Vzhľadom na status pána biskupa Jozefa Haľka voči redaktorke portálu Christianitas pani Anne Kulanovej, vydávam aj ja svoje osobné svedectvo o mojom rozhovore s biskupom J. Haľkom na Debate pod lipou. Za všetkým, čo tu píšem si stojím.

Biskup Haľko v „debate pod lipou“ so zástupcami Nadácie Slovakia Christiana.
zdroj: T2.sk/Tóno Kulan / archív Christianitas.sk

Nemal som v pláne tento rozhovor publikovať, ale na základe tvrdej a neprimeranej reakcii pána biskupa J. Haľka na pani A. Kulanovú to už pokladám za svoju kresťanskú povinnosť.

Keď pred rokom pán biskup J. Haľko čelil útokom LGBT aktivistov na festivale Pohoda, niekoľko dní som márne surfoval po internete a hľadal nejaké ostré stanovisko či status pána biskupa voči arogantnému a agresívnemu správaniu LGBT členov voči biskupovi Katolíckej Cirkvi. Nikde som nezachytil (ak sa mýlim, tak sa ospravedlňujem), že by sa ho okrem biskupa M. Chautura, vdp. A. Ziolkovského a zopár iných kňazov zastala aj KBS alebo aspoň hovorca KBS. Preto sa nemožno čudovať, že o niekoľko týždňov na to sa nikto z KBS nezastal ani arcibiskupa J. Oroscha, na ktorého zaútočil ešte aj šéfredaktor Katolíckych novín.

Na druhej strane ale portál Christianitas organizoval aj petíciu na podporu biskupa J. Haľka. Viacero článkov na obranu biskupa J. Haľka bolo uverejnených aj na webe AZN. Organizovali sme petíciu aj na podporu arc. Jána Oroscha. Veď je to naša povinnosť, zastať sa svojich pastierov.

Je paradoxné, že KBS nevydáva žiadne stanoviská voči tým, ktorý agresívne a arogantne útočia na Cirkevné budovy, biskupov, kňazov, laikov, Krista a Cirkev s cieľom ju zničiť, ale ako na bežiacom páse vydávajú stanoviská voči aktívnym laikom, ktorý zo všetkých síl, neraz aj za cenu straty zamestnania, mediálneho lynčovania, pošpinenie dobrého, ohovárania a osočovania obraňujú Cirkev a Desatoro, a to len preto, lebo poukazujú na vážne chyby a urážky Božieho Majestátu, ktorými sme urazili Boha pozatváraním kostolov počas pandémie, vynucovaním neúctivého prijímania Pána Ježiša Krista na ruku, bránením vstupu do kostolov a bránením veriacim pristupovať ku sviatostiam. Koľko veriacich zomrelo bez zaopatrenia a bez možnosti prijať Boží pokrm na ceste do večnosti?

Ak slovenský národ aj na čele s našimi pánmi biskupmi nevykoná odprosujúcu pobožnosť za tieto vážne urážky Božieho Majestátu od začiatku pandémie, žiadna duchovná obroda slovenského národa nenastane.
Boh žehnaj Slovensko! A. Č.

Predseda AZN na debate s biskupom J. Haľkom pod lipou
Bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko ponúkol v dňoch 6. – 8. júla 2023 priestor na osobný rozhovor, polemiku, zdieľanie, ale aj spoveď s ktorýmkoľvek záujemcom. Aktivita mala názov Debaty pod lipou 2023.
Veľmi som sa potešil tomuto odvážnemu gestu Mons. Jozefa Haľka a nakoľko veriaci v Bratislave už nemajú takmer žiadnu možnosť verejne položiť biskupom svoje otázky, ktoré nás veriacich trápia, (aspoň ja som už veľmi dlho žiadnu takúto informáciu nikde nezachytil), tak som sa rozhodol túto možnosť využiť.

V čase ako som prišiel na Primaciálne námestie, tak na lavičke už sedel pán biskup Haľko a rozprával sa s jednou pani. A tak som sa rozhodol zo vzdialenosti asi tak cca osem metrov si urobiť fotografiu. No hneď ako ma pán biskup zbadal, tak sa rozbehol ku mne s tým, že si nepraje aby som ho fotografoval počas osobného rozhovoru, či spovede. Tak som sa hneď ohradil, že sme na verejnosti, a na verejnosti je dovolené fotografovať a že neviem o žiadnom takom zákaze.

Tiež som uviedol, že on sám pozval “ktoréhokoľvek záujemcu” na osobný rozhovor. Naviac som stál v takej vzdialenosti, že som aj vzhľadom na okolitý mestský ruch ani nemohol počuť o čom sa vlastne medzi sebou rozprávajú. V oveľa bližšej vzdialenosti na lavičkách okolo neho tiež naviac sedeli ľudia. Na spoveď to vôbec nevyzeralo, lebo pán biskup nemal na sebe ani štólu.

