Namiesto prepúšťania Vatikán zníži platy kardinálov a vedúcich pracovníkov
Vatikán pre záchranu pracovných miest v čase ekonomickej krízy spôsobenej pandémiou zníži platy kardinálov a vedúcich pracovníkov a na dva roky zastaví navyšovanie mzdy pracovníkov za odpracované roky. Rozhodol o tom pápež František v liste motu proprio, ktorý bol zverejnený v stredu 24. marca.
List motu proprio o obmedzení výdavkov na zamestnancov Svätej stolice sa začína slovami: „Ekonomicky udržateľná budúcnosť si dnes medzi rozhodnutiami vyžaduje prijatie opatrení týkajúcich sa miezd personálu“.
Dokument stanovuje, že na neurčitú dobu sa budú úmerne znižovať platy kardinálov (o desať percent), čelných predstaviteľov dikastérií a sekretárov (o osem percent), ako aj kňazov a rehoľníkov na vyšších pozíciách (o tri percentá). Všetkých pracovníkov Vatikánu sa týka pozastavenie pravidelného navyšovania platov za odpracované roky až do roku 2023 (s výnimkou laických zamestnancov od prvého do tretieho stupňa).
Spomínané rozhodnutie bolo motivované „deficitom, ktorý už niekoľko rokov charakterizuje ekonomickú správu Svätej stolice” a predovšetkým situáciou spôsobenou pandémiou COVID-19, ktorá „negatívne ovplyvnila všetky zdroje príjmu Svätej stolice a Vatikánskeho mestského štátu“. Svätý Otec sa tak chce vyhnúť prepúšťaniu personálu a zabezpečiť ekonomicky udržateľnú budúcnosť per misiu centrálnych organizmov Cirkvi.
Môj príbeh je príkladom toho, že modlitba má zázračnú moc a viera robí zázraky. Odkedy si pamätám, vždy som sa úprimne modlila za milosť vytrvalosti a za dobrého manžela. Aj keď som atraktívna a všetci vždy hovorili, že mám dobrú povahu, nedokázala som nájsť muža, s ktorým by som chcela stráviť zvyšok života.
Neraz som si na kolenách a s plačom pomyslela: prečo sa modliť, keď sa 10 alebo neskôr 15 rokov nič nezmenilo a som stále sama? Napriek týmto pochybnostiam som však našla silu vstať.
Asi pred ôsmimi rokmi som našla v časopise Milujte sa modlitbu k svätému Jozefovi. Mala som vtedy 30 rokov, takže modlitba k svätému Jozefovi sa zdala byť mojou poslednou možnosťou. Začala som sa denne modliť slovami:
Svätý Jozef, ďakujem ti za to, že som sa ešte nevydala (neoženil). Svätý Jozef, ty v Bohu vieš, kto má byť mojím (mojou) manželom (manželkou), pomôž mi ho (ju) stretnúť. Svätý Jozef daj, aby to bol dobrý(á) manžel(ka), ktorý (á) ma bude milovať a vážiť si ma tak, ako si si ty vážil Pannu Máriu. Svätý Jozef daj, aby sa rozpadol môj vzťah, ak sa Bohu nepáči. Svätý Jozef, sľubujem ti, že si zachovám predmanželskú čistotu. Svätý Jozef, sľubujem ti, že budem iným ľuďom hovoriť, že takého (takú) dobrého (dobrú) manžela (manželku) mám od teba. Amen.
Bohužiaľ čas neúprosne plynul a nič sa nezmenilo… Žila som viac životy ostatných. Taká dobrá teta, ktorá vždy každému pomôže a nikoho neodmietne, pretože to je jej povaha …
Na svojej ceste som stretla rôznych mužov, ale žiaden z nich nebol mužom, s ktorým by som si mohla budovať svoj budúci život. Niekto si môže myslieť, že moje očakávania boli možno príliš veľké. No nie. Chcela som len, aby môj budúci manžel bol dobrý človek a aby mal ku mne úprimnú a skutočnú náklonnosť a lásku.
Stále som sa modlila za dobrého manžela, ale rutinne a zo zvyku. Len niekedy zaznela u mňa iskierka nádeje, že mi svätý Jozef pomôže … Nakoniec som sa zmierila s tým, že budem sama. Niekedy mi bolo veľmi ľúto, že si nesmiem užívať materstvo. Nikdy by som sa však nerozhodla porodiť dieťa bez toho, aby som mu nedala aj otcovskú lásku.
