Transformované ľudské bunkové línie pochádzajúce z umelo potratených inak zdravých ľudských plodov vo svojej podstate skrývajú ešte väčšie morálne zlo, než „obyčajné“ konečné bunkové línie, ktoré poznáme zo šesťdesiatych rokov minulého storočia.

Vo svojej zvrátenej snahe urobiť bunkové línie nesmrteľnými, siahli výskumníci nielen po eticky odsúdeniahodných bunkách pochádzajúcich z potratov, ale zároveň zasiahli do Bohom stvorenej architektúry bunky patriacej zabitému plodu a geneticky ju modifikovali podľa svojich predstáv.

V roku 1985 bola vytvorená konzorciom Crucell (dnes súčasťou firmy Johnson & Johnson Janssen) ďalšia transformovaná bunková línia PER.C638, izolovaná z buniek sietnice 18-týždňového potrateného ľudského plodu podľa gestačného veku, ktorá sa v súčasnosti používa v laboratóriách na vytvorenie vakcíny proti Ebole, HIV39 i proti koronavírusu nového typu. Bola transfekovaná adenovírusom typu 540 a používa sa tiež na produkciu follitropínu delta, ktorý sa predáva pod obchodným názvom Rekovelle

Nekonečné, resp. nesmrteľné bunkové línie, o ktorých snívajú ambiciózni vedci, ziskuchtivé farmaceutické spoločnosti či teológovia utišujúci svoje svedomie zaklínadlom – „jeden potrat zachráni milióny životov“ – však vznikajú aj z rakovinových buniek, telomerázou imortalizovaných buniek či zo spontánne imortalizovaných buniek.

… a napriek tomu, že sú vakcíny čistené od obsahu bunkového odpadu, ktorý vznikol po tom, ako bol vírus na bunkách namnožený, stopy po fragmentoch ľudskej DNA („residual cell-substrate DNA“) potrateného ľudského plodu sú jednoznačne vo vakcíne stále prítomné.43

Dokonca WHO s touto skutočnosťou ráta a určuje maximálne limity DNA fragmentov vo vakcínach.44 Okrem etického, je tu ale aj zdravotný aspekt vplyvu DNA na imunitný systém a to tak, že ovplyvňujú TLR (Toll-like receptory) zapojené do zápalových procesov, čo je aktuálne v štádiu skúmania.45

lzz.sk/blog/veda/13