Ďalej sa ma spýtal kde chcem fotografiu zverejniť a že zverejnenie takejto fotografie je právne postihnuteľné. Tak som to rešpektoval, ale hneď som mu aj povedal, že som tam prišiel s tým, že sa s ním chcem porozprávať, a že verím, že si na mňa nájde čas.

Krátko na to prišiel na Primaciálne námestie istý mladý muž, ktorý si tiež začal robiť viacero fotografií pána biskupa pri osobnom rozhovore s podobnej vzdialenosti ako ja, len z bočnej strany. Keď ho istá pani upozornila, že pán biskup J. Haľko si neželá, aby si ho tam niekto fotografoval, tak spomínaný pán uviedol, že pán biskup o tom vie a že mu to dovolil. Keď sa ho spýtala, či je novinár, tak povedal, že áno je novinár z redakcie Postoj. Pán biskup Haľko sa na moje prekvapenie voči počínaniu tohto fotografa nijako neohradil.

Už priamo tam na námestí mi niekoľko ľudí, čo boli svedkami tejto neprimeranej reakcie pána biskupa potvrdilo, že biskup je verejne činná osoba, ktorú si na verejnosti ktokoľvek odfotografovať môže.
Po asi tak dvadsiatich minútach sa pán biskup po odchode ďalšej pani presunul na lavičku do tieňa, nakoľko bolo veľmi horúco. Pán biskup mi potvrdil, že som na rade ja, podali sme si ruky a ja som sa ho spýtal na niektoré veci, čo ma trápia.

O. i. som mu položil aj túto otázku: Súhlasili by ste s tým, aby KBS iniciovala Intronizáciu Ježiša Krista, Kráľa Slovenska?
Pán biskup povedal, že to by záležalo na tom, kto by s týmto návrhom prišiel, a či je to v zhode s jeho osobným životom. Pán biskup ďalej uviedol, že Intronizácia Ježiša Krista sa deje v našich chrámoch, čo on považuje za dostatočné.

Ďalej som uviedol: Dňa 6. júna sa v bratislavskom dome Quo vadis uskutočnila diskusia s apoštolským nunciom Mons. Nicolom Girasolim, ktorý prítomným odpovedal na niektoré otázky.

Položil som mu teda aj ja otázku tohto znenia: Prednedávnom prišlo k hrubému znesvätenie Baziliky sv. Petra, keď sa na oltár postavil nahý muž. Potešila ma veľmi rýchla reakcia Vatikánu na toto znesvätenie a to tým, že bola vykonaná odprosujúca liturgická pobožnosť za toto hrubé znesvätenie Božieho chrámu.
Chcem sa v tejto súvislosti teda spýtať, či by aj naša KBS nemala pristúpiť k podobnému kroku? Totiž počas pandémie sa Cirkev na Slovensku vzdala svojej autonómie. Na celom Slovensku nechala pozatvárať kostoly a veriacim nebolo dlho dovolené vstupovať do Božích chrámov a pristupovať k sviatostiam. Kňazi odmietali veriacim podávať sväté prijímanie do úst a veriaci boli za tento spôsob prijímania do úst zosmiešňovaní a šikanovaní a v mojom prípade aj bití. Štát určoval, aké liturgické predpisy majú platiť v kostoloch.
Bol tu zavedený cézaropapizmus. Nemali by naši otcovia biskupi tiež vykonať odprosujúcu liturgiu za urážky Božieho majestátu?
Tu pán biskup bez váhania odpovedal že NIE!

A hneď sa ma opýtal: Viete čo je urážka Božieho majestátu? V zapätí si aj odpovedal: Keď sa takto (pán biskup rozpažil ruky) ostentatívne postavíte v kostole a ani si nepokľaknete!

Odpovedal som mu, že pravda je taká, že ja som tam tak (s rozpaženými rukami) stál preto, lebo som mal v jednej ruke vlajku Božieho Milosrdenstva a v druhej ruke Sedembolestnú Pannu Máriu, Patrónky Slovenska (pán biskup žiadne vlajky nespomenul) a stál som tam slušne, v kľude, nikoho som nevyrušoval úplne vzadu v kostole, kde ma vlastne ani nebolo vidieť. A nie je pravdou, že by som si nekľakol, ja si v kostole vždy kľaknem.

Opýtal som sa ho teda: V čom je tá urážka Božieho majestátu, ak držím pokojne na sv. omši v rukách náboženské symboly?
Odpovedal mi dosť nahnevane: Ale mňa to uráža!!!

Ďalej pokračoval, že som sa ich mal opýtať, či v kostole môžem mať tie vlajky. Ešte dodal, že je to z mojej strany drzosť, že s nimi nekomunikujem. (Už viac krát som videl o.i. aj v Dóme sv. Martina ľudí s dúhovou vlajkou, či v dúhovom tričku a nikto z kňazov proti tomu neprotestoval).