Takmer pred dvoma rokmi, vo veku 36 rokov, som stretla úžasného človeka. Delilo nás od seba 1100 km – môj vyvolený žil v tom čase v Nemecku – ale láska, ktorá nás spájala, bola taká silná, že sme prekonali všetky prekážky. Som šťastne vydatá už štyri mesiace. Môj manžel žije so mnou v Poľsku. Je to skvelý človek. Ani v najväčšej skrytosti svojho srdca som si nemyslela, že ma niekto môže tak milovať a že si ma tak môže vážiť. Úprimne a čestne môžem povedať, že náš život je aj napriek každodenným starostiam rozprávkový.
Môj manžel napriek tomu, že 20 rokov nechodil do kostola, ma na svadobnú cestu priviedol do Ríma a do Vatikánu, aby som poďakovala Jánovi Pavlovi II. za našu lásku a vrátil sa k Bohu. Som vďačná svätému Jozefovi za túto lásku! Teraz, keď kľačím v modlitbe, ďakujem Bohu, že moje prosby vyslyšal na príhovor sv. Jozefa a rovnako na jeho príhovor prosím o milosť materstva.
Vzhľadom na môj vek – mám 38 rokov – sa trochu bojím, či je to možné, ale teraz viem, že sa nesmiem prestať modliť, pretože viera robí zázraky. Môj príbeh je toho najlepším dôkazom.
Sviečková manifestácia alebo Sviečková demonštrácia alebo Bratislavský veľký piatok bola pokojná manifestácia občanov za náboženské a občianske práva a slobody v socialistickom Česko-Slovensku, ktorá sa odohrala 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Je dnes s odstupom času považovaná za jedno z najdôležitejších vystúpení občanov a veriacich proti komunistickému režimu v Česko-Slovensku. Táto manifestácia bola najvýznamnejšou aktivitou tajnej cirkvi v komunistickom Česko-Slovensku. wikipedia.org/wiki/Sviečková_manifestácia
Na deň 25. marca pripadá slávnosť Zvestovania Pána. Tento dátum je presne deväť mesiacov pred Vianocami, teda pred Narodením Pána. Pripomíname si udalosť, že k Panne Márii prišiel anjel, ktorý jej oznámil, že sa stane matkou dávno očakávaného Vykupiteľa, Mesiáša. Okamih počatia Pána Ježiša v lone Panny Márie sa spája práve s okamihom zvestovania. Keďže Mária s Božím plánom súhlasila, zostúpil na ňu Duch Svätý a ona počala. Mesiáš teda mohol prísť na svet, aby celé ľudstvo vykúpil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Už tesne po prvom hriechu Boh prisľúbil, že nenechá ľudstvo samotné (Gn 3). Aj v priebehu dejín Starého zákona svoj sľub viackrát potvrdil, napr. prorok Izaiáš asi 500 rokov pred narodením Krista napísal: „Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!“ (Iz 7, 14) Dnešný sviatok je teda aj pripomienkou toho, že Boh dodržal svoj sľub tým, že poslal svojho Syna na svet, aby ho vykúpil.
Sviatok sa začal sláviť koncom 4. storočia na Východe. V 7. storočí prešlo jeho slávenie aj na Západ. Do Druhého vatikánskeho koncilu sa slávil ako mariánsky sviatok, po koncile je zaradený medzi sviatky Pána.
Tajomstvo Zvestovania Pána, ktoré by sme mohli nazvať aj Tajomstvom počatia Ježiša, je svojím obsahom veľmi vzácne práve pre našu dobu, lebo ukazuje ako dôležité je už počatie dieťaťa a jeho okolnosti. Vôbec nie je jedno, akým spôsobom sa počína dieťa, či sa tak deje chcene a uvážene, alebo len trpne a pasívne, alebo dokonca v ovzduší agresivity voči vznikajúcej bytosti. Počatie ovplyvňuje ďalší rozvoj duševného i duchovného života. Výskumy hlbinnej psychológie ukazujú, že už prvé zážitky počatého človeka majú vplyv na jeho povahu a charakter. Od postojov rodičov ku vznikajúcemu životu záleží, či sa nový človek bude tešiť zo svojho vlastného bytia, alebo či bude žiť v stálom strachu zo seba a o seba, či sa v konečnom dôsledku dokáže prijať ten, ktorého len ťažko prijali jeho rodičia. Len v takej rodine, kde je dieťa túžobne očakávané a chcené, môže vyrásť vyrovnaný človek.
