GRÖHLING si pomýlil populizmus so vzdelávaním, preto namiesto vedeckých štúdií, podporuje kampaň na experimentálne preparáty.

GRÖHLING: MUSÍME ŠÍRIŤ OSVETU O OČKOVANÍ!

Branislav Gröhling: Populizmus nás ďaleko nedostane. Politici môžu teraz rozprávať, ako nechcú ľudí rozdeľovať, no o pár mesiacov im budú musieť vysvetľovať, prečo ich blízki zomreli, prečo prišli o prácu, prečo je zas všetko zatvorené.

TEXT TASR/EXTRAPLUS.SKFOTO SITA/ALEXANDRA ČUNDERLÍKOVÁDÁTUM 15.07.2021

Namiesto populistických fráz o rozdeľovaní by sme sa mali sústrediť na osvetu v očkovaní. Na sociálnej sieti to zdôraznil minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Poukázal na význam vakcinácie pre spoločnosť. Podčiarkol, že očkovaní prispievajú ku kolektívnej imunite a tou chránime aj vážne chorých, ktorí sa očkovať nemôžu. Zároveň sa zastal vedcov a odborníkov podporujúcich očkovanie. Verí im a stojí za nimi. Strana SaS odmietla útoky na lekárov a odborníkov. Predsedníčka Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS) vyzvala verejnosť i predstaviteľov demokratických parlamentných strán, aby odsúdili podobné prejavy verbálnej agresie. Upozornila, že môžu prerásť do fyzického násilia.

      
“Populizmus nás ďaleko nedostane. Politici môžu teraz rozprávať, ako nechcú ľudí rozdeľovať, no o pár mesiacov im budú musieť vysvetľovať, prečo ich blízki zomreli, prečo prišli o prácu, prečo je zas všetko zatvorené. Zodpovedné nie sú krátkodobé populistické kroky, ale plánovanie do budúcnosti a vysvetľovanie hoc aj nepopulárnych opatrení,” zdôraznil minister. Význam očkovania vidí v odbremenení nemocníc, fungovaní podnikov či škôl a znížení šance nákazy iných, pretože očkovaní majú pri prípadnom nakazení výrazne nižšiu vírusovú nálož. Podotkol, že zatiaľ čo na Slovensku lamentujeme, čo je a nie je fér, iné krajiny sú ďaleko pred nami. Poukázal napríklad na Rakúsko, kde do prevádzok pustia len očkovaných, otestovaných alebo ľudí s prekonaným ochorením COVID-19, pričom testy sú bezplatné len v pár mestách. Dodal, že francúzsky prezident Emmanuel Macron chce dosiahnuť 100-percentú zaočkovanosť a ohlásil povinné očkovanie zdravotníkov, hasičov či zamestnancov domovov sociálnych služieb. “Od augusta bude vo Francúzsku na vstup kdekoľvek potrebné očkovanie, PCR test alebo prekonanie ochorenia COVID-19. Za PCR testy sa bude od jesene platiť,” uviedol minister.
      
Bittó Cigániková poznamenala, že je za čiarou, aby opozícia a konšpiračné weby neustále živili spochybňovanie lekárov a epidemiológov. “Rešpekt voči odborníkov ide ruka v ruke s dôverou v demokratické inštitúcie. V demokratickej spoločnosti je neakceptovateľné, aby vyjadrovanie nesúhlasného stanoviska bolo súčasťou osobných útokov,” skonštatovala. Predsedníčka mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Irena Bihariová považuje zintenzívnenie očkovacej kampane a výhody pre zaočkovaných za najlepšiu prevenciu pred treťou vlnou pandémie. Všetky alternatívy, napríklad lockdown, majú podľa nej horší dosah na fyzické a mentálne zdravie ľudí a spôsobujú enormné škody podnikateľom. “Je od politikov nezodpovedné sabotovať opatrenia či flirtovať s hlasmi antivaxerov, ktorí popierajú overené fakty o vakcínach,” zdôraznila s tým, že útoky na vedcov, on-line a najmä fyzické, by mala vláda odsúdiť a urobiť všetko pre to, aby sa to neopakovalo.

SÚD EÚ: ZAMESTNÁVATEĽ MÁ PRÁVO ZAKÁZAŤ ODEV AJ SYMBOLY NÁBOŽENSTVA

Zákaz nosiť na pracovisku akúkoľvek viditeľnú formu vyjadrenia politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia môže byť odôvodnený potrebou zamestnávateľa prezentovať sa neutrálnym spôsobom voči klientom alebo zabrániť sociálnym konfliktom. Rozhodol o tom vo štvrtok Súdny dvor EÚ. Toto odôvodnenie však podľa súdu musí zodpovedať skutočnej potrebe zamestnávateľa a v rámci zosúladenia dotknutých práv a záujmov môžu vnútroštátne súdy zohľadniť buď kontext vlastný svojmu členskému štátu, alebo priaznivejšie vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa ochrany slobody náboženského vyznania. Súd pripomenul, že ide o spor medzi spoločnosťami WABE eV a MH Müller Handel a ich zamestnankyňami I.X. a M.J., ktoré na svojom mieste výkonu práce nosili moslimskú šatku.