Na to som sa ho ja spýtal: Čo to bola za komunikácia zo strany KBS, keď ste ma ako katechétu v roku 2016 vyhodili zo všetkých škôl kde som učil náboženstvo len preto, že som sa rozhodol kandidovať na poslanca NR SR (kandidoval aj katechét R. Vašečka) a tiež sa so mnou nikto z KBS osobne nestretol a KBS komunikovala so mnou iba cez média, osočovali ma, očierňovali moje meno, hoci som aj listom opakovane žiadal pána arcibiskupa o stretnutie, aby sme si veci vyjasnili.

Ďalej som sa spýtal: KBS voči mojej osobe, (či organizácii, ktorej som predsedom) vydala už minimálne päť rôznych vyhlásení. Cirkev ani voči komunistickému režimu nevydala toľko vyhlásení, ako voči mojej osobe, alebo organizácii ktorej som predsedom! Je toto normálne?
Túto moju otázku pán biskup J. Haľko odbil slovami: „To už je za nami“.
Spomínané stanoviská KBS nájdete aj TU: Vzbúrenci proti Bohu pozatvárali kostoly a izolovali zvlášť brutálnym spôsobom veriacich od svojich kňazov a od sviatostí a hovorca KBS sa tvári, že to nevidí

Položil som aj ďalšiu doplňujúcu otázku: Ako hodnotíte počínanie kňazov, ktorí v rozpore s liturgickými predpismi RKC šikanovali veriacich a odmietali im aj v rozpore s dokumentom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí Redemptionis sacramentum, ale aj nariadenia arcibiskupa S. Zvolenského podať veriacim sv. prijímanie do úst? Viete o tom, že sa to podľa informácií, ktoré dostávam od našich čitateľov deje stále na niektorých miestach na Slovensku aj v Bratislave, ako som prednedávnom sám zažil?
Pán biskup odpovedal: Že to bola výnimočná situácia pandémie a že sa to líšilo podľa rôznych období pandémie. Bola aj možnosť prijímať do úst, stačilo ak kňaz používal dezinfekciu.

Vzhľadom na to čo povedal, tak som sa ho hneď spýtal, že kde je v inštrukcii Redemptionis sacramentum uvedené, (prípadne v inom dokumente), že v čase pandémie sa rozdáva sväté prijímanie len na ruku?
Na čo pán biskup Haľko doplnil nasledovné: Kňazi, ktorí odmietajú rozdávať sväté prijímanie do úst, prípadne na kolenách a do úst nepostupujú správne.

V závere som sa ešte spýtal: Je normálne, že na verejných slávnostiach, pútiach ako bolo napríklad aj nedávno na sviatok Božieho Tela za mnou počas svätej omše prídu tzv. organizátori a začnú vám nadávať do provokatérov a odroňov za to, že máte v rukách náboženské symboly?
Ako odpoveď uviedol, že na pútiach a iných slávnostiach môžu mať veriaci náboženské symboly, ale na sviatok Božieho Tela nie.

Opýtal som sa ho teda že prečo nie, keď na Slovensku (ale aj všade vo svete) sa vždy (od nepamäti) aj na sviatok Božieho tela, na čo existujú aj fotografické a filmové dôkazy nosili vlajky s náboženskou symbolikou. Aj iní veriaci tam nosia napríklad vlajky Slovenskej republiky, či rôzne iné náboženské symboly. Prečo by som nemohol mať ja vlajku s Ježišom Kristom?
Odpoveď pána biskupa bola: Lebo tým odpútavate pozornosť od monštrancie.

Na to som mu ja odpovedal: Pán biskup Vy odpútavate pozornosť od monštrancie!! Veď ste sám povedal veriacim pred samotnou procesiou asi toto: „Teraz pôjdeme s Eucharistiou mestom a uvidíme školu, nemocnicu, poštu, miesto, kde zastrelili vojaci osemnásťročného študenta ale aj sv. Michala archanjela na vynovenej Michalskej veži“.

Už ako chlapec počas komunistického režimu som sa aktívne zúčastňoval na procesiách na sviatok Božieho Tela, alebo na vigíliu zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista a vždy sme na týchto procesiách nosili vlajky, na ktorých boli obrazy svätých. Konali sa síce v prípade nepriaznivého počasia len v kostole, alebo v ohrade okolo kostola, ale vlajky (koruhvičky) sme pravidelne používali. Tieto vlajky na tyčiach boli dokonca umiestnené v otvoroch v laviciach vyrobených práve na tento účel.

Vzhľadom na to, že tam čakali ďalší záujemcovia o rozhovor, poďakoval som pánovi biskupovi za možnosť sa s ním porozprávať a verím, že si nájde čas aj na budúce.

Anton Čulen