Telesne sa náš život začína fyzickým spojením rodičov, oplodnením. Duchovne náš život korení vo vzájomnom vzťahu rodičov a následne vo všetkých našich skúsenostiach. Už pri svojom počatí človek robí prvú a základnú skúsenosť prijatia alebo odmietnutia, môže utŕžiť prvé a veľké zranenie. To zranenie spočíva v tom, že je síce ovocím fyzického spojenia rodičov, ale nemusí byť ovocím ich lásky, prípadne ich vzájomný vzťah s novým človekom nepočíta, alebo ho dokonca vedome vylučuje. Človeku sa nedostáva najzákladnejšie prijatie. Táto bolestná skúsenosť sa zapíše do podvedomia a v nej nachádzajú živnú pôdu rôzne komplexy a neurózy. Preto vôbec nie je jedno, či človek prichádza na svet v manželstve, alebo mimo neho, či prichádza na svet ako ovocie zrelej lásky alebo nezodpovednej vášne.
Otec a matka sa často sťažujú na svoje deti a žalujú na nich. Niekedy oprávnene a niekedy akoby úplne zabudli, že deti sú ovocím ich vzájomných vzťahov, ktoré sú často veľmi ďaleko od skutočnej lásky, sú ovocím ich života. Človek je ovocím vzťahov. Predovšetkým toho najzákladnejšieho, ktorý rodičia prežívali v okamihu jeho počatia, no aj všetkých ďalších, ktoré pozoroval medzi rodičmi, a ktoré zažíval i k sebe samému. Niekedy sa rodičia tak vyjadrujú o deťoch, že to núti zamýšľať sa nad tým, či vôbec mali niekedy svoje deti skutočne rád.
Ctiť svojich rodičov znamená uznať s vďačnosťou korene svojej vlastnej bytosti. Je potrebné uctiť si nielen dobrých rodičov, ale aj tých, ktorí v rodičovstve zlyhali. Lebo v úcte voči rodičom je obsiahnutá aj úcta voči sebe samému i voči Bohu, ktorý toto všetko zabudoval do svojho podivuhodného plánu Spásy. Človek si musí vždy uvedomovať, že i keby ho jeho rodičia niekedy nechceli, je tu Boh, ktorý ho ustavične chce. I keby nebol v pláne svojich rodičov, v pláne Boha Stvoriteľa je určite zahrnutý. Počatie človeka môže byť prvým dobrým skutkom zo strany našich rodičov voči nám.
Od postojov rodičov ku vznikajúcemu životu záleží, či sa nový človek bude tešiť zo svojho vlastného bytia, alebo či bude žiť v stálom strachu zo seba a o seba, či sa v konečnom dôsledku dokáže prijať ten, ktorého len ťažko prijali jeho rodičia. Len v takej rodine, kde je dieťa túžobne očakávané a chcené, môže vyrásť vyrovnaný človek.
V rodičovstve našich rodičov sa prvý raz stretáme s poslaním človeka byť Božím obrazom, teda zjavovať neviditeľného Boha. Zjavovať Boha neznamená len čítať deťom Písmo sväté a preberať s nimi katechizmus, ale predovšetkým žiť Zjavené Božie Slovo, žiť Božiu Dobrotu. Zjavovať Boha znamená nežiť podľa svojej ľudskej chytrosti a sebectva, ale žiť tajomstvo Slova. Všade kde človek uskutočňuje Božie Slovo zjavuje Boha, stáva sa skutočným obrazom Boha. V opačnom prípade zjavuje hriech, zlého ducha. Tu je koreň nevery mnohých. Dnes nie sú medzi nami, lebo im rodičia svojím životom nezjavovali Boha a jeho dobrotu, zodpovednosť a spravodlivosť, jeho stálosť v láske. Dobrý otec i matka ponúkne Bohu za svoje deti i svoj život: Nežalujú na nich, ale prihovárajú sa za nich. Boh je darcom a tvorcom nového života, preto každé dieťa treba prijímať s nadšením, ako znak Božieho požehnania.
tvfilmvideohudba.wordpress.com 