Zamestnávateľ zamestnankyne I.X. sa domnieval, že nosenie takejto šatky nezodpovedá politike politickej, filozofickej a náboženskej neutrality vo vzťahu k rodičom, deťom a tretím osobám a požiadalo ju, aby si šatku dala dole, a keď odmietla, tak ju dvakrát dočasne uvoľnil z práce a adresoval upozornenie. Spoločnosť MH ako zamestnávateľ zamestnankyne M.J., ktorá si odmietla dať na pracovisku dole šatku, najskôr túto pracovníčku pridelila na iné pracovné miesto a následne jej – po tom, čo ju poslala domov – nariadila, aby sa dostavila do práce bez nápadných a rozmerných symbolov akéhokoľvek náboženského, politického alebo filozofického presvedčenia. Obe pracovníčky sa na vnútroštátnych súdoch domáhali určenia neplatnosti firemného príkazu a priznania náhrady spôsobenej škody. Vnútroštátne súdy sa obrátili na Súdny dvor EÚ s otázkou, či vnútorné pravidlá podnikov, ktoré zakazuje pracovníkom nosiť viditeľné symboly politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia na pracovisku, predstavujú priamu alebo nepriamu diskrimináciu založenú na náboženstve alebo viere, čo smernica EÚ z roku 2000 zakazuje.

Súdny dvor spresnil, že na nosenie symbolov alebo odevov s cieľom prejaviť náboženstvo alebo vieru sa vzťahuje “sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania”. A dodal, že pravidlá zavedené uvedenými podnikmi nepredstavujú priamu diskrimináciu, keďže sa týkali bez rozdielu každého prejavu takéhoto presvedčenia a zaobchádzali rovnakým spôsobom so všetkými pracovníkmi podniku tým, že od všetkých vyžadovali neutralitu obliekania sa. Podľa zistenia súdu obe firmy uplatňovali predmetné pravidlo všeobecne a nediferencovaným spôsobom, čiže nielen na pracovníčky nosiace moslimské šatky.

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora vôľa zamestnávateľa vyjadrovať vo vzťahoch so zákazníkmi politiku politickej, filozofickej alebo náboženskej neutrality je legitímna. Avšak relevantnými skutočnosťami na účely zistenia takejto potreby sú najmä práva a očakávania zákazníkov; konkrétnejšie v oblasti vzdelávania sú to želania rodičov, aby ich deti boli vzdelávané osobami, ktoré neprejavujú svoje náboženské vyznanie alebo vieru, keď sú v kontakte s deťmi.  Na posúdenie existencie takejto potreby je dôležité, aby zamestnávateľ predložil dôkaz o tom, že pri neexistencii “politiky neutrality” by bola ohrozená jeho sloboda podnikania a malo by to nepriaznivé dôsledky na povahu jeho činností.

MIKAS: NEZAOČKOVANÍ ĽUDIA MUSIA ÍSŤ DO KARANTÉNY!

Nezaočkovaní navrátilci spoza hraníc budú musieť aj naďalej podstúpiť karanténu. Vyplýva to z aktualizovanej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, ktorá nadobudne platnosť v pondelok 19. júla. Dovtedy ostáva v platnosti aktuálna vyhláška. V tlačovej správe o tom informovala Daša Račková, hovorkyňa ÚVZ SR.

„Vyhláškou sa nastaví približne rovnaký režim na hraniciach, ako je v súčasnosti, so zapracovanými výhradami Ústavného súdu SR, ktoré sa týkali osôb krátko po prvej dávke očkovania,“ uviedla Račková. Dodala, že v praxi nenastane návrat k cestovateľskému semaforu. Cieľom novej vyhlášky je predísť významným zmenám na hraniciach pre šírenie delta variantu koronavírusu. Oproti predošlej vyhlášky sa v najnovšej mení definícia plne zaočkovanej osoby. Za tú sa považuje osoba najmenej 14 dní, ale nie viac než 12 mesiacov, po aplikácii druhej dávky očkovacej látky s dvojdávkovou schémou, ďalej osoba najmenej 21 dní, ale nie viac než 12 mesiacov, po aplikácii prvej dávky očkovacej látky s jednodávkovou schémou alebo osoba najmenej 14 dní, a nie viac než 12 mesiacov, po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19, ak bola prvá dávka očkovania proti koronavírusu podaná v intervale do 180 dní od prekonania ochorenia COVID-19.

