktorá čo najmenej poškodí ostatné krajiny EÚ.

„Spoločenstvo krajín V4, ktorého sme spolu s Českom, Poľskom a Maďarskom členmi, je spoločenstvom štyroch suverénnych štátov. Naše postoje koordinujeme v oblastiach, kde máme zhodu. Tam, kde zhodu nenájdeme, vystupujeme samostatne, ako je to aj v tomto prípade,“ poznamenala prezidentka.

Zodpovednosť a výhody z členstva v Európskej únii musia ísť „ruka v ruke“, hovorí Čaputová. „Nezávislosť súdnictva, pluralita médií, boj s korupciou, funkčný systém bŕzd a protiváh v usporiadaní politickej moci sú princípy, na ktorých Európske spoločenstvo stojí,“ dodala.https://7ee501136e533291b779d0f6111acaf5.safeframe.googlesyndication.com/safeframe/1-0-37/html/container.html

Maďarsko a Poľsko vetovali dohodu o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 – 2027 a tiež plán obnovy v hodnote 750 miliárd eur. Dôvodom bolo, že sa EÚ podarilo presadiť nový právny mechanizmus o previazanosti čerpania eurofondov s dodržiavaním zásad právneho štátu.