Kollár nesuhlasí s povinným očkovaním, ale podporuje experimentálne očkovanie

Predseda parlamentu v rozhovore pre denník SME uviedol, že situácia, ktorá je tu dnes, kde štát naháňa ľudí a vytvára reštrikcie, čím ich delí na dve kategórie, nie je novinkou. „Už sme to tu raz mali – tí, čo nosili žlté hviezdy, a tí, čo nenosili žlté hviezdy, alebo komunisti a nekomunisti, jedni mohli, druhí nesmeli,“ zdôraznil Boris Kollár.

Hlava strany Sme rodina v rozhovore nevedel priamo povedať, čo by mala vláda spraviť v aktuálnej situácii, keďže je ochota očkovať sa veľmi nízka. Ako uviedol, on sám sa zaočkovať dal, no nechce nikoho do očkovania nahovárať. Pripomenul, že by bolo dobré ľudí presviedčať edukáciou a silnou mediálnou kampaňou. Kollár súhlasí s finančnou motiváciou a lotériou. Nevylučuje ani to, že vláda rozmýšľa nad prijatím zákona, ktorý rozhodne, že pri návrate do čiernej fázy a zatvorení prevádzok budú mať výnimku očkovaní dvomi dávkami a ľudia s PCR testom. Ten by však musel byť zadarmo. Kollárovi neprekáža ani to, že by sa zaočkovaní skladali na testy nezaočkovaným. Boris Kollár rázne odmietol postoj francúzskeho prezidenta Macrona, ktorý zavádza povinné očkovanie. 

ŠTÁTNI ÚRADNÍCI BUDÚ NA ŽIADOSŤ EÚ ZISŤOVAŤ PRIAMO DOMA VÝŠKU MAJETKU SLOVÁKOV

Štatistický úrad SR a NBS bude v 480 mestách a obciach, v štyroch tisícoch domácnostiach zisťovať výšku bohatstva, finančné aktivity, pôžičky ale aj inú zadlženosť domácností, ako aj príjmy, finančnú spotrebu, či dôchodkové zabezpečenie členov domácností. 

TEXT EXTRA PLUSFOTO TASR/MARTIN BAUMANNDÁTUM 13.07.2021

Starostovia obcí v ostatných dňoch dostali list od Štatistického úradu SR za účelom zisťovania majetkových pomerov Slovákov. Akciu realizuje so Štatistickým úradom SR Národná banka Slovenska v rámci európskeho zisťovania finančnej situácie a spotrebe domácností na Slovensku. Jeho cieľom je získať spoľahlivé a porovnateľné údaje o súčasnej ekonomickej situácii a majetku domácností v krajinách eurozóny. „Pôjde už o štvrté zisťovanie v poradí a jeho výsledky sú mimoriadne užitočné. Získané informácie pomáhajú centrálnym bankám pri dôležitých rozhodovaniach v oblasti menovej politiky a finančnej stability Eurosystému. Sú nevyhnutné pri odhaľovaní rizík, napríklad pri nadmernom zadlžovaní domácností,“ uviedol Martin Šuster, riaditeľ odboru výskumu NBS. 

Výsledkom budú porovnateľné údaje napríklad o čistom bohatstve, finančných aktívach, pôžičkách aj zadlženosti domácností, ako aj o príjmoch, spotrebe či dôchodkovom zabezpečení členov domácností. Pri štatistických zisťovaniach v domácnostiach sú časté otázky o ochrane a anonymite citlivých dát. „Garantujeme, že všetky poskytnuté informácie sa spracúvajú anonymne a použijú sa výhradne na účely štatistických a výskumných analýz, ktoré nemajú komerčný charakter,“ zdôraznil Róbert Vlačuha, riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva ŠÚ SR. Ide o súčasť európskeho projektu HFCS (Household Finance and Consumption Survey), ktorý koordinuje Európska centrálna banka a podieľajú sa na ňom všetky centrálne banky Eurosystému. Uskutočňuje sa sa každé tri roky, tohtoročné štvrté kolo sa pre pandémiu ochorenia COVID-19 koná s ročným oneskorením.

Zisťovanie sa realizuje od 24. júna 2021 počas nasledujúcich týždňov v takmer 4-tisícoch náhodne vybraných domácnostiach a dotkne sa 480 obcí a miest Slovenska . Vybrané domácnosti osloví ŠÚ SR listom o spoluprácu, v ktorom sú uvedené kontaktné údaje na opytovateľa a krajské pracovisko úradu, kde si môžu overiť fakty a získať potrebné informácie. Následne opytovatelia ŠÚ SR navštívia domácnosť a priamo zistia požadované údaje od jej členov. Opytovatelia sa vždy legitimujú preukazom zamestnanca ŠÚ SR a občianskym preukazom, ako aj pozývacím listom podpísaným guvernérom NBS a predsedom ŠÚ SR. O výsledkoch zisťovania bude NBS a ŠÚ SR informovať v priebehu roka 2022.